Prejsť na menu | Prejsť na obsah

Dojčenie adoptovaného dieťaťa v otázkach a odpovediach

Ženy, ktoré zažili dojčenie adoptovaného dieťatka, opisujú širokú škálu pocitov, ktoré pri tom precítili. Hovoria o tom, že dojčenie im pomohlo vybudovať si vzťahovú väzbu s bábätkom, že netušili, aký fyzický rozmer má život s dieťaťom, že začali mať pocit, že sú skutočne matky alebo že svojmu adoptovanému bábätku začali lepšie rozumieť. Dojčenie im prinieslo do materstva ďalšiu dimenziu. Opisujú, aké to bolo, keď sa ich nové dieťatko prvýkrát prisalo, keď mali pocit, že ich pri dojčení skutočne prijalo za "svoju matku". Rozoberajú aj neistotu z toho, že si nevedeli vôbec predstaviť, že sa dá adoptované bábätko dojčiť. Nevedeli, ako dlho bude trvať čakanie, kým sa dieťatko prisaje alebo kým sa z prsníka objavia prvé kvapky mlieka. A či sa vôbec objavia.

Laktačné poradkyne MAMILY už od roku 2001 pomáhajú rodinám, ktoré si deti adoptujú, s dojčením. Majú za sebou príbehy pomoci stovkám žien, ktoré dojčili svoje adoptované deti.

1. Je dojčenie možné, aj keď matka dieťa neporodila?

Áno.

2. Môže dojčiť aj adoptívna matka, ktorá pre hormonálne problémy nemohla otehotnieť?

Áno.

3. Môže dojčiť aj matka bez maternice, vaječníkov, príp. ak sú vaječníky nefunkčné?

Áno.

4. Je dojčenie biologického dieťaťa zárukou úspešného dojčenia adoptovaného dieťaťa?

Nie, dojčenie biologického dieťaťa ešte nič nezaručuje, hoci samozrejme skúsenosť s dojčením pri ďalšom dojčení veľmi pomáha. Na dojčenie adoptovaného dieťaťa je dobré sa pripraviť.

5. Môžu adoptované dieťa dojčiť aj ženy v menopauze?

Áno.

6. Stojí dojčenie adoptovaného dieťaťa za to?

Áno. Dojčiť adoptované dieťa je rovnako dôležité ako dojčiť biologické dieťa. Adoptované deti potrebujú dojčenie ešte viac. Dojčenie pomáha pri vytváraní vzťahovej väzby – a to je dôležité pre dieťa aj pre matku a v konečnom dôsledku pre celú rodinu. Materské mlieko v akomkoľvek množstve je pre každé dieťa nesmierne cenné. A aj dojčenie bez materského mlieka má význam, dojčenie znamená oveľa viac ako len príjem materského mlieka. Dojčenie má dokonca význam aj pre zdravie dojčiacej adoptívnej matky.

7. Do akého veku dieťaťa je možné sa o dojčenie pokúšať?

Neexistuje horná hranica. Pri starších deťoch však môže byť otázna ochota dieťaťa prisať sa. Aj keď sa dieťa neprisáva, samotné materské mlieko má veľký význam. A dieťa sa môže prisať aj po dlhom období, keď sa neprisávalo. 

8. Môžem dojčiť aj dieťa, ktoré je choré, má nejaký chronický problém alebo je postihnuté?

Choré deti potrebujú dojčenie ešte viac než zdravé. Pri niektorých problémoch (Downov syndróm, deformity a pod.) niekedy treba viac úsilia alebo dostatok poznatkov a pomoci, ale práve takéto deti dojčenie veľmi potrebujú.

9. Môžem dojčiť, aj keď dlhodobo užívam lieky (alergie a pod.)?

Áno. Dlhodobé užívanie liekov, aj v prípade akútnej potreby (lieky proti bolesti, teplote a pod.), nie je prekážkou pre dojčenie. Výnimiek z tohto pravidla je minimum.

10. Bude sa mi tvoriť dostatok mlieka?

To sa nedá dopredu vedieť. Je možné, že budete mať dostatok mlieka, ale tiež je možné, že množstvo mlieka úplne nepokryje potreby bábätka. Ale aj trocha materského mlieka je cenná. A dojčiť znamená omnoho viac než len poskytovať materské mlieko.

11. Prisaje sa moje bábätko na prsník?

Čím menšie bábätko, tým je pravdepodobnosť vyššia. Ale každé bábätko má potenciál sa prisať a aj "neadoptované" bábätká s tým môžu mať problém. Táto otázka si vyžaduje kvalifikovanú pomoc, čas a trpezlivosť. Niektoré bábätká sa po prvýkrát prisajú v prekvapivo "vysokom" veku. Otázka toho, či sa vôbec bábätko prisaje, je pri dojčení jedna z najdôležitejších.

