Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien je zbytočné a pre mnohé matky znamená utrpenie
Viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí. Nedávna kórejská štúdia to len potvrdila a jej záver znie: „Nie je rozumné odporúčať, aby sa všetky dojčiace matky vyhýbali určitým potravinám.“ Určite vás prekvapí, ktoré jedlá podľa štúdie typicky kultúra dojčiacim ženám zakazuje.
V materskom mlieku sa nenachádzajú potraviny, ktoré zjeme. Jednotlivé látky sa dostávajú do krvi už ako enzýmami rozložené na základné stavebné kamene a aj tie sa vstrebávajú rozdielnym spôsobom, rozdielnou rýchlosťou. Aj prechod potravy tráviacim traktom závisí od viacerých faktorov, závisí to totiž od potraviny a od množstva a od kombinácie potravín. Trávenie potravy trvá od 2 – 5 dní. Napriek tomu, že v spoločnosti sa často obviňujú matky, že ich bábätko plače alebo ho „bolí bruško“ pre niečo, čo matka zjedla, pre takéto obviňovanie neexistujú žiadne vedecké dôkazy. Prečítajte si v našom článku, čo by mohlo byť pravdepodobnejšou príčinou plaču bábätiek.
V roku 2017 bola publikovaná štúdia pozostávajúca z prehľadu dostupnej literatúry a vlastného prieskumu hľadajúca odpoveď na opodstatnenosť obmedzovania dojčiacich žien v jedle a tiež na dôsledky takýchto obmedzení.
V prieskume na položené otázky odpovedali kórejské dojčiace ženy. Na otázku, ktoré jedlá im pomáhali v dojčení, uvádzali spoločnú skupinu jedál tradične považovaných v Kórei za vhodnú stravu počas dojčenia: teplé jedlá, sójové mlieko, bravčové nožičky, polievku z morských rias a kapra.
Všetky matky zahrnuté do prieskumu v tejto štúdii zhodne potvrdili, že po pôrode počas dojčenia dodržiavali aspoň nejaké obmedzenia v stravovaní. Matky, ktoré v štúdii najmenej dodržiavali „pravidlá“ ohľadom stravovania, mali dve alebo viac detí.
Matky ako zdroj informácií pre toto obmedzenie uvádzali rady rodiny alebo priateľov. Ak mali vysvetliť, prečo potravina, ktorú nejedli, škodí pri dojčení, uvádzali vágne dôvody, ako: „Lebo by to mohol byť problém.“
Štúdia nielenže dokázala, že obmedzenia v jedle dojčiacich matiek sú kultúrne podmienené, ale navyše aj to, že dojčiacim matkám sa zakazujú potraviny, ktoré sú v danej krajine bežné a ktoré matky majú rady.
Každá krajina má svoj vlastný zoznam, čo sa „nesmie“ jesť počas dojčenia
Toto potvrdzujú aj skúsenosti z rôznych krajín sveta. Napríklad v Ázii sa neodporúča jesť studené jedlá. V Číne je dokonca zoznam jedál, ktoré má v ten – ktorý deň po pôrode pre matku variť jej matka a iné jedlo jej svokra. V španielsky hovoriacich krajinách ide o zákaz jedenia rajčín, čili a bravčového mäsa. V Kórei sa zakazujú jesť často konzumované jedlá v krajine: kimči, tekvica a broskyne. Západné krajiny zakazujú to, čo bolo typickým jedlom v predchádzajúcich desaťročiach: kapusta, cesnak, cibuľa, strukoviny, koreniny, miestne ovocie.
Rôzne zoznamy, ale vždy s tým istým odôvodnením
Všetky kultúry majú teda určité zoznamy jedál, ktoré ak sa pre jednotlivé krajiny porovnajú, tak si navzájom odporujú. Napríklad „teplé“ jedlá zakázané v Španielsku podporujú tvorbu mlieka v Číne, kde sa dojčiacim matkám odporúčajú.
Ale všetky kultúry spoločne hovoria, že dôvodom, pre ktorý matky nemajú jesť tieto potraviny, sú prejavy správania bábätiek, ktoré sa vo všetkých kultúrach zhodujú: plynatosťou, kolikou, plačom, dermatitídou na zadočku, výsypom.
K rovnakým záverom prišla aj kanadská štúdia: Väčšina respondentiek spájala plač bábätka s bolesťou bruška a dúfala, že vyradenie určitých potravín z jedálnička, zníži mieru plaču. V štúdii zdôrazňujú, že respondentky toto uvádzali napriek tomu, že máme spoľahlivé vedecké dôkazy, že to tak nie je. Štúdia tiež uvádza, že je pochopiteľné, že chcú mať pokojné bábätko a pocit, že sú dobré matky vzhľadom na tlak okolia. A robia to až do bodu, kedy sa to stáva utrpením.
Rodina a priatelia tieto zákazy matkám neodovzdávajú s cieľom uškodiť im. Avšak posolstvo zákazov v tom, ako správanie dojčiacej matky následne vníma spoločnosť, je, že za všetky prejavy správania bábätka je vinná matka, ktorá spôsobila bábätku plač a bolesti bruška svojou nezodpovednosťou, tým, že sa neobmedzila v jedení toho, čo jedia ostatní ľudia a čo má aj ona rada.
Neopodstatnené obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien vedie k tomu, že nedojčia
Štúdie ukazujú, že obmedzenia jedálnička dojčiacich matiek vedú k zníženiu kvality života matiek a tiež k zníženiu dĺžky dojčenia.
Závery tejto kórejskej štúdie sú zhodné aj s množstvom iných štúdií, ktoré boli na túto tému publikované do roku 2017. Napríklad závery nemeckej štúdie znejú: „Obmedzovanie v jedle stojí pri niektorých ženách za rozhodnutím nedojčiť či nepokračovať v dojčení a mnoho žien je presvedčených, že to, čo zjedia priamo ovplyvňuje kvalitu ich materského mlieka.“
„Slabé mlieko“
Posolstvá o obmedzovaní jedálnička matky majú aj dôsledky v nedôvere v spoločnosti v zloženie materského mlieka.
Matky sú obviňované, že sa nestravujú dostatočne dobre na to, aby ich mlieko nebolo „slabé“, „málo tučné“ a podobne. Už starovekí Gréci napríklad testovali „kvalitu mlieka“ dojok odstriekavaním na bobkový list a ak nestieklo, bolo dostatočne husté a teda vhodné.
Čo sa do materského mlieka nedostáva
- plyny, bublinky
Črevné plyny sa nedostanú do materského mlieka. Materské mlieko sa tvorí z krvi. CO2 z bubliniek v nápoji sa nemá ako bublinka CO2 možnosť dostať do krvi a v materskom mlieku nikdy nie sú bublinky CO2 také, ako sú v bublinkovom nápoji. Inými slovami, ak matka pije bublinkový nápoj, bábätko nepije "bublinkové mlieko".
- bielkoviny, vône
S výnimkou nepatrného množstva, ktoré má pripravovať dieťa na jedenie jedla v budúcnosti.
- vláknina
- kyslosť potravy
Často sa ženám pri dojčení nesprávne hovorí, že nesmú jesť citrusové plody. Ph krvi sa nezníži preto, že matka zje citrón.
Prečítajte si aj náš podrobný článok o stravovaní sa počas dojčenia.
Ref:
