Môže sa dojčiť v reštaurácii?

Nielen v banke môžu naraziť dojčiace ženy na nepochopenie. Pred pár dňami sa podobná situácia stala Lívii Handlovičovej (34) z Bratislavy pri dojčení jej dcérky v jednej petržalskej reštaurácii. 

Ako vyzerali začiatky vášho dojčenia?

Na dojčenie som sa pripravovala ešte pred pôrodom a to tak, že sme spolu s manželom navštevovali kurz Aničky Strike prípravy na dojčenie. Vďaka tomu som zvládla neskutočne náročných 5 dní na oddelení šestonedelia na Antolskej, kde mi okrem jednej sestričky v tretí deň po pôrode, nevedel, respektíve nechcel, nikto pomôcť, aby sa mi dcéra efektívnejšie napila z prsníkov. Z dôvodu ich nečinnosti sa mi prsia extrémne naliali a oni mi podsúvali iba elektronickú odsávačku, ktorá mi nedokázala odsať ani mililiter mlieka. Iba mi z nej neskutočne boleli bradavky, a keďže dcéra málo pila, klesla mi tvorba mlieka.

Okrem tej sestričky, ktorá mi ukázala ako masírovať hrče v prsníku a pomáhať tak dcére lepšie piť, mi pomohli v nemocnici kapustové listy a kontakt koža na kožu, o ktorých som počula práve od Aničky.

Už z nemocnice som si dohadovala stretnutie s laktačnou poradkyňou, Katkou Eliašovou, ktorá mi deň po príchode z nemocnice ukázala ako môžem sledovať, či mi dcéra dostatočne pije, ako si ju naviažem do šatky a podobne. Zdôraznila, že je stále dôležitý kontakt koža na kožu s bábätkom a navrhla spôsoby na zvýšenie tvorby mlieka.  Aj keď v nemocnici mi tvrdili, že budem musieť dokrmovať umelým mliekom, tak sa nič také nestalo. Doma sme sa krásne rozbehli a po dvoch týždňoch začala dcéra ukážkovo priberať. Akurát mi to bolo ľúto, prečo mi nemohol niekto už v nemocnici pomôcť namiesto toho, že bez môjho vedomia dali mojej dcére niekoľkokrát umelé mlieko, od ktorého dlho spala a potom ho vygrckala. Dlho som si nedokázala odpustiť, že som sa rozhodla ísť rodiť na Antolskú, aj keď ma známi upozorňovali, že to čo tvrdia, že sú pôrodnica baby friendly, vôbec nie je pravda. Nechcela som veriť, že sa to môže týkať našej „najlepšej“ nemocnice. No zažila som to na vlastnej koži.

Uvažovali ste ešte pred pôrodom o tom, či budete svoje dieťatko dojčiť aj vonku, mimo domu?

Brala som to ako samozrejmosť. Však sa bábätku nedá rozkázať, kedy má alebo nemá byť hladné, smädné, kedy potrebuje blízkosť svojej matky.

Ako ste pred pôrodom vnímali ženy, ktoré dojčili mimo domu? Všímali ste si ich? 

Áno, vnímala som ich. Vždy som to brala, že je to tak, ako to má byť, ako to príroda zariadila. Ja som bola kojená, aj moja sestra, aj všetky deti v našej blízkej rodine. Tak som to fakt brala ako samozrejmosť.

Dojčenie sa často vníma len ako "jedlo" či "pitie", ale málokedy ako spôsob starostlivosti o dieťa, ktorým matka napĺňa jeho potreby. V akých situáciách prejaví vaše 21-mesačné dieťatko potrebu dojčiť sa?

Dcéra sa dojčí, keď prejaví o to záujem. Od malička. Bolo to ťažké vysvetliť niektorým ľuďom, ako napríklad mojej starej mame, ktorá bola striktne na 3-hodinovom režime so svojimi deťmi. Ale nakoniec som to už nikomu nevysvetľovala, keď sa na to niekto spýtal, tak som povedala, že ju nakojím, keď ona chce, nie podľa toho, koľko je hodín. Odkedy dcéra rozpráva, je to ešte jednoduchšie, lebo si sama vypýta „cici“ (jej prvé slová bolo „mama“, „cici“, „poď“). Aj keď je unavená a chce spať, tak povie „posteľ“ a „cici“, alebo mi donesie šatku alebo nosič. Aj keď sa náhodou udrie, alebo chce niečo, čo mať alebo robiť nemôže, kojenie vyrieši všetky tieto situácie za pár sekúnd, bez úplatkov, bez sladkostí, bez výčitiek, bez nátlaku, bez toho aby sa dieťa nechalo „vyplakať“.