12. Ako môžem podporiť to, aby sa bábätko prisalo?

  • Kontakt koža na kožu čo najčastejšie každý deň
  • Nosenie v nosiči v blízkosti odhaleného prsníka
  • Spoločné kúpanie
  • Spoločné spanie
  • Skúšať prisatie v polospánku
  • Nácvik kŕmenia po prste
  • Nepoužívanie fľaše, kŕmiť inak
  • Masáž celého tela
  • Maximum fyzického kontaktu
  • Používanie laktačnej pomôcky, aby dieťa k prisatiu na prsník stimuloval tok mlieka
  • Neodradiť bábätko nútením na prsník, všetky zážitky pri prsníku by mali byť pozitívne
  • A HLAVNE: čo najlepšia tvorba mlieka – toto je najrozhodujúcejší faktor

13. Má to celé zmysel?

Áno. Dojčenie sa skladá z dvoch základných vecí:

a. materské mlieko

b. samotné satie na prsníku.

Oboje má veľký význam. Aj kvapky materského mlieka podporujú imunitný systém dieťaťa, pozitívne vplývajú na jeho zdravie, sú jedinečnou potravou. Aj satie na prsníku má nesmierny význam pre vzťah matky s dieťaťom a dojčenie je ďaleko viac než len mlieko. Satie na prsníku bez ohľadu na množstvo či prítomnosť mlieka dokáže dieťa upokojiť, pomôže mu prekonať situácie, o ktorých nie je schopné komunikovať, dáva mu možnosť cítiť sa príjemne, reguluje teplotu, tep, dýchanie, činnosť srdca, pomáha pri chorobe, pádoch, hneve. Je to vynikajúci nástroj na vytvorenie vzťahovej väzby.

14. Je dojčenie adoptovaného dieťaťa náročné?

Nemusí to tak byť. Ale začiatok môže byť niekedy aj ťažký, emocionálne náročný, ale začať dojčiť je v niektorých prípadoch náročné aj pre biologické matky. Je však aj možné, že všetko prebehne hladšie, než si predstavujete.
Budete potrebovať podporu poradkyne pri dojčení ako aj rodiny. Do snahy o dojčenie sa musíte vložiť úplne celá, musíte byť pevne rozhodnutá, nemá zmysel „to iba vyskúšať“. A toto môže byť vyčerpávajúce po psychickej stránke. Treba mať realistické očakávania. Dojčenie vás do materstva zaangažuje veľmi fyzickým spôsobom, ktorý ste možno neočakávali. Môžete zažívať zmiešané pocity, môžete byť veľmi unavená. Okrem starostlivosti o bábätko budete musieť zvládnuť aj túto ďalšiu oblasť „navyše“. Ide o dlhodobú snahu, ktorá môže trvať celé týždne. Ale to, čo získate, za tú námahu stojí. A dojčiť s radosťou a potešením potom môžete veľmi dlhú dobu. Dojčenie je investícia, ktorá sa vám rozhodne vráti. Mnohé adoptívne matky sú pri dojčení úspešnejšie než biologické, lebo ich odhodlanie môže byť väčšie.

15. Ako sa mám rozhodnúť, či chcem dojčenie vyskúšať?

  • Informujte sa o tom, čo dojčenie adoptovaného dieťaťa zahŕňa.
  • Je dobré vedieť, že dojčené deti sú iné ako deti kŕmené umelou výživou – môžu sa častejšie budiť, spať v kratších úsekoch, chcieť sa dojčiť často či dlho, ale to všetko je pre ich ďalší vývin dôležité a fyziologické.
  • Zadefinujte si, čo chcete dosiahnuť a ako pre vás vyzerá „úspech“.
  • Získajte podporu partnera a rodiny a vysvetlite im, o čo sa snažíte.
  • Nájdite si kvalitnú poradkyňu pri dojčení, ktorá je vám ochotná poskytovať dlhodobé poradenstvo na každodennej báze.
  • Získajte čo najviac informácií o dojčení ako takom.
  • Spoločne s partnerom a poradkyňou si vytvorte plán, ako budete postupovať.
  • Dodržiavajte plán, v prípade potreby ho prehodnoťte.
  • Stretnite sa s adoptívnou matkou, ktorá svoje dieťa dojčí alebo dojčila.
  • Začnite navštevovať stretnutia podporných skupín dojčiacich matiek.

