Našla som riešenie na dva problémy s dojčením

V druhom trimestri svojho vytúženého tehotenstva som začala chodiť na kurz predpôrodnej prípravy, kde sme mali aj prednášku o dojčení s laktačnou poradkyňou. Veľmi som jej nevenovala pozornosť, veď čo môže byť také ťažké na dojčení. Priložím bábo k prsníku a pije. Žiadna veda.

V septembri sa nám narodil syn Tomáš. Pôrod bol krásny, spontánny, od príchodu do pôrodnice bol malý na svete do hodiny. Bohužiaľ ako prvorodička som nevedela, že si mám žiadať kontakt koža na kožu po pôrode, myslela som, že je to automatické. No detská lekárka vzala pôrodníkovi z rúk moje dieťa a priniesli mi ho už „poviazaného“ v perinke. Vraj skúsime ho priložiť. Samozrejme sa nám to v perinke na pôrodníckom stole nedarilo. Len sa od prsníka odtláčal. Vtedy som ešte nevedela, čo nás čaká.

O tri hodiny po pôrode mi ho doniesli na izbu. Sestrička z novorodeneckého oddelenia mi Tomáška dala do náručia a odišla ďalej „rozdávať“ deti mamičkám. Ja som sa ho snažila priložiť k prsníku. Lenže spinkal a keď sa precitol, bradavku len olízal a vôbec neotvoril ústa.

Tak prišla sestrička a budila ho. Skúšali sme ho dostať na prsník, no v tom začal veľmi plakať. Stále sa otáčal a tak to išlo celý pobyt v pôrodnici.

Namiesto pomoci s dojčením mi ponúkli klobúčiky. Tomáško sa prisával aspoň na klobúčiky a ako-tak pil. Ja som mala neskutočné bolesti a synček nepriberal.

Ráno na vizite mi primárka novorodeneckého oddelenia položila otázku, akú z dvoch značiek umelej výživy, ktorú mi ponúkla, si vyberiem. Začala som plakať a povedala som, že chcem dojčiť. Povedala mi, že malý vôbec nepriberá a jesť musí. Pochopila som, že pomoc s dojčením očakávať nemôžem. Primárka ma chlácholila, že keď prídem domov, budem pokojná a možno sa mi podarí ho dojčiť a nie kŕmiť umelým mliekom. Vybrala som si teda jednu z dvoch značiek, ktoré mi primárka ponúkla a môj syn skončil na umelom mlieku.

Ja som si ho stále skúšala prisávať, nevzdávala som to. Chcela som veľmi dojčiť. Hneď ako nás prepustili, skontaktovala som sa s laktačnou poradkyňou z MAMILY, Dašou Bulikovou. Na druhý deň po prepustení k nám prišla domov a pomohla mi prestať používať klobúčiky, aby sme sa mohli začať učiť prisávať synčeka priamo na prsník a ukázala mi tiež, ako sa môžem vyhnúť použitiu fľaše a synček pritom neostane hladný. Prečo mi toto nevedeli ukázať už v pôrodnici? Ich podporou dojčenia boli pomôcky, ktoré dojčenie neriešia a výber z dvoch značiek umelého mlieka... Neodporučila mi používať cumlík, ktorý som už posledný deň v pôrodnici malému dala, lebo stále plakal. Namiesto toho ma poradkyňa naučila, ako ho môžem utíšiť, ak bude nespokojný. Požičala mi nosič, aby som ho mohla upokojovať popri iných prácach.

Zvyšovali sme tvorbu mlieka a začala som si 8-krát denne, z toho 2-krát v noci, odsávať mliečko. Každý deň sme sa nosili koža na kožu v nosiči, ponúkala som Tomáškovi prsník pri prebúdzaní, spával s nami v posteli. Boli sme uvoľniť hornú a dolnú uzdičku. Veľa som odsávala. Keď sme sa nosili, mliečko mi samovoľne tieklo. Keďže sa Tomáško neprisával, bolo náročné ho upokojiť a dávala som mu na upokojenie svoj ukazovák. Neskôr som pochopila, že to nebol šťastný krok.

