WHO: Dojčenie znižuje riziko obezity detí
Európske štáty by mali využiť dojčenie ako nástroj boja proti detskej obezite aj obezite v dospelosti, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia na základe výsledkov novej štúdie, ktorá skúmala vplyv dojčenia na výskyt obezity šesťročných až deväťročných detí v 16 európskych krajinách.
Zdravotné záznamy 30-tisíc detí zozbierané v rokoch 2015 až 2017 v rámci iniciatívy na kontrolu obezity u detí (Childhood Obesity Surveillance Initiative, COSI) ukázali, že v absolútnych číslach obezitou trpelo 16,8 percenta detí, ktoré neboli vôbec dojčené, 13,2 percenta detí dojčených kratšie ako šesť mesiacov a 9,3 percenta detí, ktoré boli dojčené šesť mesiacov alebo dlhšie.
Po očistení dát o demografické faktory mali nedojčené deti o 22 percent vyššie riziko obezity v porovnaní s deťmi, ktoré sa dojčili šesť mesiacov alebo dlhšie. Deti dojčené kratšie ako šesť mesiacov mali o 12 percent vyššie riziko obezity ako deti dojčené šesť mesiacov.
Ochranný účinok výlučného dojčenia, čiže nepodávania žiadneho umelého mlieka, vody ani jedla do ukončeného šiesteho mesiaca bol ešte vyšší a súvisel so znížením rizika obezity až o 25 percent.
Okrem nedojčenia či dojčenia kratšieho ako šesť mesiacov podľa štúdie s vyšším rizikom obezity môže súvisieť aj pôrodná hmotnosť vyššia ako štyri kilogramy a pôrod pred 37. týždňom tehotenstva.
Autori a autorky štúdie, ktorú predstavili v roku 2019 na Európskom kongrese obezitológie v Glasgowe a publikovali ju aj v odbornom časopise Obesity Facts, vysvetľujú, že dojčenie chráni deti pred obezitou prostredníctvom viacerých mechanizmov. Výlučné dojčenie zabraňuje priskorému zavedeniu príkrmov, ktoré môže spôsobiť prirýchle priberanie. Materské mlieko obsahuje hormóny a iné látky, ktoré regulujú, aké množstvá mlieka dieťa vypije. Existujú tiež údaje, že bábätká kŕmené umelou výživou majú vyššiu hladinu inzulínu v krvi, čo môže podporovať ukladanie tuku. Iné štúdie zas ukázali, že dojčené deti prijímajú menej bielkovín a kalórií celkovo v porovnaní s deťmi, ktoré dostávajú umelú výživu, pričom zvýšený príjem bielkovín a vyššia hmotnosť v ranom detstve sa spájajú s výskytom obezity neskôr.
„Dojčenie pomáha deťom priberať zdravým tempom v detstve, a tak môže zohrať významnú rolu v “programovaní” organizmu smerom k zníženiu rizika nadváhy alebo obezity v dospelosti“, hovoria autori a autorky štúdie.
Zároveň však dodávajú, že hoci táto štúdia potvrdila výsledky predchádzajúcich štúdií, podpora dojčenia sa v praxi zlepšuje veľmi pomaly. Počet výlučne dojčených detí, či už po dobu šiestich mesiacov alebo menej, nedosahuje ciele, ktoré si stanovili členské štáty WHO – aby do roku 2025 bola aspoň polovica detí výlučne dojčená v prvých šiestich mesiacoch.
„To, či má krajina národný program na podporu dojčenia a ako tento program vyzerá, môže zohrávať kľúčovú úlohu v tom, aké úspešné budú krajiny v boji s obezitou,” hovorí autorský kolektív. Príčinami toho, že európske krajiny neplnia odporúčania WHO ohľadom stavu dojčenia, sú nedostatočné programy na podporu dojčenia, nedostatočné vzdelávanie zdravotníckeho personálu v oblasti podpory dojčenia, intenzívny marketing náhrad materského mlieka a nedostatočná legislatívna ochrana matiek pred týmto marketingom.
“WHO vyzýva štáty, aby obmedzili možnosti propagácie náhrad materského mlieka, ktorá často vedie ženy k mylnému záveru, že dojčenie nemusí byť pre ich deti to najlepšie,“ upozornil jeden z autorov štúdie, doktor João Breda.
