Pri dojčení ma sprevádzajú laktačné poradkyne
Svoje prvé dieťatko som si s manželom naplánovala. Bolo vytúžené a chcela som urobiť všetko preto, aby som mu dala do života to najlepšie – materské mlieko. Tak si to praje každá matka. Od začiatku som v tom mala jasno, že chcem dojčiť. V podstate som a ni neuvažovala, že by som nedojčila. Jednoducho som verila v samú seba, že to dokážem. Tak ako ostatné matky, ktorým sa to úspešne podarilo.
Napriek tomu, že som navštevovala predpôrodnú prípravu, už v pôrodnici ma postretli prvé problémy s dojčením. Ragády a bolestivé naliatie prsníkov. Problémy pretrvávali aj doma po návrate z pôrodnice. Okrem toho problémy so šitím. Ako prvorodička som bola bezradná, či odstriekavať, sprchovať problematickú hrádzu, alebo ratovať synčeka, ktorý mimo prsníka stále plakal, ak nespinkal.
Toto som celkom ustála, až kým syn nemal 6 týždňov. Vtedy sa začalo pre mňa „peklo na zemi“. Pediatrička usúdila, že jeho plač je „dojčenská kolika“. Synček, ak sa nedojčil alebo nespinkal, iba plakal. Ten plač pozná každá matka, ktorá si to zažila, je to poriadna dávka na psychiku, keď si neviete utíšiť vlastné dieťa. Stačilo tak málo. Znovu prisať k prsníku. Ale ja som si myslela, že treba čakať tri hodiny do ďalšieho dojčenia. Okrem toho som mala takú informáciu od svojej lekárky, že dojčiť maximálne 15 minút, pretože preto synčeka bolí bruško. Synček mal z plakania pupočníkovú herniu.
Nasledovala poradňa a verdikt:„Málo priberá.“ Skoro som dostala infarkt, bola som si istá, že mám preplnené prsia, snáď sama viem, že nič iné nerobím iba odstriekavam. Veta: „Neviem, či netreba umelé mlieko,“ ma „zabila“. Mám to šťastie, že verím vo vlastné telo a svoje schopnosti. Takže rady pediatričky išli jedným uchom dnu, druhým von. Robila som všetko tak, ako som cítila. Dojčila som aj hodinu, nie 15 minút a žiadne umelé mlieko som nekúpila, ani náhodou „pre istotu“ do skrinky v kuchyni. Škoda, že som nemala vedomosť, že môžem dojčiť aj skôr, ako uplynú 3 hodiny. Mohla som ušetriť synčeka od toľkého plaču. Škoda, že som nevedela, že netreba toľko kočíkovať.
Potom nasledovalo obdobie jedenia. Prišli nové problémy s dojčením. Upchávajúce sa mliekovody. Opakovalo sa to pravidelne zhruba každé tri týždne. Vytrpela som si svoje v kúpeľni, 5-krát za deň horúci kúpeľ, stláčanie, vyskúšala som všetko, čo sa dalo.
Nikdy ma nenapadlo ukončiť dojčenie. Práve naopak. Uvedomovala som si potrebu dojčenia a nechcela som sa vzdať. Do tohto momentu mi bola nápomocná moja kamarátka, laktačná poradkyňa z Českej laktačnej ligy, ktorá viedla môj predpôrodný kurz. Pomohla mi získať dôveru vo svoje telo a schopnosti. Po praktickej stránke však nevedela poradiť. Nestačilo mi to.
Chcela som o dojčení vedieť viac. Aj preto, že ma to bavilo, aj preto, aby som si pri nových problémoch vedela poradiť sama. Tak som sa prihlásila na kurz laktačnej poradkyne cez občianske združenie MAMILA. Získala som certifikát a je zo mňa laktačná poradkyňa.
Problémy s mliekovodmi ale neprestali. Prekonzultovala som s lektorkami kurzu môj prípad a začala som robiť to, čo mi odporučili. Touto cestou posielam obrovské ďakujem, lebo bez nich by som nemala ani mesiac bezproblémového dojčenia. S ich pomocou som 6 mesiacov dojčila bez upchatých mliekovodov.
Keď mal syn rok prišla jeseň. Oslabená imunita a mnoho faktorov prispelo k tomu, aby sa moje problémy vrátili. Okrem toho som už nebrala predtým odporučené lieky. Dvakrát som si to užila znovu. Všetkým poradkyniam MAMILY patrí obrovská vďaka za psychickú podporu. Nestačí byť laktačná poradkyňa a vedieť si pomôcť sama. Každá z nás, každá dojčiaca matka potrebuje aj psychickú podporu. A tú MAMILA naozaj poskytuje. Ďakujem každý deň, že mi toto osud doprial. Že môžem dojčiť a že som sa v živote mohla stretnúť s lektorkami a stať sa členkou MAMILY. MAMILA mi pomáhala denne a stále mi pomáha.
Aby toho nebolo málo, už sme si dvakrát pomedzi ostatné problémy, užili aj štrajk dojčenia.
Dnes viem, že problémy s dojčením netreba brať ako súčasť dojčenia. Viem, že MAMILA má účinné riešenia, ktoré mi neponúkol nikto iný, spolu s tak potrebnou psychickou podporou a povzbudením. Potreba dojčenia je dôležitejšia než akákoľvek prekážka. Som si tým istá, že môj syn bude dojčený do samoodstavenia. Pripájam ešte vlastné pocity. Mať svoje dieťa na prsníku a dojčiť ho je pre mňa ten najkrajší moment matky, dostatočne naplňujúci, milujúci. Dávate svojmu dieťatku kus svojho tela, duše a pritom viete, že robíte to, čo je pre matku a dieťa najprirodzenejšie. Dávate mu potravu, pocit istoty, bezpečia, lásky. V prípade choroby ste ako živý a najlepší liek. Dojčenie stojí za všetky problémy, aké vás môžu stretnúť.
Adriana Kráľová
