Moje takmer 2-kilové bábätko sa dojčí

Povedzte nám o svojej dcérke, v ktorom týždni a s akou hmotnosťou sa vaša dcérka narodila?

Dcérka Natália je krásne, živé a džavotavé dieťa. Narodila sa v ukončenom 37. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 1950 g a s dĺžkou 44 cm.

Ako vyzerali okamihy po jej narodení a aké boli vaše priania?

Mojím najväčším prianím bolo hlavne to, aby sa Natálka narodila živá a zdravá. Čo sa mi splnilo na sto percent. Pôrod bol nečakaný. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. V deň mojej prvej poradne v nemocnici som sa dozvedela, že nie je všetko v úplnom poriadku. Že má dcérka minimum plodovej vody, je drobná, podstatne menšia, ako ju odhadoval gynekológ pri poslednom meraní v ambulancii. Veľmi oceňujem profesionalitu, ľudskosť pani doktorky, ktorá zvažovala „všetky pre a proti“ plánovanej sekcie. Sú prípady, kedy je možné čakať na spontánne začatie pôrodu, no Natálka už bojovala s časom. Vysnívaný prirodzený pôrod by pre ňu predstavoval veľké riziko Pri prvom aj pri druhom tehotenstve som túžila porodiť prirodzene a samozrejme nepustiť dieťa z rúk a zostať v nepretržitom kontakte koža na kožu. Realita však bola iná, dcéru mi vzali na oddelenie JIS.

Aké ste mali plány ohľadne dojčenia ešte pred narodením dcérky?

Plánovala som dojčiť dcérku čo najdlhšie, ako sa bude dať. Moju staršiu dcéru Elišku som dojčila ešte v deň Natálkinho pôrodu.

Ako vyzerali vaše prvé dni v pôrodnici?

Prvé dni v pôrodnici boli doslova „nabité emóciami“. Túžila som dcéru mať pri sebe. Hneď, ako som vstala z postele, som zisťovala jej zdravotný stav. Službukonajúca pani doktorka z oddelenia JIS mi oznámila, že všetko je v poriadku, len má nízku hmotnosť, tak jej pre istotu dali infúziu a zostáva u nich v inkubátore. A práve od tohto momentu sa spustil kolotoč rozhovorov, odmietavých reakcií personálu JIS. O podpore dojčenia a umožnení Materskej starostlivosti klokankovaním nemôže byť reč. Našťastie mám obrovskú podporu v najbližšej rodine a zároveň ochranu láskavej profesionálnej Dulky Gabulky. Vďaka nim som nabrala odvahu zabojovať o vlastné dieťa. O štyri dni sme už s Natálkou boli v kontakte koža na kožu.

Čo by ste si priali, aby sa v pôrodniciach zmenilo?

V prvom rade si z celého srdca želám, aby dochádzalo k väčšej spolupráci zdravotníkov a matiek. Aby im záležalo na podpore dojčenia. Aby matkám v tomto najcitlivejšom období dodávali silu napríklad tým, že im povedia, akú sú krásne a úžasné a že predstavujú pre deti to najlepšie a jediné, čo v danom momente potrebujú. Kľúčom k rýchlemu napredovaniu nedonoseného hypotrofického dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou nie je hovoriť ženám, že bábätko dostáva umelé mlieko každé tri hodiny a teplé miesto v inkubátore vo vyhriatej miestnosti. Samozrejme, sú situácie, ktoré si vyžadujú zotrvanie na oddelení JIS. Ale mám krásnu, snáď nie príliš utopickú predstavu, že na oddeleniach JIS budú lôžka vyhradené pre matky, ktoré budú podporované v Materskej starostlivosti klokankovaním a budú „živými inkubátormi“.