Začiatky dojčenia môjho predčasne narodeného synčeka

Bábätko som vôbec neplánovala, a aj keď som človek zodpovedný a väčšinou si vždy všetko naštudujem vopred, tak materstvo sa učím skôr za pochodu. A tak to bolo aj s dojčením.

Pôrodnicu som si vybrala na základe referencií, skôr som teda vylúčila tie, kam ísť rodiť určite nechcem. A spätne môžem povedať, že som zvolila tú najlepšiu možnosť. Lekárom, ktorí boli pri mojom pôrode patrí naozaj veľká vďaka, že všetko prebehlo v poriadku, a som im naozaj vďačná za zdravého synčeka. Aj keď má to jedno ale, pre ktoré by mohlo byť všetko inak a mohlo by to byť pre nás mamičky oveľa jednoduchšie. V nemocnici som mala v pláne absolvovať prípravné prednášky a aj si pozrieť pôrodnicu. Stihla som jednu. Tú úplne úvodnú a aj to som si hovorila, že mám ešte čas, ale radšej na ňu pôjdem. Neskôr by som už mala predsa len väčšie bruško a ktovie, či by som tam tak dlho obsedela. Aj na tej prvej prednáške som sa dozvedela niečo o dojčení, že sa v nemocnici po cisárskom reze automaticky dokrmuje fľaškou, dáva sa umelé mlieko a mamička je po pôrode na JIS-ke na inom poschodí. Vedela som, že to nie je najideálnejší začiatok, no dúfala som, že mňa sa to týkať nebude. Hlavne som sa chcela zúčastniť prednášky o dojčení, no to som už nestihla. No podľa informácií z prednášky mali byť v pôrodnici sestričky radiace s dojčením, tak som sa spoliehala, že mi aspoň niekto v prípade potreby pomôže.

Pprišiel piatok trinásteho, mne sa nepodarilo absolvovať ani jednu poradňu v nemocnici, nemala som ešte nachystané žiadne veci do pôrodnice. A ani som nevedela ako a mala som za sebou akútnu sekciu v 34. týždni a 5. dni tehotenstva. Narodil sa mi predčasne syn Samuel s pôrodnou hmotnosťou 1910 g. Meral 43 cm. Samka som v ten deň videla 2-krát. Hneď ,ako ho vybrali z bruška a potom mi ho priniesli asi o 20 minút na pôrodnú sálu. Dostal odo mňa dve pusinky, hneď som sa do neho zamilovala a to bolo všetko. Potom som ho videla až v nedeľu ráno, keďže neboli voľné izby a na pooperačné oddelenie bábätká nemohli. Ja som bola v stave, že som ledva k nemu na chvíľu prišla, a aj to sa mi točila hlava. Poobede ma už presťahovali na oddelenie šestonedelia, a tak som za ním mohla začať chodiť pravidelne na novorodeneckú JIS-ku. Bol v inkubátore, stabilizovaný a od začiatku našťastie dýchal úplne sám. Tak sme sa pokúsili o prvé dojčenie, samozrejme som ani len netušila, ako ho poriadne chytiť, bol celý zabalený v perinke a mliečko nepil žiadne. Nato mi sestrička oznámila, že mám ploché bradavky (v živote som o tom nepočula) a mám si kúpiť klobúčiky, inak to vôbec nepôjde. Tak som poprosila priateľa, aby mi ich priniesol a mohli sme to vyskúšať.

Čo sa týka tvorby mliečka, tak som si ešte na pooperačnom oddelení na radu kamarátky (dula v Prahe), ktorá ma celý čas povzbudzovala cez internet, pýtala odsávačku. Bolo mi povedané, že sa tým ešte nemám trápiť. Na oddelení šestonedelia mi potom povedali, že si najskôr mliečko musím odstriekať do skúmavky a až potom mi dajú odsávačku. Tak som celý večer a noc skúšala a bojovala za pár kvapiek, a až keď sa mi na niekoľkýkrát podarilo vytlačiť aspoň trochu mledziva, tak som ho odniesla sestričkám. Na moju smolu sa odsávačky všetky minuli, ale na obed vraj určite pôjde niekto domov a budem ako prvá v poradí. Na obed mi len oznámili, že nikto, kto mal požičanú odsávačkou, nešiel domov, a tak som bojovala až do večera. Večer so mnou lomcovalo už úplne zúfalstvo, sestričky mi len zopakovali, že odsávačky nie sú a mala som si ju vypýtať skôr. Vedela som, že tých pár kvapiek čo sa mi podarí vytlačiť za hodinu, už cez noc každé 3 hodiny nezvládnem ani fyzicky a ani psychicky. A tak som len odišla s plačom na izbu. Nakoniec sa stal predsa len zázrak a sestrička našla riešenie, začo som jej bola naozaj veľmi vďačná a dostala som odsávačku, ktorú som si cez noc striedala s babou z vedľajšej izby. Tá išla na druhý deň domov, a tak bola odsávačka už len moja. Tak sme vyhrali aspoň prvý boj a mohla som pravidelne, ideálne každé 3 hodiny odsávať. Na jedno odsatie som však spolu odsávala iba 10 - 25ml, takže bol Samko prevažne na umelom mlieku. Medzitým som sa od kamarátky dozvedela, že klobúčiky dojčeniu nepomáhajú a ich používanie sa spája s rizikami pre dojčenie a existujú spôsoby ako dojčiť bez nich. Lenže netušila som ako, tak som s nechuťou pár krát skúšala s nimi. Raz sa podarilo, potom zase nie a bez nich mi to nešlo vôbec. Samko bol super, on sa stále snažil prisať, aj keď bol dokrmovaný cez fľašku a myslím, že mal aj cumlík.

