Skúsenosti s tandemovým dojčením

(súčasné dojčenie staršieho dieťaťa a bábätka)

Ako tandemové dojčenie sa označuje situácia, keď matka počas dojčenia staršieho dieťaťa znova otehotnie, dojčí počas tehotenstva a po pôrode pokračuje v dojčení staršieho dieťaťa spolu s novorodencom.Tandemové dojčenie nie je niečo, čo je bežne vidieť. Ženám, ktoré v tomto smere hľadajú informácie, môžu pomôcť skúseností, ktoré poskytli tandemovo dojčiace matky v tomto článku.

Janka je matka dvoch dievčatiek, staršej Mišky a mladšej Adelky, medzi ktorými je vekový rozdiel o niečo viac ako 2 roky. Miriam je matka dvoch chlapcov, mladší synček sa narodil v čase, keď starší mal len tesne po dovŕšení prvého rôčka. Ponúkame vám prepis niektorých ich postrehov o bežných každodenných situáciách, súvisiacich so starostlivosťou o dve malé deti, ktoré sú tandemovo dojčené:

Skúsenosti z každodenného života

Miriam

Tandem nie je to, čo je na starostlivosti o dve maličké deti, to ťažké. Ťažké je ustriehnuť si ich režim, zladiť ich spánky, napĺňať promptne ich potreby, dostatočne sa im obom venovať, čo-to porobiť aj v domácnosti a trpezlivo znášať všetky tie mrnčania, plače a kriky.

Janka

Pravda o tandeme je často podstatne prozaickejšia, aspoň u nás, napríklad včera večer to vyzeralo takto: Miška už spala, tu ukladám dosť skoro, keďže cez deň nespáva, Adelka bola stále pri mne, pretože je to ďalšie „neodložitelné“ bábätko, ktoré nemieni spať v neživej posteli, ale potrebuje ležať na niekom živom, teda na mne, takže ide do postele až so mnou. Keď som ju večer v obývačke uspala, a že idem s ňou do postele, tam dvakrát zaplakala, Miška sa hneď zobudila a začala si samozrejme tiež pýtať dojčenie. Tak z jednej strany cucala Miska, z druhej Adelka, tá už bola dosť unavená, nejako sa jej už nedarilo, rozkričala sa a hlasisko ma teda riadny, Miška tvrdohlavo „nacucnutá“, aj keď pri tom kriku zaspať nemohla, nakoniec som od nej musela s Adelkou ujsť naspäť do obývačky, zo spalne sa ozýval Miškin nárek. Manžel teda zašiel za ňou a snažil sa ju nahovoriť na vodu, vodu si dala, no potom čakala na mňa, manžel pritom zaspal, takže pomocná sila mi odišla. Prišla som za Miškou so zadriemanou Adelkou, no scenár sa zopakoval, zase krik, jediný, kto pokojne spal, bol manžel. Adelka sa nedokázala upokojiť dojčením poležiačky, bolo ju treba zároveň dojčiť aj natriasať, Miška zase chcela dojčenie poležiačky, zapchávala si uši a stále pýtala dojčenie... no des, ale o polnoci sme konečne spali.

Miriam

Janka, opisuješ to úplne realisticky - takto to býva aj u nás. Ja som o tandeme čítavala ešte počas tehotenstva a zakaždým to boli rovnako romantické opisy nádherných chvíľok s dvoma hlávkami na hrudi „pocuckávajúcich“ si mliečko. Cítila som sa rozpačito, keďže u mňa sa žiadne euforické pocity nedostavovali. Proste som len konala, ako som najlepšie vedela a čo sa rozbehlo, tomu som nechávala priebeh. Začala som sa na dojčenie pozerať ako na niečo, čo je súčasťou nasej domácej starostlivosti - občas som na nás hrdá, ale občas sa cítim ako mašina na mlieko.

Ale premýšľala som nad tým, že ak by som mala písať príbeh o tandemovom dojčení, zrejme by som naozaj napísala niečo podobné ako sú tie romantické príbehy.

Situácia so zaspávaním, ktorú opisuješ, alebo mnohé iné podobné, vznikali prvé mesiace veľmi často aj u nás a stále aj sem tam vzniknú, musím ale napísať, že spávať s nimi oboma som ja nezvládla. Naša rodinná dohoda aj s manželom bola, že sa proste na noc oddelíme a on bude so starším. Kým som bola v pôrodnici, našiel si manžel spôsob, ako syna v noci upokojiť, takže žiadne strašné scénky sa nekonali, až na prípadné plače, keď som ja práve uspávala malého a starší nechcel ísť zaspávať bezo mňa a podobne. Tiež sa niekedy stalo, že som práve uspávala malého v spálni a počula som, ako sa starší buchol a plakal. Vedela som, že keby dostal prsník, bolo by okamžite po probléme. Trhalo mi srdce, ale jednoducho som si musela povedať, že nie je sám, je predsa so svojim tatom, s kým iným by mal mať pevnú väzbu, keď nie so svojimi rodičmi, oboma rodičmi. To isté aj v noci, keď precitne, je pri ňom tato. A dnes vidím, že ich vzťah je skutočne veľmi blízky a syn ma v manželovi oporu.

