Ako sme si vďaka dojčeniu užili lietanie
Žijeme v Anglicku, kde sa narodil aj môj syn. Keď mal 7 mesiacov, leteli sme po prvýkrát sami dvaja na Slovensko.
Naše dojčenie je tvrdo vybojované a som nesmierne rada že aj vďaka MAMILE sa stále dojčíme.
Keďže to bol môj prvý let s dieťaťom, informovala som sa u známych a priateľov, aké to je, cestovať s malým dieťaťom, čomu sa vyhnúť a naopak, čo očakávať. Nakoniec som si povedala že prijmem všetko tak, ako to bude prebiehať.
Počas čakania na nástup do lietadla na bráne dieťatko znova zaspalo. Takto som sa mohla pri nástupe do lietadla usadiť a nachystať všetky veci tak, aby boli tzv. “po ruke” (protihlukové slúchadla, hračky, deka, občerstvenie) a odložiť batoh. Počas príprav k vzlietnutiu som si dieťatko pomaly vybrala z nosiča, dala mu slúchadlá, presunula na prsník a zapla bezpečnostné pásy. Na chvíľočku sa prebral, ale celé vzlietanie sa dojčil a pokračoval v spánku ešte asi hodinku. Potom sa zobudil, trošku sme sa pohrali aj posmiali a pri pristávania som mu naspäť dala slúchadlá na ušká a ponúkla dojčenie, samozrejme aj tentoraz znova po čase zaspal až do pristátia.
Zobudil sa, až keď som ho ukladala naspäť do nosiča. Musím ešte poznamenať že môj syn sa zvykne vždy zobudiť pri zmene polohy počas spánku alebo pri náhlom hluku. Takže toto je pre nás normálne.
Cestou spať zo Slovenska do Anglicka to bolo podobné až na to že bol väčšiu časť letu hore a nespal. Počas letu sa usmieval na spolucestujúcich a hral sa s hračkami, sem tam si zaspieval. Dojčil sa počas vzlietania aj počas pristávania aj medzitým.
Nevšimla som si žiadne reakcie ľudí, ani pozitívne ani negatívne a to sme sedeli aj medzi dvomi mužmi.
Už teraz sa teším na naše ďalšie dojčo-cestovanie!
Veľká vďaka MAMILA!
Lenka