Z nemocnice nás prepustili až po trinástich dňoch. Ešte počas pobytu v nemocnici som hľadala laktačnú poradkyňu, bolo mi odporučené združenie MAMILA. Cez jednu skupinu som dostala tip aj na konkrétnu poradkyňu, ale tá medzitým odišla na materskú. Nakoniec som sa až po niekoľkých dňoch po prepustení odhodlala kontaktovať inú poradkyňu priamo cez zoznam na stránke. Dovtedy som pravidelne odsávala mliečko už s vlastnou odsávačkou, no stále som odsávala iba okolo 20 - 30 ml na jedno odsávanie. Prvé prisatie sme teda začali skúšať s laktačnou poradkyňou MAMILY približne v troch týždňoch po pôrode. A bol to veru boj. Samko sa ale veľmi snažil, a už na prvej návšteve sa prvýkrát prisal a trochu pil. Odvtedy sa nám prisatie sem-tam podarilo, sem-tam nie. Asi týždeň sme sa len učili prisatie. Bolo jedno či bol deň, či noc. Samko bol takmer vždy pri pokusoch o prisatie a dojčení v kontakte koža na kožu, lebo to tak išlo lepšie, ochotnejšie sa prisával a lepšie pil. Lekár ORL nám odporučil uvoľnenie uzdičky pod jazykom, ktorá Samkovi bránila sa spoľahlivo prisávať.

Kým sa Samko neprisával, kŕmili sme ho pohárikom. Chvíľu trvalo, kým sme sa to naučili, nie raz bolo mliečko všelikde naokolo. Najskôr Samko spolupracoval a neskôr, keď už sa začal prisávať spoľahlivejšie, pohárik úplne odmietal. Keď sme dospeli do štádia, že sa Samko prisal takmer pri každom dojčení, začali sme na dokrmovanie používať miesto pohárika laktačnú pomôcku na prsníku (cievku). Nebolo to však vždy jednoduché. Nedarilo sa mi ho prisať spolu s cievkou na prsník, a ak som to skúšala tak, že sa najskôr prisal a potom som zavádzala cievku, často sa v momente pustil. S používaním laktačnej pomôcky sa spájali praktické problémy, keď sa na príklad cievka z nádoby s mliekom vytiahla nad hladinu a potom mliečko samozrejme nešlo. Boli časy, keď som to chcela vzdať, keď by som najradšej  laktačnú pomôcku vyhodila von oknom, no neurobila som to. Niektoré nočné kŕmenia som si musela dať pauzu, a tak som ho dokŕmila po prste. Takéto kŕmenie mimo prsníka môže byť rizikové, ale občas som naozaj nevidela iné východisko. Napriek tomu sme postupne robili pokroky a ani neviem, ako sa to stalo, ale Samko sa postupne začal prisávať bez väčších ťažkostí a aj zavádzanie cievky začalo ísť akosi ľahšie a pomaly som úplne zrušila aj odsávanie mliečka.

Od začiatku som robila kroky na zvýšenie tvorby mlieka, ale tvorba mliečka sa mi výrazne vôbec nezvyšovala. Až po nejakých 7 týždňoch prišla prvá noc, keď som nemusela na dokŕmenie použiť umelé mlieko. V noci býva tvorba najväčšia a od vtedy to tak už ostalo. Dnes je to takmer 13 týždňov od pôrodu a včera sa nám podaril aj prvý deň bez dokŕmenia, ale ešte to nemáme stále úplne vyhraté. No nakoľko krásne priberáme, tak verím, že nakoniec bude Samko výlučne dojčený.

Stačilo by naozaj málo a myslím si, že by sme sa všetkému tomuto trápeniu mohli úplne vyhnúť. Pre to, aby nám dojčenie od začiatku išlo jednoduchšie, by nám mohol významne pomôcť kontakt koža na kožu priamo po pôrode a umožniť prvé prisatie. Moje bábätko bolo síce predčasne narodené, ale nepotrebovalo podporu dýchania ani žiadnu liečbu, ktorú by nemohlo absolvovať priamo pri mne. Mohlo byť po pôrode v kontakte koža na kožu so mnou. Dostali by sme tak obaja úplne odlišný štart. Namiesto podpory dojčenia Samko dostával fľašu a cumlík a keď sa potom nevedel prisať, na vine som bola ja a moje bradavky. Nie to, že sme obaja nedostali žiadnu šancu a pomoc pre dojčenie.

Som nesmierne vďačná za niekoľko pravidelných návštev laktačnej poradkyne, že nám ukázala čaro nosenia sa v šatke a že sme nakoniec náš boj vyhrali. Aj za všetky cenné rady, povzbudenie a rozhovory ako to u nás a vo svete chodí. Bez nej by sme boli úplne stratení.

Pevne verím, že sa raz zmení aj prístup v našich pôrodniciach. Aby dojčenie nemusela byť hotová veda. Aby pre dojčenie žena nemusela podstupovať náročné dni, kedy dojčenie nie je pomocou, ale kedy musí bojovať o každé prisatie a každú kvapku mlieka. Za pomoc pri dojčení som nesmierne vďačná, kvôli Samkovi. Všetkým mamičkám, ktoré práve prekonávajú náročné dni návratu k dojčeniu, držím palce. Hlavné je to nevzdať a veriť, že sa to zlepší. Čo sa určite zlepší, ak do toho dáte všetko tak ako ja.

        Eva Kováčová