Kto je tá žena, ktorá dojčila v banke?

Ako vyzerali začiatky vášho dojčenia?

Začala som dojčiť 2 dni po pôrode, ako prvorodička trochu vystresovaná, ale šlo to nakoniec hladko.

Uvažovali ste o tom, že budete vaše dieťatko dojčiť aj vonku, mimo domu?

Keďže som na dcérku sama, tak mi to prišlo automatické: už s ako pár dňovým novorodeniatkom som s ňou obiehala všetky potrebné úrady a teda došlo i na dojčenie priamo na úradoch alebo cestou niekde v parku, kaviarni.

Ako ste pred pôrodom vnímali ženy, ktoré dojčili mimo domu? Všímali ste si ich?

Periférne som ich vnímala, ale nepozastavovala som sa nad tým. Dojčiť mimo domu mi prišlo už vtedy rovnako prirodzené ako teraz, keď mám sama dieťa.

Dojčenie sa vníma len ako "jedlo" či "pitie", ale málokedy ako spôsob starostlivosti o dieťa, ktorým matka napĺňa jeho potreby. V akých situáciách prejaví vaše jednoročné dieťatko potrebu dojčiť sa?

Jednoznačne keď je v strese, niečo ju rozruší, bolia ju zuby (aktuálna téma). Doteraz je dojčená na požiadanie, a verím jej, že keď sa chce dojčiť, má na to dôvod, i keď ja o ňom práve presne neviem.

Čo presne sa stalo, keď ste boli v pražskej pobočke banky?

Išla som si do banky niečo vybaviť, chvíľu som komunikovala s poradenským personálom banky - všetci boli veľmi ochotní, slušní a ústretoví. Po vybavení som sa zaradila do rady na pokladňu. Rada viedla cez zúžený priechod popri schodisku, viacero ľudí chodilo hore-dole, Dcérka mi tam začala chodiť a bola zvedavá, avšak po chvíli znervóznela, lebo frekvencia prechádzajúcich ľudí vzrastala s blížiacim sa časom obeda a znakovaním si vypýtala dojčenie. Posadila som si ju obkročmo do lona tvárou k sebe a začala som ju dojčiť - zo strany ku klientskym boxom som bola krytá golfkami umiestnenými hneď vedľa mňa, z druhej strany sedel vedľa mňa (teda v rade predo mnou) starší pán, mierne ku mne natočený chrbtom, naviac som mala i sveter na dojčiacom tielku, neverím že by mi čokoľvek nepatričné bolo vidieť. Po chvíľke sa pred mnou rozkročmo postavil ochrankár a nahlas na celú pobočku ma vyzval, aby som sa zahalila, lebo (doslova) exhibujem. Odpovedala som mu, že predsa len dojčím svoje dieťa a v žiadnom prípade nejde o exhibíciu. Nasledovala slovná výmena názorov, kde ja som už stratila slová (nechápala som, ako môže nenápadné dojčenie prirovnať k exhibícii a kam tým smeruje), obhajovať ma začal mladý muž, tiež stojaci v rade na pokladňu. Bol slušný, snažil sa ochrankárovi vysvetliť, žiadal i o poskytnutie súkromného miesta. (Odpoveď: „Nič takého tu nemáme, ak chcete dojčiť - urobte tak mimo priestor pobočky.") Keďže ochrankár sa začal obhajovať tým, že "rozhodne nie som prvý taký prípad u nich na pobočke a ich pani riaditeľka takéto správanie nepovoľuje". Vraj to majú napísané i v ich prevádzkovom poriadku. Nenechal sa obmäkčiť, dokonca ma vyzval, že ak okamžite neprestanem dojčiť, nechá ma vyviesť z pobočky. Ak chcem dojčiť, mám tak spraviť mimo priestoru ich pobočky. Dcéra to celé vnímala a začala plakať, tak som ju porazene rýchlo zbalila a odišla nadojčiť na blízke Jungmanovo námestie, kde najbližšie bola lavička, kde som mohla dojčiť. Bohužiaľ som potrebovala transakciu dokončiť, tak som sa vrátila naspäť do banky, zaradila sa na koniec do rady na pokladňu a znova čakala od začiatku.
Až neskôr som sa z médií dozvedela, že svojim správaním tak reagoval na sťažnosť dvoch pánov v dôchodkovom veku, ktorý stáli v rade priamo predo mnou a bolo im nepríjemné, že dojčím.

Dojčili ste v tejto banke už niekedy predtým?

Áno, ale bolo to na omnoho menšej pobočke. Sedela som za klientskym stolom s poradkyňou, riešili sme nejakú maličkosť, dcéra bola v nosiči a myslím, že ani nebolo vidieť, že je práve dojčená.

V médiách sa objavili komentáre, že ženy ktoré dojčia mimo domu, vystavujú svoje dojčenie na obdiv ostatným. Mali ste zo svojho dojčenia takýto dojem?

Absolútne nie.

Prečo dojčenie napĺňa potreby dieťatka lepšie, ako keby dostalo napiť čaju alebo rožok do ruky?

Som si istá, že dieťatku dodáva i pocit bezpečia - cíti mamin tlkot srdca, teplo, a samozrejme je to skvelý "liek" na nervíky každého druhu. Rozhodne dojčenie nie je len o naplnení žalúdku a je škoda, že sa o tom nehovorí viac.

Dostali ste po zverejnení svojho príbehu v banke správy s príbehmi podobného typu od iných žien?

Ani nie. Tým že som nezverejnila presnú identitu, tak sa ku mne žiadne príbehy nedostali, až na jeden - v uzavretej skupine na sociálnej sieti, kde ma pozvala kamarátka. Tam som akurát podporila ženu s  podobnou skúsenosťou, len z reštaurácie. Zachovanie identity som zvolila zámerne, tým že som s dcérkou sama, bohužiaľ nemám čas venovať kauze viac času popri bežných denných starostiach.

Ak by sa vám príbeh z banky stal znova, akoby ste tento krát na ochrankára zareagovali?

Tento krát by som sa nedala - už viem že som v práve: V Čechách síce chýba zákon o dojčení mimo domu, ale ČR podpísalo v 90. rokoch Dohodu o právach dieťaťa pod záštitou OSN, kde je zakotvené aj právo na neobmedzené dojčenie. Určite by som trvala na poskytnutí priestoru na dojčenie a v najhoršom si i nechala zavolať ochrankárovho nadriadeného alebo správcu budovy.

Ako vnímate rozdiel medzi dojčením novorodeniatka a jednoročného dieťatka?

Myslím, že novorodeniatko je čo sa týka dojčenia priamočiarejšie: dosť veľa spí, keď sa napapá, tak sa odpojí alebo ide zas spať. U ročného dieťatka je vidno, že už vníma toho viac, testuje, hrá sa s dojčením a som si istá, že má dojčenie veľký význam v súvislosti s dozrievaním nervového systému dieťatka, takže dojčenie môže byť paradoxne častejšie než u novorodenca.

Ďakujeme za rozhovor Lucii Kráľovičovej!