Dojčenie predstavuje pre črevo predčasne narodených detí ochranu
Svetová zdravotnícka organizácia v dokumente s názvom Narodili sa príliš skoro (Born Too Soon, 2012) uvádza, že pre prežitie predčasne narodených detí je kŕmenie materským mliekom a dojčením a kontakt koža na kožu rovnako dôležitý ako napríklad vybavenie na resuscitáciu dieťatka či iné faktory podporujúce prežitie. Predčasniatka potrebujú byť dojčené (prípadne kŕmené materským mliekom) pre svoje prežitie, pre ochranu tráviaceho traktu ako aj pre ochranu pred infekciami. A na toto je potrebná podpora žien, ktorým sa bábätko narodí predčasne, pretože mnohé z nich hovoria o tom, že stratili mlieko. Vtedy potrebujú kvalifikovanú pomoc a podporu, aby dokázali opätovne zvýšiť tvorbu mlieka a začať ho odstriekavať alebo začať dojčiť.
Ďalší krok, ktorý je kľúčový, je zakladanie bánk materského mlieka, aby darcovské materské mlieko bolo k dispozícii zadarmo všetkým bábätkám, ktoré ho potrebujú. Takýchto bánk materského mlieka je na Slovensku zatiaľ len 7 a bolo by ich potrebných oveľa viac. Pretože materské mlieko a dojčenie predstavuje pre črevo predčasne narodených detí významnú ochranu pred nekrotizujúcou enterokolitídou.
Nekrotizujúca enterokolitída (NEC) je závažné a potenciálne smrteľné ochorenie tráviaceho traktu, vyskytujúce sa takmer výlučne pri predčasne narodených deťoch. Ide pri ňom o zápal menšej alebo väčšej časti tenkého alebo hrubého čreva, ktorý spôsobuje odumieranie postihnutých častí tráviaceho traktu. Ide o najobávanejšiu diagnózu, ktorá postihuje najmä bábätká narodené do 30. týždňa tehotenstva. Podľa štúdie od Maffeia et al. (2017), výlučné dojčenie alebo výlučné kŕmenie len materským mliekom "kompenzuje nevyvinutosť tráviaceho traktu, znižuje pH v žalúdku, zlepšuje pohyblivosť čriev, znižuje priestupnosť epitélia a pozitívne mení bakteriálnu flóru v čreve".
Ak sa neuskutočňuje kontakt koža na kožu a nepodporuje dojčenie, je podľa štúdií (Lucas et al., 1990) až 20-násobne vyššie riziko vzniku NEC aj pri bábätkách narodených po 30. týždni gestačného veku. Bábätká výlučne kŕmené umelým mliekom, majú totiž podľa štúdií 6 – 10-násobne zvýšené riziko vzniku NEC. Vysvetlenie poskytujú štúdie (Minekawa et. at., 2004), ktoré zistili, že materské mlieko má preventívny účinok tým, že účinkuje ako inhibítor dráhy NF-kappaB. A týmto mechanizmom zároveň dokáže materské mlieko pôsobiť terapeuticky dokonca aj na deti, ktoré už NEC majú. Materské mlieko navyše obsahuje mnoho faktorov, ktoré samostatne vplývajú na zdravie tráviaceho traktu: látky pomáhajúce dozrievaniu čreva, vystieľajúce črevnú sliznicu, vyše 700 kmeňov rôznych baktérií. Dojčenie sa deje v kontakte s matkou a tento kontakt pomáha bábätku znížiť mieru stresu, čo pomáha správnemu fungovaniu tráviacej sústavy.
Assad et al. (2016) vo svojej štúdii ako záver uvádza, že "výlučné kŕmenie materským mliekom pri predčasne narodených deťoch s nízkou pôrodnou hmotnosťou znižuje výskyt NEC. A ďalej zlepšuje toleranciu voči kŕmeniu, skracuje čas prechodu na príjem potrebných množstiev mlieka, skracuje dĺžku nemocničného pobytu a znižuje nemocničné náklad na starostlivosť" o tieto deti.
Štúdie (Colaizy et al., 2016, Assad et al, 2016, Maffei et al., 2017, Ganapathy et al., 2012) preto odporúčajú, aby sa urobili všetky potrebné kroky pre to, aby predčasne narodené deti mohli získavať materské mlieko svojich matiek alebo darcovské materské mlieko.
Závery štúdií ako napríklad štúdie od Ganapathyho (2012) upozorňujú, že takýto jednoduchý krok by dokázal zabrániť mnohým úmrtiam a tiež by znížil náklady na starostlivosť o predčasne narodené deti, obzvlášť o extrémne predčasne narodené deti. Akékoľvek fortifikátory (ako prídavok k materskému mlieku) by mali byť vyrábané z materského mlieka, pretože ak sa vyrábajú z kravského mlieka, tak môžu prispievať k vzniku NEC. Náklady na výrobu fortifikátorov z materského mlieka sú nižšie ako náklady na starostlivosť o deti s NEC (Ganapathy et al., 2012).
Predčasne narodené bábätká je možné dojčiť oveľa skôr, ako si väčšina ľudí myslí - prečítajte si náš detailný článok o dojčení predčasne narodených detí. Tieto vedecké poznatky nie sú nové - v zozname zdrojov pod článkom nájdete štúdiu, ktorá toto skúmala už v roku 1990.