Ja som mala najťažšie chvíle kvôli dennému spánku - prvé týždne malinký takmer stále spal, takže som staršieho mohla uložiť doma do postele a uspať ho na prsníku - rovnako k nemu pribehnúť, keď sa po trištvrte hodine prebral a chcel pomôcť spať ďalej - čo bolo u neho bežné a nikdy počas tehotenstva mi nenapadlo, že s týmto bude problém. Horšie bolo, keď už malinký toľko nespával a mal čoraz viac bdelých fáz alebo sa prebudil práve, keď som uspávala staršieho, ten už-už spal a v tom v obývačke rev. Bolo to hrozné, staršiemu som vytrhla prsník, letela za malým, ten sa rozreval tiež, vrešťali obaja, nevedela som, čo skôr. Takto som sa pokúšala ešte asi dva týždne, po ktorých som sa rozplakala už aj ja a vzdala to. Začala som chodiť von. Starší spí v kočíku, malý v šatke. Všetci traja sme spokojní, deti vyspaté. Ono samotná starostlivosť o dve malé deti je náročná a keď mám aspoň nejakú možnosť si to uľahčiť, tak to veľmi pomôže.

Janka

Miriam, naozaj pri článkoch o tandeme sa človek stretáva len s idylickými opismi, ale príde mi to presne tá istá situácia ako pri starostlivosti o bábätko. Tiež kým si to človek len teoreticky študuje, tak má predstavu krásne spinkajúceho dieťatka vo svojej postieľke, vyčistený uprataný dom, usmievavá mamička, že stačí si dať záležať, aby dieťa bolo pohodlne oblečené, v čistej suchej plienke, dostavalo pravidelne mlieko a bolo včas položené do postieľky, aby krásne samo tichučko zaspinkalo, a že to bude fungovať. A potom je obdarený niečím, čo často a nahlas plače a ani za svet nevieš prísť na to, že prečo (a to si matka, ktorá to predsa má jasne na tom dieťati vidieť), uspať ho musíš dobre že nie nadhadzovaním do vzduchu, a keď už konečne spí, nesmieš ho zložiť z rúk, lebo sa hneď prebudí... Človek rýchlo vytriezvie. Tak aj tandem, tiež to neberiem ako niečo úžasné, ale ako normálnu súčasť starostlivosti o dve deti, tak isto, ako treba vyprať a navariť, tak treba aj nadojčiť, keď si pýtajú.

Okolie si zatiaľ veľmi nevšímam, veľa ľudí o tom vlastne ešte ani nevie, na prípadné pochybnosti, či mám dosť mlieka pre dve deti, sucho odpoviem „mám“ a prípadne ukážem Adelku, že aha, ako pekne rastie.

Veselé skúsenosti

Janka (Adelka, Miška)

Keď je Adelka „nacucnutá“ a len tak podudláva, podriemkava a „pricucne“ sa aj Miška, a začne ťahať, tak sa zrazu mlieko začne liať aj do Adelky, ta vypleští oči a odušu pregĺga, čo vládze. A niekedy sa smejem, keď sú obidve len „nacucnuté“, ani jedna riadne neťahá, akoby čakala na tú druhú, že tá potiahne a jej to zadarmo stečie do hrdla.

Miriam (ročný rozdiel medzi deťmi)

Sladké ticho, ktoré nastane pri tandeme po plačúcej búrke, keď sa napr. jeden udrie a druhy už je unavený, je na nezaplatenie.

Reakcia ženy, ktorá sa pripravuje na nastávajúce tandemové dojčenie

Miriam, Janka - som veľmi rada, že to tu takto realisticky píšete. Presne tohto sa obavám, že sa toto stane u nás. Neviem či budem psychicky schopná riešiť tandem, cez tehotenstvo mi to až tak neprišlo, bolo pre mňa jednoduchšie malému dať prsník, ako ho odstaviť. Občas som si myslela, že sa odstaví sám a ja nebudem bojovať, aby vydržal, no nestalo sa a ja sa teraz presne obávam, že budem len od rána do rána dojčiť jedného a druhého, neviem, či to psychicky zvládnem.

