Návrat k dojčeniu po tom, čo sa syn niekoľko mesiacov nedojčil

S dojčením prvého synčeka som nemala prakticky žiadne problémy. Bol relatívne spokojné bábätko, zo začiatku chvíľu trvalo, kým sme sa zladili, ale dojčenie bolo od narodenia bez ťažkostí.

Keď mal môj syn 6 mesiacov, otehotnela som znovu. Podarilo sa mi ho dojčiť do roka, ale tvorba mlieka výrazne poklesla, tak ako sa to v tehotenstve vždy prirodzene deje. Synovi som od narodenia nedávala fľašku ani cumlík a keď som otehotnela, začal jesť popri dojčení normálne jedlo, keďže tvorba mlieka bola minimálna. Syn sa postupne dojčil menej a menej. Mne to bolo po čase nepríjemné a aj preto som sa snažila ho dojčiť menej často, čo mi súčasne bolo ľúto. Bola som zvedavá, čo bude po pôrode.

Po mojom príchode z pôrodnice prijal súrodenca dobre, no dojčenie odmietal. Aj sa skúšal prisať, ale veľmi mu to nešlo, nevedel začať sať. Ja som sa trochu bála dojčiť oboch, ale v kútiku duše som po tom túžila. Bála som sa, či budem mať dostatok mlieka pre oboch synov, či nebude starší piť mlieko mladšiemu, či zvládnem dojčiť dve deti naraz.

Keď mal mladší syn 7 mesiacov, teda keď sa starší syn už 7 mesiacov nedojčil, som mu, ako zvyčajne, ponúkla pri večernom dojčení mladšieho prsník, že sa môže prisať aj on. Boli sme akurát na pohodovej dovolenke strávenej v jednoizbovom apartmáne a on sa prisal! Bola som veľmi prekvapená, zároveň som sa ale aj tešila. Najskôr som si nebola istá, či aj pije mlieko, ale zo zvýšenej tvorby mlieka začalo byť čoskoro jasné, že pije aj on. Začala som dojčiť tandemovo, čo znamená dojčiť staršieho a mladšieho súrodenca! Šťastná-prešťastná, moje sebavedomie išlo riadne hore. Už žiaden strach z nedostatku mlieka! Starší syn po pár bolestivých prisatiach už pije ako profík za starých čias. Všetko vďaka neustálej podpore laktačnej poradkyne MAMILY, Soničky! Ináč by som to už zavesila na klinec.