Vylučovanie, stolica, zadné mlieko, krv a hlien v stolici

Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť riedka, hustá, kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, nemala by byť formovaná. Tzv. „praženicová“ stolica nie je konečný cieľ dojčenia. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Ak je spokojné, dobre priberá a dobre, výdatne sa dojčí, tak nie je potrebné robiť nič.

Farba stolice nie je dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Farbou stolice sa netreba zaoberať. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, aj keď je riedka/hustá, tmavozelená, hlienovitá. Zelená stolica neznamená, že sa „nedostáva k zadnému mlieku“.
Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne, problém nie je farba stolice, ale dojčenie. Riešenie otázok okolo stolice spočíva v prvej línii v zlepšení dojčenia.

Hlieny a krv v stolici dojčeného dieťaťa

Hlien v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môže byť normálny. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať. Hlieny samy o sebe nič neznamenajú.

Čo sa týka krvi v stolici: väčšinou ide o stopové množstvá a zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka. Namiesto toho sa často pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu. Napríklad matky vylúčia všetko mlieko a mliečne výrobky, niekoľko dní dieťa nemá krv v stolici, ale potom sa zase objaví, a následne a uvažuje o alergii na nejakú inú potravinu, ktorú matka práve zjedla. Tým, že sa krv v stolici väčšinu neobjavuje každodenne, tak tento proces býva pomerne nespoľahlivý, zdĺhavý a vedie k nedôvere k dojčeniu ako aj tomu, že matky niekedy už nejedia takmer nič. V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. Ako vysvetlenie sa poskytuje to, že údajne by toto špeciálne umelé mlieko malo pomôcť zahojiť črevá bábätka. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici. Rovnako by pomohlo pridanie kalorických, výživných, rozmanitých príkrmov k dojčeniu, aby sa zvýšilo množstvo potravy, ktorú dieťa zje.

„Zadné mlieko“

Čo sa týka „zadného mlieka“, zdá sa, že tento termín spôsobuje viac problémov a že vôbec nepomáha porozumieť dojčeniu.
Už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť. Svojím zložením a vzhľadom je materské mlieko jedinečné a odlišuje sa:
• od matky k matke
• od jedného kŕmenia k druhému
• od jedného dňa na druhý
• v priebehu jedného dojčenia
• podľa počtu detí a podobne.

Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko. Naopak, aj „predné“ mlieko obsahuje to, čo k svojmu rastu potrebuje, ak je bábätko dostatočne dojčené. Podstatné teda je, že bábätko na prsníku pije mlieko.

Nemá zmysel vytvárať pravidlá o tom, či dojčiť z jedného prsníka alebo či pri ďalšom dojčení začínať z rovnakého prsníka alebo ponúknuť druhý. Takéto pravidlá nie sú pre dojčenie dobré. Dôležité je sledovať pitie bábätka na prsníku a ak pije, pije aj so stláčaním a prsník „dopije“ (či už ani so stláčaním nepije), potom mu je dobré ponúknuť druhý prsník - a je jedno, či sa to udeje už počas jedného dojčenia alebo až pri druhom dojčení, alebo či pri dojčení viackrát prsníky vystriedate. Dôležité je pitie bábätka, striedanie prsníkov je až dôsledkom toho, ako pitie vyzerá. Ak bábätko po „dopití“ jedného prsníka už o druhý nejaví záujem a je spokojné, tak mu ho netreba vnucovať. Ak chce, pokojne môže piť aj z druhého. Ak mu pri ďalšom dojčení ponúknete prvý prsník a ono bude piť, tak je to v poriadku - a kedykoľvek prejaví záujem o druhý, tak je dobré mu umožniť piť aj z druhého. To, ako to bude pri konkrétnych dojčeniach vyzerať, sa môže meniť aj v priebehu jednotlivých dní a týždňov, takže aj preto nie je dobré držať sa nejakého pravidla len preto, že si človek dané pravidlo vytvoril.

Jedno je ale isté, „zadné“ mlieko (nech už tento termín znamená čokoľvek) netečie o nič ťažšie ako „predné“ mlieko. Bábätko sa nemusí o nič viac namáhať, aby pilo „predné“ či „zadné“ mlieko. Celé je to o toku mlieka. Bábätká pijú, ak je tok mlieka dostatočný, a zaspávajú alebo sú nespokojné, ak je pomalý. Pozrite si video tohto bábätka, ktoré na prsníku spí, a keď mu dodáme tok mlieka (v jeho prípade cez laktačnú pomôcku na prsníku, pretože matka nemala dostatočnú tvorbu mlieka), tak otvorí oči a začne sať, pretože dostalo mlieko.

Dokrmovať dieťatko umelým mliekom len na základe „zelenej“ stolice nie je podložené žiadnymi vedeckými dôkazmi. Je úplne v poriadku, ak má dobre pijúce, dobre priberajúce a vo všeobecnosti spokojné dieťaťa zelenú stolicu. Ak má zelenú stolicu dieťa, ktoré dobre nepije a dobre nepriberá, problémom nie je zelená stolica, ale nedostatočné dojčenie a v takom prípade nie je riešením dokrmovanie, obzvlášť nie bez toho, aby sa v prvom rade podnikli kroky na zvýšenie tvorby mlieka a na to, aby bábätko začalo piť viac materského mlieka.

Laktózová intolerancia

Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktóza je cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a je veľmi dôležitý pre správny vývoj bábätka.

Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi. Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu. S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Vo všeobecnosti je totiž dobré, že sa v materskom mlieku objavujú rozličné bielkoviny, pretože pripravujú dieťatko na prijímanie potravy v budúcnosti.

Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Toto však pravdepodobne nič nevyrieši a určite nerieši laktózovú intoleranciu.

Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Oveľa pravdepodobnejšie ide o nesprávnu diagnózu.

Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené. Práve naopak, pri sekundárnej laktózovej intolerancii dochádza k obnove poškodeného čreva vtedy, keď je bábätko dojčené, pričom tvorba laktázy sa obnoví taktiež sama od seba.

Zodpovedané otázky z poradne dojčenia:

Bábätká po 6. týždňoch nemusia kakať aj viacero dní, či mesiac
Je potrebné dokrmovať 2-mesačné bábätko aj keď priberá ? - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2733
Stolica u dojčeného bábätka - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2796
Dojčené dieťatko nekaká 5 dní - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=422
Stolica - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1178

Je normálne, ak 3-mesačné bábätko kaká 3x denne?
Častá stolica - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2843

Zápcha pri staršom dieťatku
Odmietanie tekutin/zapcha - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2730

Zelená stolica, laktózová intolerancia, sekundárna laktózová intolerancia
Zelená stolica - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=802
Laktózová intolerancia - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=200

Hlieny v stolici bábätka
Hlieny - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=491
Hnačky u kojeného bábätka - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=587
Biely hlien v stolici - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=951
Stolica dojceneho babatka - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1166

Hlienová stolica so zrnkami 4-mesačného bábätka a nespokojné bábätko večer
Hlienová stolica - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=311

Hlien a krv v stolici bábätka, pomôže prechod z dojčenia na Neocate?
Alergie na bilkovinu KM - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=512
Neocate - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=404

Nestrávené kúsky príkrmu v stolici
Nestrávené mliečko - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=1238

Ak sa staršie dieťa kvôli chorobe vráti k výlučnému dojčeniu, je normálne, že jeho stolica vyzerá ako stolica malého bábätka
Teplota - https://www.mamila.sk/objects/forum/comment.php?id=2810