Miriam

Chápem tvoje obavy, viem ako sa cítiš, aj ja som to takto vnímala a s blížiacim sa termínom pôrodu sa všelijaké strachy a obavy len stupňovali. Ale musím ti napísať, že presne tak, ako píšeš, že ti je teraz jednoduchšie dať synovi prsník, ako sa pokúšať ho odstaviť, že takto ti to bude jednoduchšie aj po pôrode. Je to proste normálne a prirodzene a dá sa to skĺbiť. A určite je to super aj pri prípadnej žiarlivosti staršieho, keď tu budeš aj naďalej pre neho, tak ako doteraz.

Tandemové dojčenie a žiarlivosť súrodencov

Janka

Tak som práve pochopila a pocítila, že dojčenie pomôže zvládnuť žiarlivosť. Miška bola pomerne v poriadku. Ale je fakt, že som si dosť dávala záležať už v tehotenstve a potom aj po pôrode, aby som poskytovala čo najmenej podnetov pre žiarlivosť. No nevyhnete sa problémom, keď príde návšteva, ako je teraz u nás. Malé bábätko je samozrejme hitom. Ja sa s mladšou Adelkou nejak príliš nemaznám (už kvôli prevencii žiarlivosti), snažím sa čo najviac srdečnosti smerovať k staršej Miške, no od druhých sa nie vždy dá čakať také uvedomelé správanie. Tak od včera sa Miška zase dojčí fakt často a vždy čo najdlhšie, a tie jej dojčiace návaly dosť nápadne koreluju s chvíľami, keď sa návšteva zdržuje nablízku a je viac nadšená Adelkou než Miškou. Tak si teraz vravím, vďaka za tandem, že mi pomáha žiarlivosť v Miške zastaviť na prsníku, a neprevalí sa do jej nevraživosti voči Adelke. Možno má tandem aj nejaký preventívny účinok pri žiarlivosti, neviem, ale ak by aj nemal, už na toto je to super. Či ide o to, že sa Miška snaží na prsníku vyrovnať s neznámym nepríjemným pocitom, alebo či si chce dokázať, že má stále dosť mojej pozornosti, to neriešim. Nechám ju dojčiť sa koľko sa dá. Ťažkým chvíľam v živote dieťaťa sa nevyhnete, a že mi to dojčenie takto priam hmatateľne pomáha zvládnuť, tak vďaka zaň.

Miriam

Janka, ja môžem len potvrdiť, aj ja som presvedčená, že nám tandem pomohol pri prípadnej žiarlivosti, resp. že starší synček preplával vďaka tomu, že som ho naďalej dojčila, novou situáciou a príchodom bábätka ľahšie.

Príspevok poradkyne pri dojčení v rámci diskusie

Príbeh Veroniky Mihalskej, dojčiacej tandemovo dve deti s 2, 5-ročným vekovým rozdielom, poznám aj osobne a môžem vám povedať, že tie náročné situácie, ktoré popisujete aj vy vo vašich príspevkoch, sa vyskytovali aj u nej, napriek tomu, že jej tandemové dojčenie v jej príbehu na stránkach MAMILY je opisované romanticky. Osobne si napr. pamätám ako staršia dcérka veľmi protestovala, keď chcela spať a pýtala si dojčenie, ale nebolo to možné, lebo mladšie dieťatko bolo zabalené v šatke a spalo. Príbeh, ktorý napísala, môže vzbudzovať dojem, že tandem je len o idylke a romantike. Rozmýšľala som nad tým, prečo sa to tak javí a jediné, čo mi napadlo, bolo, že Veronika vníma dojčenie ako jedinú možnú starostlivosť o dieťa. Preto ho jednoducho berie ako jedinú možnú cestu a tak z toho príbehu nie je veľmi vidieť, že tandem zahŕňa aj náročné situácie. Podľa mňa také náročné situácie zažívajú aj nedojčiace matky, jednoducho rozdeliť pozornosť medzi dve deti naraz sa nedá a vždy sú ťažké situácie. V konečnom dôsledku si ale myslím, že keby ste si mali celú tú situáciu, v ktorej ste, predstaviť bez možnosti dojčiť, možno by ste videli iné, náročné situácie, ktoré by toto prinieslo.

