WHO: Podporou kontaktu koža na kožu by bolo možné zabrániť až dvom tretinám infekcií bábätiek po pôrode a zvýšiť počet dojčených detí
Výskyt život ohrozujúcich infekcií novorodencov je možné znížiť až o dve tretiny a až o jednu tretinu je možné znížiť počet novorodencov prijatých na jednotku intenzívnej starostlivosti. Je to možné dosiahnuť jednoduchým krokom: kontaktom koža na kožu medzi matkou a bábätkom po pôrode. To sú závery štúdie z Vietnamu, ktorú uskutočnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a ktorú vydala v januári 2019 v časopise EClinicalMedicine (časopis Lancet zameraný na klinický výskum a výskum v oblasti verejného zdravia).
Štúdia upozorňuje, že starostlivosť v kontakte koža na kožu predstavuje vyššiu kvalitu starostlivosti a vedie k výlučnému dojčeniu a k významnému zníženiu výskytu zdravotných komplikácií, ako sú podchladenie bábätka, otrava krvi či prijatie bábätka na jednotku intenzívnej starostlivosti.
Spoluautor štúdie dr. Howard Sobel hovorí: „V našej oblasti zomiera jeden novorodenec každé dve minúty, ale podporovanie kontaktu koža na kožu by dokázalo polovici týchto úmrtí zabrániť. Videl som poškodzujúce postupy vo viac než 20 krajinách. Našou prácou je pomôcť vládam a úradom v zdravotníctve, lekárom, zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám nahradiť túto prax postupmi, ktoré sú vypracované v súlade s medicínou založenou na dôkazoch. Vieme, že kontakt koža na kožu funguje.“
WHO v tejto štúdii dokázala, že kľúčové pre správnu starostlivosť o bábätko po pôrode je podpora kontaktu koža na kožu medzi matkou a bábätkom. Kontakt koža na kožu pomáha bábätku udržať správnu telesnú teplotu, začať dojčenie a zlepšuje starostlivosť o pupočník. Bábätko by malo byť po pôrode osušené a okamžite umiestnené do kontaktu koža na kožu s matkou a pupočník by sa mal sterilne ošetriť po tom, čo prestane pulzovať. Počas kontaktu koža na kožu by sa malo podporovať správanie bábätka vedúce k dojčeniu. Okrem vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom takáto starostlivosť pomáha bábätku byť zohrievané, získať krv z placenty, byť osídlené ochrannými baktériami a prostredníctvom materského mlieka získavať výživu a imunitné látky zabraňujúce infekcii.
Takúto starostlivosť by podľa WHO potrebovali všetky bábätká, vrátane predčasne narodených, chorých novorodencov alebo bábätiek narodených cisárskym rezom.
Štúdia WHO navyše ešte ukázala, že rodiny bábätiek, ktoré získali tento typ starostlivosti ušetrili na umelej výžive. Vďaka tomu, že sa touto starostlivosťou zvýšili počty dojčených detí, rodiny, ktorých bábätká boli na jednotke intenzívnej starostlivosti, minuli o 78 % menej na umelú výživu. Rodiny detí, ktorých bábätká boli na oddelení šestonedelia s matkou, ušetrili dokonca až 96 % výdavkov na umelú výživu. Tieto bábätká boli v nemocnici hospitalizované kratšie, čo predstavovalo úspory aj z hľadiska zdravotných nákladov, aj z hľadiska času, ktorý rodiny zameškali v práci. Menej hospitalizácií na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti predstavovalo pre nemocnicu úspory vo výške až 300 000 amerických dolárov. Znížilo sa aj množstvo predpisovaných antibiotík.
