Ako správne informácie a podpora dokážu rozhodnúť o tom, či bude bábätko dojčené

Svoj príbeh som sa rozhodla napísať, aby som povzbudila ženy, ktoré majú problém s dojčením.

Ja som si myslela, že dojčiť je hračka. Veď je to prirodzené a bábätko vie, čo má robiť. Moje deti mi ukázali, že v spoločnosti, kde sa prirodzenosť dojčenia nepodporuje už od narodenia, dojčenie prirodzené nie je.

Veľmi som chcela dojčiť, ale prekážky mi nikto nepomohol prekonať

Prvého syna som dokrmovala umelým mliekom a dojčenie nám vydržalo len do ukončeného 4. mesiaca. Hoci som po dojčení veľmi túžila, už od začiatku to išlo zlým smerom. Ako prvorodička bez skúseností a bez možnosti získať správnu pomoc, som počúvala sestričky v pôrodnici. Nemala som dôvod neveriť nesprávnym radám ako: bábätko musí jesť raz za 3 hodiny, spiace bábätko treba na jedlo budiť, nemám s ním spať, nemám dojčiť dlhšie ako 15 minút na jednom prsníku.

Napriek týmto dobre mieneným radám (alebo práve z dôvodu týchto rád?) dostal Adamko žltačku a od nedostatočného príjmu mlieka mi na prsníku zaspával.

Namiesto toho, aby ma naučili dojčiť, dostala som do ruky umelé mlieko. Psychicky som nezvládala svoju „neschopnosť“ dojčiť. Adamko sa na prsiach hneval a po chvíľke sa odpájal. Postupne prsia odmietal a mlieka sa tvorilo menej a menej. Tento boj trval 4 mesiace. Vtedy som si povedala, že pri ďalšom bábätku budem dojčiť a nezľaknem sa žiadnej prekážky.

Pri druhom synčekovi to celé to prebiehalo inak

Samoprisatie po pôrode, kontakt koža na kožu po narodení, dojčenie na požiadanie. Matejko sa v pôrodnici krásne dojčil, a keď mi pri prepustení váha ukázala viac ako pri pôrode, rozplakala som sa. Boli to slzy neopísateľného šťastia, že JA dokážem nakŕmiť svoje bábätko.

Prvých 5 týždňov bol Maťko na prsiach nonstop. Bradavky ma boleli a pálili. Zdalo sa mi, že niečo nie je v poriadku. Kontaktovala som poradkyňu pri dojčení Veroniku. Zistila, že Maťko má prirastenú podjazykovú uzdičku a je potrebné zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka. Zvýšili sme tvorbu mlieka, zlepšili sme polohu, prisatie bábätka a stláčaním prsníka sme Maťkovi pomohli vypiť viac mlieka z prsníka. Preliečili sme boľavé bradavky, pomáhalo aj nosenie, kontakt koža na kožu. Maťko bol však stále nepokojný a uplakaný. Pri pozorovaní dojčenia sme spolu s poradkyňou pri dojčení videli, že stále nezískava dostatok mlieka. Súhlasila som preto s dokrmovaním, ktoré mi poradkyňa pri dojčení navrhla. Podarilo sa nám dokrmovať darcovským materským mliekom. Bránila som sa tomu, lebo som mala obavy, že sa bude história opakovať. Poradkyňa pri dojčení Veronika ma upokojila, presne vedela, čo mi má povedať. Takto som sa vyhla umelému mlieku. A pri Maťkovi som sa dokázala vyhnúť aj dokrmovaniu fľašou..

Vďaka dôslednej úprave polohy a prisatia, stláčaniu prsníka, vytváraní podmienok pre časté dojčenie (nosenie, spoločné spanie, fyzický kontakt) som videla, že Maťko postupne získava z prsníka viac mlieka. Medzi 6. – 8. týždňom som dokrmovala už len večer. O týždeň na to som už znova len výlučne dojčila.

Láska k bábätku a túžba dať mu to najlepšie, je najväčšia motivácia k dosiahnutiu cieľa, ktorým je dojčenie.

Každú prekážku prekonáte, ale musíte presvedčiť seba, že to dokážete. Ja verím, že sa to podarí. Tá námaha stojí za ten krásny úsmev spoza „prska“.

Lucia