Janka

Myslím, že je to naozaj pravda. Keby som Mišku už nedojčila, nebolo by to ľahšie, skôr naopak. Aj keď to naozaj občas môže vyzerať, že pre Mišku som v podstate len chodiaca mliekareň, to ostatné je rôznorodý ťažko „pomenovateľný“ servis. No keby som ju nedojčila, tak som pre ňu... čo vlastne? Tak si vravím, prečo sa s tým proste nestotožniť? Koniec - koncov, to som si uvedomila, keď Miška znakovala, teda znakovala iba mlieko, a vtedy som si všimla, že si to mlieko pýta nielen, keď chce ísť naozaj na prsník, ale aj keď je na rukách u niekoho iného a chce ísť ku mne - zaznakovala mlieko, doniesli mi ju, no keď som jej ponúkla prsník, nechcela, uspokojila sa s tým, že je u mňa. Tak mi to prišlo, že pre ňu je to také synonymum: mlieko = mama. Takže je to vlastne úplne prirodzené. Asi si každá vravíme, že máme  ohľadne detí vyššie ambície, než len strčiť prsník do úst, keď si zažiada, že chceme vychovať úžasné deti a študujeme si o tom kadejaké knižky, ale príroda nás matky asi naozaj plánovala hlavne na to: strčiť do úst prsník, keď si zažiada. A čím viac toho čítam na MAMILE, tak mi začína byť jasné, že "dať prsník" nie je žiadna "nižšia ambícia". Prisatie k prsníku reguluje rôzne telesné funkcie, pomáha rozvíjať mozog, IQ, orientuje sa na vzťahy, nie na predmety. Riešenie problémov hľadá v kontakte s človekom. Akú vyššiu ambíciu mám mať?

No a keď to už nie je také nutné, obnovuje sa plodnosť a príde ďalšie dieťa, ktoré bude zase stále sať na prsníku a bude vyžadovať najviac nášho času a energie. Dojčenie je také postupné strihanie pupočnej šnúry, keď si zrazu uvedomím, že dieťa už nevisí len na mne, ale cíti sa dobre aj pri niekom inom, zabaví sa pekne aj sama či s inými deťmi, ďalší veľký míľnik príde, keď sa sama odstaví. Včera som ju kŕmila a popritom odbiehala k Adelke, a zrazu som zbadala, ako si Miška pritiahla tanier k sebe a začala jest sama. Vedela to aj doteraz, ale vždy chcela, aby som ju kŕmila, tak som ju kŕmila. A teraz asi videla, že nestíham tak pružne ako predtým, tak si pomohla sama. Na jednej strane radosť, že si vie poradiť a nepotrebuje ma tak intenzívne, na druhej strane smútok, že ma nepotrebuje tak intenzívne, že to vzala na vedomie, že mám Adelku a že už tak nestíham, aj keď sa snažím do roztrhania. Také vzďaľovanie sa od seba. A tak si poviem, keď chce dojčenie, tak jej ho dám a budem sa snažiť ju v tom neobmedzovať, nech ju neodtískam od seba viac než je nevyhnutne.

Slovo na záver - zhrnutie tandemového dojčenia

Miriam

V tandemovom dojčení sa stretneme s viacerými druhmi dojčenia - dojčenie staršieho dieťaťa, dojčenie malého bábätka... Spoločnosť na to nie je zvyknutá a pripravená. A tak aj pre mňa to nie je úplne prirodzené. Dojčenie každého zvlášť, aj oboch naraz, je toho skutočne dosť a môže to byť vyčerpávajúce, ale je to hlavne normálne a prirodzené. Nemáme doma žiadne fľašky, dudlíky, ani len „cucacie“ poháriky, starší pije vodičku len z pohára a skutočne to ľuďom pripadá zvláštne a netypické. Poradkyňa pri dojčení to v tejto diskusii napísala veľmi pekne ohľadom Veroniky, že u nich je dojčenie jediná možnosť starostlivosti o dieťa. Takto to vnímam aj ja. Neviem si predstaviť nič iné. Počas tehotenstva som sa veľmi bála, že by som mohla o dojčenie prísť a aj keď som mala za sebou najťažšie noci a už som strašne chcela pokoj, brala som to tak, že sme ešte len na začiatku. Myslím, že s týmto postojom sa skutočne dá dopracovať k tomu, že nakoniec aj odstavenie nechám na synov, kedy sa preň sami rozhodnú, aj keď istotne budú chvíle, kedy budem chcieť so všetkým praštiť. Viem, že raz budem na toto obdobie spomínať s láskou a radosťou a že budem šťastná, že som svojím deťom dopriala napĺňanie týchto základných potrieb. Ľudia vravia, že je dobre ukončiť dojčenie čím skôr, aby sa dieťa príliš nenaviazalo. Ale toto je šialene absurdné. Prečo by som sa mala báť vlastného dieťaťa a toho, že sa na mňa naviaže. Ja nič iné, ako našu rodinu nemám a záleží mi na tom, aby som šancu, ktorú som s deťmi dostala, využila najlepšie ako viem.