Aj vám hovoria, že si dieťa rozmaznáte, ak bude stále v kontakte s vami?

Pred 2 týždňami sa nám narodil Kubko, doma máme ešte 1,5-ročnú Aničku. Kým som bola v pôrodnici, zvládala to veľmi dobre. Aj keď ma prišla pozrieť, vôbec neplakala, nadojčila sa, pospinkala a v pohode sa nechala obliecť, zamávala mi a išli domov.

No akonáhle sme v nedeľu po 4 dňoch prišli domov, tak sa na mňa „pricucla“ a nechcela sa viac pustiť. Chytala hrozné záchvaty plaču, keď som jej prsník zobrala, nemohla som ísť ani na wc, stále bola na mne prilepená. Kubka som nemohla zobrať na ruky, dojčiť som ho mohla len zároveň s Aničkou.

Do toho prišli návštevy, a z každej strany som počúvala, že som ju mala dávno odstaviť, že vypije Kubkovi všetko mlieko (inak za prvý týždeň, čo sme doma, pribral 440 g), že žiarli a keby som ju nedojčila, tak je v pohode, že ako zvládneme noc, že som ju mala naučiť spať samú v postieľke.

Ja som ale cítila, že Anička proste potrebuje nadobudnúť znova istotu, že od nej nikam neodídem. Spomenula som si, ako nám profesionálna laktačná poradkyňa MAMILY hovorila na kurze, že keď aj väčšie dieťa chce byt zrazu na prsníku stále, má na to dôvod a nie je výchovná chyba dovoliť mu to a nechať ho nasýtiť sa istoty v matkinom náručí.

A tak sme si ľahli a celý zvyšok dna preležali v posteli s Aničkou, ktorá bola naozaj neustále prisatá. Večer som si od únavy a zúfalstva poplakala, keď som si predstavila, že toto môže trvať ešte nejaký čas. 

Ale ako sme sa ráno zobudili, tak bolo všetko úúúplne iné! Anulka zjavne pochopila, že už nikam nepôjdem. Kubka si strašne obľúbila, vôbec, ale vôbec nežiarli, až sa mi to nechce veriť, ale fakt jej nevadí, keď ho dojčím, nosím. Dokonca akceptuje, keď jej poviem, že musí chvíľku vydržať, napríklad kým Kubka uspím alebo kým ho prebalím.

Už sú to 2 týždne a ja som stále prekvapená, aká je úžasná a tolerantná k bračekovi. Ďakujem poradkyni, lebo bez cenných rád, ktoré sme dostali od nej na kurze, by som toto náročné obdobie nezvládala. A ďakujem aj za všetky tandemové povzbudivé príbehy na MAMILE. Je náročné počúvať “rady” od okolia o tom, ako robíte zle, alebo že ste si to mali lepšie zariadiť. Reálna, podpora a pochopenie sú na nezaplatenie.

 Anna

Pokračovanie príbehu, rok 2021

Za mesiac to budú tri roky, čo som zdieľala túto svoju skúsenosť. Dojčenie nám pomáhalo v chvíľach každodenných aj náročných. Z Aničky vyrástlo veľké múdre a citlivé dievčatko. Teraz má 4 a pol roka. Bolo krásne sledovať proces jej dozrievania, ako začala zvládať situácie bez dojčenia, ako si začala pýtať na zaspávanie ocka a jeho rozprávky namiesto dojčenia.

A ja som sedela a zrazu nevedela, čo s voľným časom. Vždy, kde sa chcela dojčiť, som ju nadojčila. Po jej tretích narodeninách prišiel veľký krok späť v jej samostatnosti. V rôznych oblastiach, ktoré už dlhšiu dobu zvládala sama, si začala opäť pýtať moju pomoc. Zintenzívnilo sa jej dojčenie, vyžadovala oveľa viac fyzického kontaktu, spávala v noci na mne. Bolo to pre mňa fyzicky aj psychicky veľmi náročne obdobie, v ktorom som ale čerpala istotu z nasej prvej popôrodnej skúsenosti. Nedala som sa zneistiť už žiadnymi radami a názormi iných a verila som svojej dcérke, že ona najlepšie vie, prečo to teraz tak potrebuje.

Trvalo to par týždňov a keď sa takto poriadne nasýtila kontaktu so mnou, postupne sa začal jej proces osamostatňovania a nabral celkom rýchly spád, začala sa pýtať na návštevy k babke bez nás - rodičov, dokázala sa vysporiadať s rôznymi situáciami, napr. keď pri fyzickom zranení bez dojčenia a po psychickej stránke veľmi dozrela.

Po 3 rokoch a 10 mesiacoch sa už dojčila naozaj len par krát pri ťažkej situácii, ktorá bola pre ňu nová a nevedela ju inak spracovať. Kubka dojčím stále, o chvíľku bude mat 3 roky. Ich súrodenecký vzťah je veľmi silný, sú na seba naviazaní a je z nich nerozlučná dvojka.

Keďže sa už Anička nedojčí a Kubko ešte áno, často príde k nemu, keď sa dojčí, pritúli sa k nám a hladka ho po hlavičke, pusinkuje. Tandemové dojčenie bolo pre mňa veľmi náročné z pohľadu napĺňania potrieb dvoch maličkých deti naraz, ale priniesol do nášho spoločného vzťahu harmóniu a lásku. Až po Aničkinom odstavení som zistila, aké ľahké bolo pre mňa vyriešiť toľko rôznych situácií jednoduchým nadojčením. Dojčenie je pre mňa naozaj najľahší spôsob, ako sa starať o dieťa a bez tohto nastroja často tápam. Verím však, že pozorným počúvaním a všímaním si potrieb svojho dieťaťa, ktoré som sa naučila intenzívne vnímať aj vďaka dojčeniu, to zvládneme.

Ďakujeme za doplnenie skúsenosti. Ako pokračovať vo vzťahovej výchove (nielen) dojčených detí po tom, čo už sú väčšie, odstavia sa, si môžete prečítať v našom eBooku a odporúčame vám vypočuť si aj kurz na túto tému.