Kto rozhoduje o tom, či ženy dojčia?
Celá spoločnosť a zdravotníctvo vytvára podmienky pre to, aby ženy mohli dojčiť. Existuje jeden faktor, ktorý dojčenie ovplyvňuje najviac zo všetkého a ktorý ľudia najviac popierajú:
Reklama na umelú výživu.
Reklama na umelú výživu spôsobuje, že umelé mlieko používajú aj rodiny, ktoré ho nepotrebujú. Spôsobuje, že ženy, ktoré majú akútne problémy s dojčením, nedostanú pomoc, lebo celá spoločnosť vníma ako riešenie problémov s dojčením podanie umelého mlieka.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) schválila Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka ako dokument, ktorý má chrániť dojčené aj nedojčené deti pred vplyvom reklamy na umelé mlieko tak, aby sa umelé mlieko používalo iba vtedy, keď je potrebné. Najväčšia časť spotreby umelého mlieka pripadá na situácie, v ktorých by sa matkám a bábätkám bolo dalo pomôcť, aby mohli pokračovať v dojčení. A najviac zo všetkých ovplyvňuje reklama na umelé mlieko tých, ktorí si myslia, že sú voči nej imúnni: zdravotníkov. WHO v dokumente uvádza, že: "Zdravotníctvo bolo tradične kanálom pre propagáciu výrobkov zakázaných v kódexe WHO... Málo krajín prijalo náležité opatrenia na zníženie týchto propagačných aktivít."
Je dôležité uviesť, že matky môžu umelú výživu používať aj bez toho, aby sa všade objavovali reklamy na umelé mlieko a že odporúčanie používať umelé mlieko patrí do kompetencie zdravotníkov, nie reklamných kampaní.
Koncom mája 2020 Svetová zdravotnícka organizácia zverejnila novú 88-stranovú správu o dodržiavaní pravidiel pre reklamu na umelú výživu na celom svete. V tejto správe monitorujúcej obdobie rokov 2018 - 2020 sa okrem iného uvádza:
1) Európska únia sprísnila pravidlá, ktoré prinášajú obmedzenia týkajúce sa propagácie umelej výživy voči verejnosti a prostredníctvom zdravotníctva.Toto sprísnenie pozitívne ovplyvnilo všetkých 33 krajín EÚ.
2) Väčšina krajín sveta má nedostatky vo vytváraní legislatívnych podmienok pre úspešné dojčenie a ich zákony a prax nepokrývajú tieto dôležité body, ktoré by matkám a bábätkám v snahe dojčiť pomohli:
a) Len 31 krajín sveta má zákony, ktoré zakazujú reklamu na umelú výživu do veku 36 mesiacov dieťaťa.
b) 112 krajín sveta má zákony, ktoré zakazujú idealizovať umelú výživu prostredníctvom "milučkých" obrázkov detí či zvieratiek a podobne.
c) Len 50 krajín zakazuje, aby sa na obale od umelého mlieka používali zavádzajúce tvrdenia o "zdravotných účinkoch" umelého mlieka (ide o výroky typu "vyrobené po vzore materského mlieka" alebo "podporuje imunitu vášho dieťaťa").
d) 105 krajín zakazuje, aby umelé mlieko bolo propagované na miestach, kde sa predáva napríklad prostredníctvom reklamných stojanov, reklamných spotov, letáčikov či vzoriek.
e) Iba 24 krajín sveta zakazuje, aby výrobcovia umelej výživy vydávala "vzdelávacie" letáčiky či materiály, ktoré namiesto poskytovania objektívnych informácií predstavujú reklamu na ich výrobky umelej výživy.
f) 75 krajín sveta stanovilo, ktorá inštitúcia je zodpovedná za sledovanie dodržiavania týchto zákon o zákaze reklamy na umelú výživu.
g) 82 krajín sveta má v zákonoch definované sankcie za nedodržiavanie zákazu propagácie umelej výživy.
h) 79 krajín má zavedený zákaz propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadeniach.
i) 30 krajín má zavedené opatrenia, ktoré zakazujú rozdávanie peňažných či nepeňažných darov zdravotníkom.
j) Len 36 krajín zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu darovať alebo za zníženú cenu dodávať výrobky, vzorky výrobkov alebo propagačné materiály. Iba 5 krajín úplne zakazuje výrobcom alebo distribútorom umelého mlieka darovať vybavenie či služby.
k) Mnoho výrobcov a distribútorov potravín určených pre deti ponúka sponzorstvo alebo finančné dary či dotácie alebo výmenné obchody pri organizácii vedeckých podujatí či konferencie a kongresy zdravotníckych organizácií či pediatrických spoločností. Iba 19 krajín zatiaľ zakazuje firmám vyrábajúcim umelú výživu sponzorovať konferencie či iné podujatia.
Ako dopadlo v hodnotiacej správe WHO Slovensko?
Zo 100-bodovej škály získalo Slovensko iba 39 bodov, rovnako ako Česká republika. Vôbec žiadne body nezískalo ani jedna z týchto dvoch krajín v oblasti monitorovania dodržiavania ustanovení Medzinárodného kódexu, ani v oblastiach zákazu propagácie umelej výživy v zdravotníckych zariadenia či neovplyvňovania zdravotníkov zo strany firiem vyrábajúcich umelú výživu. Slovensko tak v hodnotení predbehli aj také krajiny ako Panama (80 bodov), Filipíny (85 bodov), Nigéria (84 bodov), Arménia (90 bodov) či Afganistan (88 bodov). Najhoršie dopadlo napríklad Moldavsko, Turecko, Alžírsko či Kazachstan.
