Štúdia odhalila nejednotnosť postupov pri dokrmovaní novorodencov v pôrodniciach v USA
Štúdia amerického zdravotného centra UC Davis Health z augusta 20201 poukázala na veľké rozdiely v kritériách, na základe ktorých sa zdravotnícky personál v nemocniciach v USA rozhoduje, kedy je potrebné začať s dokrmovaním bábätka počas pobytu v nemocnici po pôrode. Rovnako sa odlišujú odporúčania, kedy by si matka mala začať odsávať mlieko, a tiež odporúčania, akým spôsobom bábätká dokrmovať.
Vedci uskutočnili prieskum 71 nemocníc v USA, v ktorých sa narodí približne 10 % všetkých novorodencov. Štúdia poukázala na to, že pre medicínsku indikáciu nutnosti dokrmovania dojčeného bábätka nie sú zavedené žiadne jednotné a presné kritériá. Autori štúdie upozorňujú, že existujú prípady, keď je dôležité zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka, ale dokrmovanie je často zbytočné a vystavuje bábätko a matku rizikám zníženej tvorby mlieka a predčasného ukončenia dojčenia. Dojčenie je pritom kľúčovou otázkou verejného zdravia, vzhľadom na riziká, ktoré podstupuje dieťa aj matka, ak sa bábätko predčasne odstaví a obdobie prvých dní tesne po pôrode je kľúčové pre to, aby dojčenie začalo čo najlepšie. Ženy by mali v prvom kroku dostávať pomoc s dojčením, nie ponuku dokrmovania bez reálneho dôvodu.
Štúdia poukázala tiež na zaujímavý fakt, že nemocnice, ktoré sa zameriavali na to, aby pre bábätká bolo dostupné darcovské materské mlieko, mali zároveň najvyššie percentá dojčených detí.
Percentuálna strata hmotnosti
Ako sa ukázalo v tejto štúdii, niektoré americké nemocnice považovali za hranicu pre dokrmovanie, ak bábätko po pôrode schudlo viac ako 10 % pôrodnej váhy. Iné ako kritérium brali stratu hmotnosti medzi 4 – 15 % alebo iné kritériá. Autorka štúdie, dr. Laura Kair, tieto zistenia komentuje slovami: „Takú širokú variabilitu v opatreniach pre podporu dojčenia sme neočakávali.“
Posudzovanie dojčenia na základe sledovania percentuálnej straty hmotnosti po pôrode má svoje úskalia. Nejde o kritérium, ktoré je vedecky opodstatnené a nemalo by sa používať vôbec. Okrem toho váhy nemusia byť správne kalibrované, prípadne môže dôjsť k omylu pri odčítaní váh alebo ich zaznamenávaní. Navyše existujú odchýlky vo vážení pri jednotlivých váhach (často až 30 g nahor alebo nadol). A k chybám môže dôjsť aj preto, že bábätko býva vážené na jednej váhe po pôrode a inou váhou v ďalších dňoch na oddelení šestonedelia. K častým omylom dochádza aj v dôsledku váženia bábätka s plienkou a inokedy bez plienky.
Okrem týchto dôvodov býva častým dôvodom významnej percentuálnej straty hmotnosti bábätka fakt, že tesne pred pôrodom získa príliš veľa tekutín preto, že matka dostáva počas pôrodu oxytocín a infúziou podávané tekutiny2. Bábätko sa tak narodí hmotnostne nadhodnotené a tieto tekutiny následne vylúči močom (a „príliš“ schudne).
Kolektív autorov na čele s vedkyňou Joy Noel-Weissovou3 vo svojej štúdii z roku 2011 preto upozorňuje, že „váženie by malo byť len nástrojom hodnotenia a nie podkladom pre klinické rozhodnutia“, a dodáva: „Je potrebné kompletné hodnotenie. Súčasťou hodnotenia dojčenia by malo byť aj pozorovanie správania novorodenca, frekvencie a množstva vylučovania moču a pozorovanie správania bábätka pri dojčení.“
Profesor pediatrie a svetovo uznávaný odborník na dojčenie, dr. Jack Newman, už mnoho rokov kritizuje používanie percentuálnej straty váhy ako kritérium pre dokrmovanie: „Nezáleží na tom, ktoré číslo si vyberiete, či 5 % alebo 7 % alebo 10 %. Čo je dôležité, je to, ako pije bábätko na prsníku.“
Uvádza konkrétny príklad, s ktorým sa stretol: Bábätko odvážili po pôrode a zapísali ako 2,58 kg. Po piatich hodinách iná sestra odvážila bábätko znova, pretože sa jej nezdalo, že by malo váhu 2,58 kg. A skutočne bábätko vážilo 5 hodín od narodenia 3,1 kg. Dr. Jack Newman si tu kladie otázku: „Čo by sa s ním udialo, ak by omylom napísali, že vážilo 3,1 kg po pôrode, a na druhý deň by vážilo 2,58 kg (strata pôrodnej váhy predstavovala 16,8 %)?“
Spôsoby dokrmovania
59 % nemocníc zahrnutých do štúdie používa pre dokrmovanie novorodencov fľašu, 58 % prst s cievkou, do ktorej sa mlieko vtláča striekačkou. Oba tieto spôsoby dokrmovania bábätka pritom významne komplikujú možný návrat bábätka k dojčeniu a v prípade, že bábätko prisáva, je omnoho vhodnejšie dokrmovať bábätko priamo na prsníku, ak je dokrmovanie potrebné. Prečítajte si podrobné vysvetlenia v našom článku o fľaškách a o dokrmovaní na prsníku.