16. Budem potrebovať špeciálne pomôcky?

Závisí od veku dieťaťa, ochoty prisať sa a od tvorby mlieka. Nekupujte nič dopredu, vytvorte si plán s poradkyňou pri dojčení. Je možné, že využijete laktačnú pomôcku či odsávačku mlieka. Sú to pomôcky, ktoré niekedy používajú aj biologické matky.

17. Od kedy sa mám na dojčenie pripravovať?

Hneď ako viete, že je pravdepodobné, že môžete mať bábätko. Najskôr 9 mesiacov pred možným príchodom bábätka. Deväť mesiacov je ideálnych, ale nie vždy možných. Akýkoľvek čas je dobrý. Štandardný protokol pre adopciu je určený na dobu 5 mesiacov. Aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky, sú potrebné aspoň dva mesiace. Ak máte bábätko už doma alebo zostáva do jeho príchodu len pár dní, dohodnite si ďalší postup s poradkyňou pri dojčení podľa toho, aká je vaša aktuálna situácia.

18. Ako vyzerá príprava na dojčenie?

a. Potrebuje si nájsť poradkyňu pri dojčení.

b. Potrebujete sa naučiť:

Prípravu pre tieto znalosti, ako aj iné znalosti o dojčení, môžete absolvovať bez ohľadu na to, či už bábätko máte a aj v prípade, že neviete, kedy bábätko budete mať. Čím skôr, tým lepšie. To, či sa bábätko prisaje, je úplne najdôležitejšia otázka. Musíte vedieť, že v tomto smere neexistuje žiadna záruka. Ale nádej je vždy. Tieto zručnosti sa najlepšie naučíte pri individuálnom stretnutí s poradkyňou pri dojčení.

c. Špeciálne sa pri získavaní znalostí o dojčení zamerajte na používanie laktačnej pomôcky, kŕmenie po prste a kŕmenie pohárikom ako aj na informácie o tom, ako sa vyhnúť používaniu fľaše a cumlíka.

d. Ak už bábätko máte a chcete ho dojčiť, je ideálne, aby vám poradkyňa pri prisávaní na prsník a dojčení pomohla. Ak sa dieťatko neprisáva, poradkyňa vám pomôže vytvoriť plán na ďalší postup a budete používať prípravu podľa bodu 12.

e. Musíte sa rozhodnúť, aký postup zvolíte pre začiatok tvorby mlieka. Pozrite si body 19, 20 a 21.

19. Je možné, aby sa adoptívnej matke začalo tvoriť mlieko len tým, že začne bábätko dojčiť bez akejkoľvek ďalšej prípravy?

Áno. Ak má bábätko pri sebe hneď po pôrode, je táto možnosť ešte pravdepodobnejšia. Ale v drvivej väčšine prípadov to tak nie je. Nemusí byť najvhodnejšie spoliehať sa na túto možnosť, aj keď niekedy odhodlanie a skorý dobrý začiatok môžu urobiť zázraky. Aj v prípade, že máte dieťatko ihneď po narodení, je dobré začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na zvýšenie tvorby mlieka. Správne prisatie a polohu by vám v každom prípade mala ukázať skúsená poradkyňa pri dojčení.

20. Je možné, aby som rozbehla tvorbu mlieka, aj keď ešte nemám bábätko tým, že si začnem len odsávať mlieko?

Áno. Ale v drvivej väčšine prípadov to tak nie je. Ak chcete v ktoromkoľvek bode prípravy na adoptívne dojčenie odsávať, je z časového hľadiska ideálne, ak použijete elektrickú odsávačku na oba prsníky, ale nie je to podmienkou. Hoci môžu existovať prípady, keď samotné dojčenie alebo samotné odsávanie spustilo tvorbu mlieka, pravdepodobnosť, že toto samotné bude stačiť, je nízka. Ak máte pred adopciou veľmi veľa času (približne 9 mesiacov, príp. aspoň 5 mesiacov), môžete skúsiť pravidelne odsávať aspoň 20 minút každý prsník minimálne každé tri hodiny a aspoň raz v noci medzi 1 – 5 hodinou rannou, každý deň systematicky.

21. Ako sa teda najpravdepodobnejšie začne adoptívnej matke tvoriť mlieko?

Tvorbu mlieka s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolá hormonálna príprava v kombinácii s ďalšími prípravkami na zvýšenie tvorby mlieka. Táto metóda simuluje tehotenstvo, podporí rast mliečnej žľazy a prsníkov a spôsobí podobnú hormonálnu situáciu ako po pôrode, čo podporí tvorbu mlieka.