Čo presne sa stalo, keď ste boli v reštaurácii?

V tej reštaurácii sme boli už mnohokrát, takže sme si normálne objednali jedlo a čakali, kým nám ho prinesú. Dcéra sa potrebovala nakojiť. Nakojila som ju presne tak, ako sa to stalo už veľakrát, doteraz bez akýchkoľvek problémov. Naša čašnícka sa na nás najskôr milo usmiala po ceste okolo. Po asi minúte sa ale vrátila s tým, že dojčenie u nich nemôžem takto robiť, že majú zakázané takto dojčiť a mám sa s dcérou prikryť. Najskôr som si myslela, že ide o zlý vtip. Ale videla som na nej, že to dostala príkazom a je jej to nepríjemné niečo také hovoriť. Poprosila som ju, nech mi zavolá manažéra alebo vedúceho, nakoľko v tom bola asi nevinne a nepripadalo mi vhodné sa s ňou naťahovať. Bola som pevne rozhodnutá dcéru neprikryť a pripravená porozprávať sa s manažérom, ktorý takýto príkaz vydal. Žiaľ, takýto manažér na prevádzke v tom čase už nebol (po 17:00).

Cítila som sa šokovaná a diskriminovaná, že v dnešnej spoločnosti v Bratislave sa mi môže niečo takéto stať. Pritom mi nešlo o nejaké ukazovanie sa. Len som naplnila potrebu dcérky, ako to robí každá jedna matka.

V médiách sa objavili komentáre, že ženy, ktoré dojčia mimo domu, vystavujú svoje dojčenie na obdiv ostatným. Mali ste zo svojho dojčenia takýto dojem?

Nikdy. Podotýkam, že svoju dcéru vždy kojím najviac decentne, ako sa len dá, v špeciálnom kojotričku, sama som dosť hanblivá, takže by som sa nikdy nechcela ukazovať a už vôbec nie kojením. No pri vedľajšom stole mamička, ktorá kŕmila svoju dcéru z fľašky, mala obrovský výstrih a kraťasy tak krátke, že ako sa predkláňala ku dcére, tak jej bolo vidno pol zadku, tú nikto neupozornil, že si má zakryť výstrih, zadok alebo svoje dieťa. Nech sa oblieka každý ako chce. Nechcem na seba pútať pozornosť ani oblečením, a kojením už vôbec. Robím, lebo je to to najprirodzenejšie, čo môžem spraviť pre zdravie a šťastie svojho dieťaťa. Ako každej matke, aj tej kojacej, aj mne ide len o to, aby jej dieťa bolo spokojné a šťastné, o nič menej, o nič viac.

Prečo dojčenie napĺňa potreby dieťatka lepšie, ako keby dostalo napiť čaju alebo dostalo do ruky rožok?

Nechcem dcéru ničím uplácať a hlavne ju učiť, že problémy vyriešia nejaké veci. Problémy vyriešia len a len ľudia a väčšinou tí naši najbližší nám môžu najviac pomôcť. To je základ vzťahovej výchovy. Kojenie je aj „nástroj“, ako sa to malé deti naučia.

Dostali ste po zverejnení svojho príbehu na sociálnej sieti komentáre či správy s príbehmi podobného typu od iných žien?

Áno, viaceré mamičky mi napísali, že boli okolnosťami nútené niekam sa skryť, prípadne isť dojčiť na toaletu. Je mi strašne ľúto takýchto situácií a nechcem aby to bolo v našej spoločnosti prípustné. Príde mi to absurdné, aby iní ľudia určovali čo, ako a kde má mamička s dieťaťom vyriešiť. Je to len na nich dvoch.

Ako vnímate rozdiel medzi dojčením novorodeniatka, jednoročného a skoro dvojročného dieťatka?

Kým novorodeniatko musíte neustále sledovať, aby ste rozpoznali signály, či sa chce dojčiť, vekom sa to kojenie mamička a bábätko spoločne naučia. Čím ďalej, tým lepšie im to ide. Dokážu sa dohovoriť bez slov. Postupne pribudnú aj slová a ide to ešte ľahšie. V tomto veku to beriem ako obrovské plus, ktoré rieši množstvo situácií, či už dieťatku idú zúbky, udrie sa, je v novom kolektíve, alebo ochorie. Všetky tieto situácie zvládame spoločne viac  menej bez veľkých stresov.

Prečítajte si aj prekvapivú reakciu reštaurácie.