Slovensko dostalo z dojčenia len 1 bod zo 4 možných bodov

Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zaradila v roku 2018 Slovensko medzi krajiny s veľmi nízkou mierou legislatívnej ochrany dojčenia a je na tom z hľadiska zákonov prijatých na ochranu rodín pred agresívnou propagáciou umelej výživy horšie ako 66 iných krajín, vrátane Albánska či Mongolska. Na rozdiel od Slovenska má 57 % krajín sveta zákony, ktoré zakazujú reklamu na umelú výživu. 

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala začiatkom septembra 2018 správu s názvom Marketing of Breastmilk Substitutes: National Implementation of the International Code, Status Report 2018. Táto správa sa týka toho, ako vlády jednotlivých krajín na svete vytvárajú podmienky pre ochranu dojčenia, pre správne kŕmenie umelou výživou a pre to, aby agresívna reklama na umelú výživu nespôsobovala, že umelé mlieko by dostávali aj deti, ktoré to nepotrebujú. Súčasťou vytvárania týchto podmienok je prijatie potrebných zákonov, ktoré regulujú propagáciu a reklamu umelej výživy. Takúto legislatívu podľa tejto správy prijalo 136 krajín spomedzi 194 krajín, ktoré WHO poskytli údaje. WHO roztriedilo krajiny na 4 kategórie podľa toho, do akej miery legislatívne chránia dojčenie. Slovensko dostalo známku 3 (pričom známka 4 je najhoršia) - s vysvetlením, že má "málo ustanovení v zákonoch" na ochranu dojčenia. Väčší pokrok v prijímaní legislatívy ako Slovensko urobili za posledné roky napríklad Mongolsko, Albánsko, Thajsko či Čile. 

Podľa správy WHO Slovensko nespĺňa ani takú jednoduchú úlohu, ako uvádzanie informácie o dôležitosti dojčenia vo veku 2 rokov a potom ďalej.

Celkovo poskytuje dojčeniu komplexnú a úplnú legislatívnu ochranu 35 krajín sveta a ďalších 31 krajín má rozsiahlu ochranu. 

WHO vyjadrilo obavy z narastania propagácie výrobkov nahrádzajúcich materské mlieko (komerčne vyrábané príkrmy, "pokračovacie" umelé mlieko a podobne) pre vekovú kategóriu 6 - 36 mesiacov.

Správa WHO sa sústreďuje na 6 bodov ochrany spotrebiteľov pred nekalou reklamou a propagovaním používania umelej výživy pri deťoch, ktoré to nepotrebujú, a síce:
1) umelá výživa do 36 mesiacov,
2) zákaz reklamy na umelú výživu voči širokej verejnosti,
3) zákaz darovania vzoriek umelej výživy a darčekov širokej verejnosti,
4) zákaz darovania materiálov a darčekov pre zdravotníkov,
5) zákaz propagácie príkrmov a doplnkovej výživy určenej deťom vo veku 0 - 6 mesiacov,
6) kompetencie na udeľovanie sankcií.