Hormonálna príprava: zahŕňa užívanie dvojzložkovej antikoncepcie bez prerušenia v trvaní minimálne 30 dní, lepšie 60 dní, ideálne 5 mesiacov. Hormonálnu antikoncepciu musí predpísať gynekológ. Užívanie hormonálnej antikoncepcie nie je podmienkou pre dojčenie adoptovaného dieťaťa. Je možné rozhodnúť sa antikoncepciu vynechať.

Ďalšie prípravky po vysadení antikoncepcie: senovka grécka a benedikt lekársky (oboje ideálne v kapsuliach)

Po vysadení antikoncepcie sa pokračuje v užívaní senovky gréckej plus benediktu lekárskeho. Zároveň sa začína odsávať mlieko, príp. prikladať bábätko.

Presný postup pre túto prípravu vám podľa protokolu, ktorý je pre vás vhodný, vysvetlí poradkyňa pri dojčení.

22. Je táto popisovaná príprava bezpečná?

Pred užívaním antikoncepcie musíte absolvovať potrebné vyšetrenia, ktoré navrhne váš gynekológ a počas užívania antikoncepcie musíte byť pod dohľadom gynekológa. Užívanie antikoncepcie je spojené s rizikami, ktoré nájdete na príbalovom letáku a o ktorých vás gynekológ bude informovať.

23. Aké zmeny mám pozorovať na prsníkoch v rámci prípravy na dojčenie?

Jedným z výsledkov popisovanej prípravy by mal byť rozvoj prsnej žľazy, rast prsníkov o jednu veľkosť a prsia, ktoré sú ťažké až bolestivé a citlivé.

24. Čo mám robiť s mliekom, ktoré si odsávam, hoci bábätko ešte nemám?

Odsaté mlieko dajte v malých dávkach zamraziť. Vynikajúco sa vám bude hodiť, keď bábätko príde a budete ho môcť použiť do laktačnej pomôcky či na kŕmenie po prste alebo pohárikom, ak to bude potrebné.

25. Mám mlieko, ale nie je ho dostatok. Čo teraz?

Takáto situácia môže nastať. Množstvo mlieka, ktoré sa vytvorí, nemusí úplne pokrývať potreby dieťaťa. Pamätajte na to, že dojčenie je oveľa viac než len mlieko. Poradkyňa vám môže pomôcť správne použiť protokol na zvýšenie tvorby mlieka. Ak mlieka nie je dostatok ani potom a ak má dieťa menej ako 4 mesiace, doplňte zvyšné množstvo mlieka, iným mliekom (z banky materského mlieka, príp. umelým mliekom), ktoré dieťa dostane pomocou laktačnej pomôcky priamo na prsníku, čo zaručí, že aj pri pití tohto mlieka sa dieťa dojčí. Ak má dieťa viac ako štyri mesiace, je možné potrebný kalorický príjem doplniť tuhou stravou. Závisí to od množstva vypitého materského mlieka, čo vám poradkyňa pomôže vyhodnotiť.
Pri dojčení neplatí všetko alebo nič, aj trocha materského mlieka je cenná. Ak sa dieťa prisáva, tak si výhody dojčenia budete môcť užiť aj bez ohľadu na množstvo mlieka.

26. Mám mlieko, ale dieťa sa neprisáva. Čo mám robiť?

Pozrite si body 11 a 12 a s poradkyňou pri dojčení si naplánujte ďalší postup podľa protokolu pre neprisávajúce sa dieťa. Hlavne doprajte dieťaťu čas. To, že máte dostatok mlieka je vynikajúci predpoklad na to, že sa dieťa o pár dní či týždňov prisaje. Vyzbrojte sa trpezlivosťou. Aj keby sa dieťa neprisalo, môžete mu poskytnúť vzácne materské mlieko.

27. Dieťa sa prisáva krásne, ale mlieko nemám vôbec. Ako mám ďalej postupovať?

Ak ste absolvovali hormonálnu prípravu a beriete aj ďalšie prípravky na zvýšenie tvorby mlieka a máte správne prisatie a napriek tomu vôbec nemáte mlieko, môžete vďaka dobrému prisatiu kŕmiť dieťa na prsníku pomocou laktačnej pomôcky. Skontaktujete sa s poradkyňou pri dojčení, aby ste zistili, či sa dá urobiť ešte niečo viac, než robíte. Ale aj samotná skutočnosť, že dieťa dojčíte, je veľmi dôležitá. Využijete výnimočné aspekty dojčenia, ktoré sú popísané v bode 13.

