Keď dieťatko zvracia 2 – význam tandemového dojčenia

Sobota, deň siedmy

Konečne mam chvíľočku. Hovorím si, že napíšem príbeh z posledných dní. Dnes je presne týždeň, odkedy sa to začalo. Synček Adriánko (3 roky) ochorel na črevnú chrípku. Malinká Sofinka (9 mesiacov) vyzerala pár dní v pohode. Už to tak nie je.

Doma mám dve vracajúce detičky s hnačkou. V priebehu tohto neskutočného týždňa som bola väčšinou na svoje choré detičky sama. Bez dojčenia by som to ale nezvládla. Pravdepodobne by sme skončili v nemocnici, ak by som nedojčila. Prežívam asi najťažšie dni, aké som kedy zažila. Toto je jedna z najhorších bežných chorôb, akú môže dieťatko mať. Teplota prejde veľmi rýchlo, soplíky nie sú žiadna tragédia. Ale 5 práčok za deň, umývanie podláh, prezliekanie perín, rajbanie vane a umývadla sa trochu odzrkadlilo na mojom chrbte. Niekedy v strede týždňa ma seklo. Hovorila som si, že to rozchodím. Ale nie. Ešte som ožehlila dve debničky bielizne v čudnej polohe. Musela som na pohotovosť na injekciu, tá bolesť bola strašná, vystreľovala už aj dopredu, akoby ma pichalo v boku. Nemôžem čakať, kto sa postará o moje deti? Ležať a oddychovať to si predsa nemôžem dovoliť. Stále to nie je všetko. Týždeň tu fungujem ako infúzia pre dve deti, a pritom mi je dojčenie nepríjemné pre infekciu bradaviek. Doslova si ho musím odtrpieť. Už sa liečim, tak to prechádza. Je toho viac než na koňa. Každé ráno sa modlím a pýtam sa, kedy toto skončí.

Ako to vlastne bolo

O pol tretej ráno pred týždňom sa Adriánko prvýkrát povrackal do postele. Takže tú noc som sa vôbec nevyspala. Bola som sama doma. Modlila som sa, kým vysprchujem pošpinenú bielizeň, aby sa malinká Sofinka nezobudila. Našťastie spinkala. Zatiaľ som hodinu spratávala veci a synček sa ešte viackrát povracal. Potom sme sa s lavórikom presunuli do obývačky, aby sme nerušili Sofinku. Bolo mu zle, takže sa takmer stále dojčil. Dojčenie mi vzhľadom na bolestivé bradavky bolo nepríjemné. Potom mi povedal, že ide „koža na kožu“. To je naše slovné spojenie, ktoré používame, keď chce ísť na moju hruď a mojkať sa. Tak som si ho tam v tej obývačke hladkala po vláskoch a zaspinkal.

Na druhý deň ráno vyzeral úplne v pohode. Dojčenie mu dodalo tekutiny a potravu a ani nevyzeral chorý. Keď mal jeden rôčik a toto isté prežil, tak bol celý čas taký zúbožený. Teraz to zvládal omnoho lepšie. Pamätám si, ako som ho mala na rukách, škrabal sa po mne, krútilo mu v brušku. Teraz, keď mu prišlo zle, povedal: „Cici ideme.“ V ten deň už nevracal. Dojčili sme sa kedykoľvek.

Potom ako vírus postúpil do čriev, začali hnačky. A to nebolo žiadne potešenie, museli sme aj plienky dávať, ak by náhodou nestihol na WC. Prišiel ďalší deň a všetko bolo v poriadku. Ale v noci zase vracanie. Zase veľa práčok, keďže sme pošpinili plachtu, vankúš, perinu, položku a ešte aj matrac. To čistenie ma obralo asi najviac o sily. A preto ma aj seklo.

Malá Sofinka vyzerala veľmi dlho v pohode. V stredy mávam kurz dojčenia pre matky. Hodinu a pol pred začatím kurzu sa povracala prúdom. Bolo to pri papkaní. Povedala som si, že možno ju natiahlo z veľkého kúsku v polievke. Ale nie. Potom ešte raz vrackala nadránom. Dojčenie nám znovu veľmi pomohlo. Zvláštne ju naťahovalo a čkalo sa jej. Dala som ju na prsník a celkom dobre sa s tým popasovala. Čkanie aj dávenie prešlo. Hovorila som si, že ju idem výlučne dojčiť. Tak som aj urobila. A čakala, kedy začne aj ona s riedkymi stolicami. Zatiaľ mala dve. V porovnaní s Aďkom to má omnoho lepší priebeh. Pravdepodobne preto, že dostala mnoho protilátok v materskom mlieku, keďže sa obe detičky dojčia tandemovo.

Dnes, ako toto píšem, prešlo 7 dní. Stav detí je priaznivý, nepotrebovali sme infúzie ani hospitalizáciu. Stále sledujem detičky, dojčím na požiadanie, raz po jednom, inokedy obe naraz. Musím si hľadať vhodnú polohu na dojčenie pre môj ubolený chrbát. Kandidóza na prsníku sa zlepšuje, už tak nezatínam zuby pri dojčení.  Moja váha ukazuje veľmi nízku hmotnosť, keď to všetko skončí, budem sa musieť dať dokopy po fyzickej aj po psychickej stránke. Pocity, že to absolútne nezvládam, som mala veľmi často. Ale odhodlanie, ktoré v sebe pestujem, je vždy silnejšie. A po nemocnici naozaj netúžime.

Nikdy som neoľutovala, že som sa rozhodla pre dlhodobé dojčenie a prirodzené odstavenie svojich detí. Tandemové dojčenie nám tiež pomohlo zvládnuť náročné situácie, keď ma obe detičky potrebovali naraz a úplne rovnako.

Deň deviaty - ako to u nás vyzerá

Adriánkovi sa stolica už zahustila, Sofinka je celkom v pohode a vírus neobišiel nášho ocka. Takže už chýbam na zozname len ja. Verím, že mňa to nechytí. Dopriala som si masáž a cítim sa ako znovuzrodená. Všetko zlé odchádza a moja duša aj telo sa prebúdzajú  s novými silami.

Záver – deň dvanásty

Nemocnica sa nekonala. Deti aj ocinko zdraví. Ja sa cítim ako mliekareň. Jediná z rodiny som túto pliagu neschytala.

Poďakovanie patrí našej rodinnej pani doktorke Lucke Nemašíkovej za to, že pri nás celý čas stála.

Adriana Kráľová