Pokus o prisatie k prsníku končil vždy veľkým plačom. Prvé aké-také prisatie nastalo keď mal Tomáško necelé 2 týždne. No radosť trvala krátko, zase začal na prsníku plakať a odťahovať sa. Snažila som sa dávať mu cievku laktačnej pomôcky s mojim mliečkom na prsník, ale neúspešne. Odťahoval sa a plakal. Tomáško prsník stále odmietal a mne to na psychike veľmi nepomáhalo. Začala som sa zmierovať s tým, že budem stále odsávať. Neprestávala som ho nosiť koža na kožu, ponúkať mu prsník. Bývali chvíle, keď sa prisal na pár minút, to mi dodávalo silu bojovať ďalej. Keď mi bolo najťažšie, veľmi mi pomáhala poradkyňa Daška, zavolali sme si alebo napísali. Vravela, že on sa raz bude dojčiť, to mi často opakovala.

Daška k nám chodievala na „kontroly“. Prišla na to, že uzdičky znova prirástli, tak sme sa na koniec decembra objednali k lekárovi do Košíc. Tomáško mal v tom čase už viac ako 3 mesiace. Po uvoľnení uzdičiek sa začal častejšie prisávať a už sa pri ponúkaní nehneval a neotáčal. Prisávať sa začal hlavne v polospánku, pri prebúdzaní, v noci a v nosiči, keď sme boli koža na kožu.

Našu laktačnú poradkyňu Dašku sme boli v januári navštíviť my a ukázali sme jej ako sa dojčíme, aj keď ja som si stále myslela, že ani nepije a nevie sať. No Daška na nás len pozerala a vraví: „Veď vy sa pekne dojčíte“. Vtedy ma zaliala radosť. No konečne! Prestala som odsávať a len som dojčila (aj keď mi Daška povedala, aby som po nadojčení ešte stále odsávala). Užívala som si krásne dni dojčenia. Bola som šťastná. Lenže po 4 dňoch dojčenia, nastal štrajk a Tomáško zase odmietal prsník. Ja som sa zrútila a len plakala. Nechcela som pár hodín ani vidieť svoje dieťa. Daška mi písala, aby som zase začala odsávať. Tak som sa pozviechala a pustila sa do ďalšieho boja. Odsala som si ledva 20 ml z oboch prsníkov. To bola príčina, prečo malý zase začal odmietať prsník. Tým, že som si prestala odsávať, tvorba mlieka sa rapídne znížila a synčekovi sa to nepáčilo. Tak sme sa zase pár dní až týždňov trápili. Každý deň však chcel byť na prsníku dlhšie, čo ma veľmi tešilo a posúvalo vpred. Cievku laktačnej pomôcky som z prsníka už postupne prestávala používať a on sa nehneval a dokonca mi začal aj na prsníku zaspávať. Mliečko som stále odsávala a s odsávaním som prestala, až keď mal Tomáško rok. Všetko odsaté materské mliečko pomohlo ďalším ženám a ich ratoliestkam pri problémoch s dojčením.

A tak sme sa vo februári dostali po pol ročnom boji k výlučnému dojčeniu. Jediný problém bol v tom, že sa ešte nevedel na prsníku upokojiť. To dokázal len môj prst v jeho ústach. Veľmi som sa snažila odnaučiť ho to, tak som mu dala cumeľ. Len občas, na upokojenie, v kočiari alebo autosedačke, ale mal ho. Vjeho 10 mesiacoch sme sa vybrali na dovolenku do Chorvátska. Celú cestu mal v ústach cumlík, len aby neplakal. V mori plakal, tak sme mu zase dali cumeľ. A zrazu mi v noci začal odmietať prsník a upokojil sa len keď som mu dala cumlík. Vtedy som si povedala: a dosť! Cumeľ musíme okamžite zrušiť. Prišli sme domov z dovolenky a viac ho v ústach nemal. Utíšila som ho hojdaním a neskôr už aj prsníkom. Keď píšem tento príbeh má Tomáško 13 mesiacov, je dojčený vo dne a hlavne v noci, bez cumlíka a bez prsta na upokojenie. Je to spokojné bábo, ktoré sa stalo „závislákom“ na prsníku a ja som neskutočne šťastná, že som to nevzdala.

Bolo to veľmi ťažké obdobie, plne sĺz a prekonávania sa. Som veľmi vďačná za podporu a pomoc mojej laktačnej poradkyni a teraz už teraz kamarátke Daške a môjmu manželovi, ktorý pri mne stál a stále ma v dojčení podporuje.

Michaela