28. Mám svoje vlastné dieťatko, ktoré som určitú dobu dojčila, teraz však už nedojčím. Môžem znovu začať dojčiť?

Potrebujete urobiť tieto tri dôležité kroky:
a) Zvýšiť tvorbu mlieka.
b) Prestať používať fľašku. Začnite svoje bábätko kŕmiť iným spôsobom ako fľaškou.
c) Naučiť sa, ako je možné bábätko znovu prisať na prsník.

Okrem toho vám odporúčame nasledovné kroky:

1) Môže vám pomôcť, ak sa naučíte, ako správne bábätko prisávať:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/ako-sa-dieta-prisava/

Na týchto videách si tiež môžete pozrieť, ako správnou polohou môžete dosiahnuť správne prisatie a ako pri správnom prisatí bábätko pije, a môžete to skúsiť doma napodobniť:

https://www.mamila.sk/pre-matky/nazorne-ukazky-spravneho-dojcenia/

Pozrite si aj fotografie správneho prisatia:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/spravne-prisatie-fotky/

2) Aby ste sa vyhli fľaši, potrebujete sa naučiť kŕmiť bábätko iným spôsobom, čo vám tiež ukáže poradkyňa:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/krmenie-po-prste-a-poharikom/

3) Pozrite si ďalej čo robiť, keď sa bábätko neprisáva:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/ked-sa-dieta-neprisava/

4) Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď je intenzívny fyzický kontakt, ktorý vedie k tomu, že sa bábätko začne zaujímať o pitie z prsníka. Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Môžete to robiť buď počas spania, keď si s ním ľahnete do postele, alebo počas domácich prác, keď si ho len v plienke dáte do nejakého nosiča či šatky.

Pozrite si tiež tento článok:

https://www.mamila.sk/pre-matky/pomoc-pri-dojceni/ako-dokrmit-priamo-na-prsniku/

29. Aké sú skúsenosti matiek s dojčením adoptovaného dieťatka?

Prečítajte si napríklad tento denník matky, ktorá dojčila adoptované bábätko:

Dennik

Mnoho ďalších odpovedí o dojčení nájdete v časti Pre matky. Ak potrebujete konkrétnu pomoc alebo radu, obráťte sa na našu poradkyňu pri dojčení.

Želáme vám krásne chvíle s vaším dieťatkom!

 

Vedecké zdroje:

Auerbach, K. G. (1981). Induced lactation: A study of adoptive nursing by 240 women. American Journal of Diseases of Children, 135(4), 340–343.

Bryant, C. A. (2006). Nursing the adopted infant. The Journal of the American Board of Family Medicine, 19(4), 374–379.

Denton, Y. (2010). Induced lactation in the nulliparous adoptive mother. British journal of midwifery, 18(2), 84–87.

Gribble, Karleen. (2005). Post-instutionalized adopted children who seek breastfeeding from their new mothers. Journal of Prenatal & Perinatal Psychology & Health. 19. 217-235.

Gribble, K. D. (2005). Breastfeeding of a Medically Fragile Foster Child. Journal of Human Lactation, 21(1), 42–46. https://doi.org/10.1177/0890334404272392

Gribble, K. D. (2006). Mental health, attachment and breastfeeding: implications for adopted children and their mothers. International Breastfeeding Journal, 1(1), 5.

Gribble, K. D. (2007). A model for caregiving of adopted children after institutionalization. Journal of Child and Adolescent Psychiatric Nursing, 20(1), 14–26.

Gribble, K. (2004). The influence of context on the success of adoptive breastfeeding: developing countries and the west. Breastfeeding review : professional publication of the Nursing Mothers' Association of Australia. 12. 5-13.

Hermann, E. (1977). Breast feeding the adopted baby. Birth, 4(4), 165–173.

Rogers, I. S. (1997). Relactation. Early human development, 49, S75–S81.

Saari, Z., & Yusof, F. M. (2014). Induced lactation by adoptive mothers: A case study. Jurnal Teknologi, 68(1).

Saari, Z., & Yusof, F. M. (2015). Motivating factors to breastfeed an adopted child in a muslim community in Malaysia. Jurnal Teknologi, 74(1).

Szucs, K. A., Axline, S. E., & Rosenman, M. B. (2010). Induced Lactation and Exclusive Breast Milk Feeding of Adopted Premature Twins. Journal of Human Lactation, 26(3), 309–313. https://doi.org/10.1177/0890334410371210

 

Mamila.sk > Pre matky > Pomoc pri dojčení (najčastejšie problémy) > Dojčenie adoptovaného dieťaťa