Prieskum podpory dojčenia v našich nemocniciach ukazuje, že situácia na Slovensku nie je odlišná (ak ste rodili v posledných rokoch, ešte stále môžete prispieť aj svojou skúsenosťou: https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/nemocnice/). Výsledky prieskumu ukazujú na to, že v posledných troch rokoch bolo dokrmovaných umelým mliekom až 50 % donosených bábätiek po vaginálnom pôrode (a až viac ako 70 % donosených bábätiek po cisárskom reze), pričom fľaša bola použitá na dokrmovanie takmer v 40 % prípadov pri bábätkách narodených vaginálne a vo viac ako 50 % prípadov bábätiek narodených cisárskym rezom. Pri predčasne narodených bábätkách sú tieto výsledky ešte horšie.
Pre dojčené dieťa je kľúčové, aby sa dokrmovanie udialo na prsníku. 52 % bábätiek v spomínanej americkej štúdii bolo dokrmovaných na prsníku suplementorom. Na Slovensku a v Čechách profesionálne laktačné poradkyne o. z. MAMILA namiesto suplementora, ktorý je drahý a má svoje praktické nevýhody používania, odporúča ženám pre dokrmovanie na prsníku zostrojiť laktačnú pomôcku z nádoby, v ktorej je mlieko na dokŕmenie bábätka a cievky, ktorou sa mlieko dostane do úst bábätka prisatého k prsníku. Cena cievky je menej ako jedno euro, a tak sa tento systém dokrmovania stáva dostupným pre všetky bábätká, ktoré dokrmovanie potrebujú.
Malo by byť dokrmovanie prvou voľbou riešenia problémov s dojčením?
Na webových stránkach o. z. MAMILA si môžete prečítať viaceré príbehy o dojčení, ktoré nám poslali klientky našich profesionálnych laktačných poradkýň. Spoločným znakom väčšiny týchto príbehov je, že ak sa bábätku a matke v nemocnici neumožnili kroky, ktoré podporujú správny začiatok dojčenia, následné vzniknuté problémy s dojčením personál nerieši snahou o zlepšenie dojčenia. Pomoc pri dojčení sa obmedzuje čisto na to, aby bábätko získavalo dostatok mlieka, a ak matka sama nenájde, akým spôsobom dojčenie zlepšiť, medzi typicky ponúkané riešenia problémov s dojčením patrí umelé mlieko, fľaša, cumlík a klobúčiky. Žiadne z týchto riešení nepomáha zlepšiť dojčenie.
Pred dokrmovaním sa totiž dajú urobiť kroky, vďaka ktorým dokrmovanie nemusí byť potrebné vôbec.
Štúdia neskúmala, čo nemocnice urobili pre to, aby bábätko začalo získavať viac mlieka priamo z prsníka. Na túto možnosť sa často zabúda. Odborník na dojčenie, pediater, dr. Jack Newman túto situáciu komentuje slovami: „Novorodenec nepotrebuje rutinné dokrmovanie, ale pomoc so správnym prisatím. V mnohých nemocniciach je prvou reakciou ponúknutie fľaše s umelým mliekom. Tá nepomáha zlepšiť prisatie bábätka.“
Zvlášť v prvom týždni po pôrode má drvivá väčšina matiek dostatok mlieka pre svoje bábätko a je možné pomôcť bábätkám toto mlieko získať štyrmi jednoduchými krokmi:
- Kontaktom koža na kožu, v ktorom sa bábätko dostatočne vyspí a je možné ho začať prisávať na prsníku hneď, ako sa začne prebúdzať.
- Polohou pri dojčení, ktorá umožňuje bábätku správne sa prisať.
Výsledkom akejkoľvek správnej polohy by malo byť správne asymetrické prisatie, pri ktorom dolná pera bábätka pokrýva väčšiu časť dvorca ako horná pera a nos sa prsníka nedotýka. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka a pri správnom prisatí sa nepoškodzuje tkanivo bradaviek (čo chráni pred bolesťou bradaviek).
- Stláčaním prsníka, keď už bábätko nepije.
- Výmenou prsníkov, keď už bábätko nepije ani napriek stláčaniu.
Na tieto kroky prevencie problémov s dojčením sa zameriavame v našej knihe Praktický návod na dojčenie, ktorá je užitočnou pomôckou pre všetky tehotné ženy. V dňoch po pôrode v tejto knihe nájdu podrobné vysvetlenie týchto štyroch krokov, spolu s množstvom fotografií, ktoré pomôžu, aby bábätko získavalo čo najviac mlieka hneď od narodenia.
Dostatočný prísun materského mlieka po pôrode je pritom najlepšou prevenciou všetkých problémov s dojčením v budúcnosti a tiež prevenciou prílišnej straty hmotnosti bábätka po pôrode, žltačky, či hypoglykémie a ďalších komplikácií.
Vedecké zdroje:
1Kair et. al. (2020). Supplementation Practices and Donor Milk Use in US Well-Newborn Nurseries, Hospital Pediatrics.
2Chantry CJ, Nommsen-Rivers LA, Peerson JM, et al. Excess weight loss in first-born breastfed newborns relates to maternal intrapartum fluid balance Pediatrics 2011;127(1):e171-e179
3Joy Noel-Weiss et al. International Breastfeeding Journal 2011, 6:10
