Mení sa mlieko podľa veku bábätka?
Britskí vedci a vedkyne vydali v novembri 2020 štúdiu o zložení materského mlieka, v ktorej skúmali vzorky materského mlieka 62 žien. Štúdia sa zamerala na zloženie materského mlieka pri ženách, ktoré dojčili deti vo veku od 3 mesiacov – 4 rokov. Zistenia štúdie naznačujú, že zloženie materského mlieka z dlhodobého hľadiska je pozoruhodne stabilné a nemení sa. Materské mlieko žien, ktoré dojčili 2-ročné a staršie deti, sa nelíšilo od mlieka matiek menších bábätiek z hľadiska obsahu probiotických baktérií či iných faktorov. A to bez ohľadu na to, aký životný štýl viedli matky zapojené do štúdie, vrátane ich stravovania. Bez ohľadu na to, koľko ženy konzumovali zeleniny, ovocia, mäsa, rýb, sóje, vajíčok či mlieka – tieto faktory mali na zloženie materského mlieka minimálny vplyv.
Stanovisko WHO o odporúčanej dĺžke dojčenia hovorí o tom, že odporúčajú pokračovať v dojčení aj po 2 roku života bábätka. Štúdia upozorňuje na to, že táto časť odporúčania WHO sa často prehliada a že ľudia majú skôr predstavu, že dojčenie je dôležité prvých 6 mesiacov, a potom už jeho význam klesá. WHO pritom hovorí o dôležitosti pokračovania dojčenia po 6. mesiaci, rovnako ako o pokračovaní dojčenia po 2. roku života bábätka. Autorky a autori tejto štúdie upozorňujú na to, že nedávne štúdie dokázali, že ak bábätká nie sú 6 mesiacov dojčené výlučne, nemajú náležité zloženie mikrobiómu (všetky mikroorganizmy v ľudskom tele) a že toto má závažné dôsledky pre ich zdravie ako aj zdravie spoločnosti.
Podnetom pre vznik tejto štúdie bol fakt, že vo vedeckej literatúre chýbajú štúdie zaoberajúce sa výskumom zloženia materského mlieka, ktoré sa tvorí matkám starších detí. Do času publikovania tejto štúdie je z posledných rokov možné nájsť iba dve štúdie, ktoré sa venovali výskumu zloženia materského mlieka po prvom roku života dieťaťa. Tento nedostatok dôkazov spolu so všeobecnou nedôverou v dojčenie je dôvodom, pre ktorý napríklad mnohé banky materského mlieka zbierajú darcovské materské mlieko len od žien, ktorých bábätká majú menej ako 6 mesiacov, bez toho, aby takéto opatrenie bolo podporené dôkazmi, ako upozorňuje aj táto štúdia. Závery tejto štúdie sa tak pripájajú k ďalším štúdiám, ktoré nabádajú na to, aby sa pre darcovstvo využívalo materské mlieko bez ohľadu na to, koľko času uplynulo od pôrodu ženy, ktorá mlieko daruje. Neplatí teda, že by bolo pre malé bábätká vhodné len materské mlieko od žien, ktoré darujú mlieko a samy pritom dojčia dieťa do 6 mesiacov veku. Táto štúdia potvrdila, že aj pre predčasne narodené bábätká môže darovať materské mlieko žena, ktorá dojčí svoje dieťa bez ohľadu na to, akého veku jej dieťa je.
Referencia:
Shenker, N. et a. (2020): Metabolomic and Metataxonomic Fingerprinting of Human Milk Suggests Compositional Stability over a Natural Term of Breastfeeding to 24 Months. Nutrients 2020, 12(11), 3450