Naviac pre správne fungovanie tráviacej sústavy bábätka je kriticky dôležitý kontakt koža na kožu matky s bábätkom. Nielenže podporuje jeho fungovanie, ale aj zlepšuje vstrebávanie živín. V tele bábätka, ktoré nie je v kontakte s matkou a je separované, sa tvorí somatostatín. Somatostatín je hormón, ktorý zabraňuje vylučovaniu ďalších siedmych hormónov potrebných pre trávenie. Somatostatín spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka, znižuje sťahy hladkého svalstva a obmedzuje prítok krvi do čriev. Taktiež potláča vylučovanie hormónov pankreasu. Predčasne narodené bábätká teda potrebujú kontakt koža na kožu (materskú starostlivosť klokankovaním) a dojčenie viac, nie menej, než všetky ostatné bábätká. Obzvlášť tie, ktoré sú veľmi choré.
Prežitie predčasne narodených bábätiek sa spája s tým, či sú v kontakte koža na kožu alebo sú separované od matky. Jedna zo štúdií ukazuje, že obzvlášť pri deťoch narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou je kontakt koža na kožu rozhodujúci pre prežitie:
Tieto výsledky potvrdila aj štúdia z roku 2017, ktorá skúmala efekt kontaktu koža na kožu pri predčasne narodených deťoch, ktoré v tejto štúdii sledovali dlhodobo - až 20 rokov.
Pre predčasne narodené deti predstavuje materská starostlivosť klokankovaním normálny spôsob starostlivosti, pretože zabezpečuje:
a) stabilizáciu telesných funkcií bábätka
b) podporu tvorby materského mlieka a umožňuje prístup k prsníku a dojčenie
c) udržiavanie telesnú teplotu bábätka
d) dýchanie bábätka a srdcovú činnosť
e) reguláciu spánkových cyklov a to, že sa bábätko dobre vyspí
f) vyzrievanie mozgu a vytváranie mozgových spojení
g) rýchlejší rast a prospievanie
h) lepšie trávenie a efektívnejšie využívanie živín
i) vytváranie vzťahovej väzby medzi matkou a bábätkom
Detailné informácie na túto tému nájdete v zázname prednášok svetového experta na starostlivosť o predčasne narodené bábätká v kontakte koža na kožu, Dr. Nilsa Bergmana.
Vedecké zdroje:
1. Minekawa R, Takeda T, Sakata M, Hayashi M, Isobe A, Yamamoto T, Tasaka K, Murata Y (2004) Human breast milk suppresses the transcriptional regulation of IL-1beta-induced NF-kappaB signaling in human intestinal cells. Am J Physiol Cell Physiol. 2004 Nov;287(5):C1404-11. Epub 2004 Jun 30.
2. Colaizy, T, et al (2016), Impact of optimised breastfeeding on the costs of necrotizing enterocolitis in extremely low birthweight infants, Journal of Pediatrics, doi: 10.1016/j.jpeds.2016.03.040,
3. Assad, M., Decreased cost and improved feeding tolerance in VLBW infants fed an exclusive human milk diet, J Perinatol.,, 2016 Mar;36(3):216-20. doi: 10.1038/jp.2015.168. Epub 2015 Nov 12.
4. Maffei D., Human milk is the feeding strategy to prevent necrotizing enterocolitis!, Semin Perinatol. 2017 Feb;41(1):36-40. doi: 10.1053/j.semperi.2016.09.016. Epub 2016 Nov 8.
5. Ganapathy V., Costs of necrotizing enterocolitis and cost-effectiveness of exclusively human milk-based products in feeding extremely premature infants. Breastfeed Med. 2012 Feb;7(1):29-37. doi: 10.1089/bfm.2011.0002. Epub 2011 Jun 30.
6. Blomqvist YT, Nyqvist KH. (2011), Swedish mothers’ experience of continuous Kangaroo Mother Care, J Clin Nurs, 20, 1472–80.
7. Blomqvist YT, Rubertsson C, Kylberg E, Jöreskog K, Nyqvist KH. (2012), Kangaroo Mother Care helps fathers of preterm infants gain confidence in the paternal role, J Adv Nurs, 68, 1988–96.
8. Conde-Agudelo A, Diaz-Rossello J. (2014) Kangaroo mother care to reduce morbidity and mortality in low birthweight infants, Cochrane Database Syst Rev., Apr 22;(4):CD002771. doi: 10.1002/14651858.CD002771.pub3.
9. Lawn JE, Mwansa-Kambafwile J, Horta BL, Barros FC, Cousens S. (2010), Kangaroo mother care’ to prevent neonatal deaths due to preterm birth complications, Int J Epidemiol., 39 (1), i144-54. doi: 10.1093/ije/dyq031.
10. Nyqvist, K. H. (2016), Given the benefits of Kangaroo mother care, why has its routine uptake been so slow?. Acta Paediatrica, 105: 341–342. doi: 10.1111/apa.13236
11. Lucas A & Cole TJ (1990). Breast milk and neonatal necrotising enterocolitis. Lancet 336: 1519-1522.
