Duševné zdravie žien a dojčenie

Dojčenie a duševné zdravie žien sa často stavajú do protikladu, ako keby dojčenie duševné zdravie žien narúšalo alebo dokonca spôsobovalo, že majú ženy problémy s duševným zdravím. Takáto predstava o dojčení sa objavuje hlavne v dvoch etapách dojčenia:

V prvých mesiacoch, keď sa dokonca objavuje termín „laktačná psychóza“ (samotný tento zastaralý a už vyvrátený názov v sebe obsahuje predstavu, že "laktácia" spôsobuje duševné problémy žien alebo psychózu) alebo sa hovorí o tom, že dojčenie spôsobuje popôrodnú depresiu.
Pri dojčení väčšieho dieťatka, keď sa dojčenie začne označovať za „vyčerpávajúce“ a o dojčenom dieťati sa začne hovoriť ako o „závislákovi“.

Dojčenie nespôsobuje duševné problémy, naopak. Dojčenie je pozitívny faktor pre duševné zdravie. Ak dojčenie funguje bezproblémovo, môže byť pre ženy niekedy jedným z mála svetlých bodov dodávajúcich pocit sebaistoty.

Situácia však vyzerá inak, ak sa ženy s dojčením trápia, prežívajú pri dojčení bolesť, strach o priberanie bábätka, sú konfrontované s plačom bábätka a jeho nespokojnosťou alebo riešia pri dojčení problémy. Vtedy ženy akútne potrebujú pomoc s dojčením – nie rady o ukončení dojčenia, potrebujú sa vyspať, načerpať nové sily a energiu, zbaviť sa bolesti a začať zažívať normálne fungujúce dojčenie. Dojčenie je súčasťou duševného zdravia žien.

Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. Soňa Ondrušová, toto do hĺbky na základe štúdií vysvetľuje vo svojej práci zverejnenej v časopise Česká a slovenská psychiatrie, kde uvádza:

„Autori výskumov uvádzajú, že hormóny, ktoré sú po pôrode vylučované vďaka dojčeniu, majú stabilizačný účinok na psychiku žien..., čo naznačuje, že dojčenie môže mať ochranný účinok pred rozvojom popôrodnej depresie, či ju zmierňovať, ak sa napriek dojčeniu rozvinie. ... Zistili sme, že kým v zahraničí sa neodporúča ukončenie dojčenia a zastavenie tvorby mlieka v prípade diagnózy popôrodnej depresie, na Slovensku je to stále bežnou, odporúčanou praxou, ktorá v článkoch nebola podporená žiadnymi relevantnými výskumami či argumentmi.“

O duševnom zdraví žien treba začať hovoriť. Duševné zdravie žien je mimoriadne dôležité. Zaslúži si našu pozornosť, ženy si zaslúžia pomoc a podporu. Mať na starosti maličké bábätko môže byť náročné a vyčerpávajúce. Nie všetko je ružové. Materstvo so sebou prináša širokú škálu pozitívnych aj negatívnych pocitov, zážitkov, vynárajú sa pocity nedostatočnosti, zlyhania, viny. Ženám sa nedostáva dostatok ocenenia a povzbudenia. Mnoho z nich zisťuje, že si život s bábätkom predstavovali inak. Starať sa o bábätko je ťažšie ako tá najnáročnejšia práca. A k tomu všetky tie mätúce rady, strach z posudzovania, neistota.

Ale môže to zájsť ešte ďalej: Určité percento žien zažije popôrodnú depresiu (a veľká časť z nich nevyhľadá a ani nedostane odbornú pomoc). Popôrodná psychóza, ako závažné psychické ochorenie, sa týka jednej až dvoch žien z tisíc. Všetky ženy potrebujú, aby sme ich symptómy brali vážne a by sme im podali pomocnú ruku.

Popôrodná depresia a popôrodná psychóza

Ako môžete pomôcť dojčiacej žene, ktorá potrebuje pomoc v čase popôrodnej depresie či popôrodnej psychózy?

1. Podporte ženu v pokračovaní dojčenia. Nehovorte jej, nech prestane dojčiť, že jej problémy sa tým vyriešia. Nepripisujte jej pocity tomu, že dojčí.
2. Neodbite ju. Vypočujte ju. Dajte jej priestor, aby mohla vyjadriť, ako sa skutočne cíti.
3. Ponúknite jej praktickú pomoc, aby mohla odpočívať, byť s bábätkom a spať a aby o ňu bolo postarané.
4. Naučte sa poznať niektoré signály popôrodnej depresie a popôrodnej psychózy, aby ste mohli žene pomôcť vyhľadať odbornú pomoc.
5. Vyjadrite svoje pochopenie, vytvorte príjemnú atmosféru, aby sa žena necítila posudzovaná, stigmatizovaná, zahanbená či nepochopená.
6. Nepodceňujte to, ako sa ženy cítia. Aj ony niekedy dúfajú, že to je normálne, nič sa nedeje a odíde to samo.

Aké sú signály popôrodnej depresie či popôrodnej psychózy?

Popôrodná depresia sa môže prejavovať nespavosťou, nedostatkom energie, stratou záujmu o bábätko, depresívnou náladou a smútkom, stratou chuti do jedla.

Popôrodná psychóza je menej častá ako popôrodná depresia. Prejavuje sa preludmi, halucináciami, úzkosťou, problémami so spánkom, hlbokým smútkom, prehnanou zhovorčivosťou, hyperaktivitou, niekedy eufóriou, náhlymi zmenami nálad. Symptómy sa môžu rýchlo zhoršovať. Častejšie sa vyskytuje, ak žena má bipolárnu depresiu.

Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. Soňa Ondrušová, prináša vo svojom článku vedecké vysvetlenie, prečo je dojčenie pri psychických ochoreniach stabilizačný prvok a má byť zachované:

„... prolaktín a oxytocín, ktorých hladiny sú po pôrode v tele dojčiacich žien vysoké, ... zmierňujú negatívne účinky stresu na organizmus.“

Spôsobujú „hormóny“ pri dojčení problémy s duševným zdravím?

„To tie hormóny, keď kojíš.“
„Keby si nekojila, tak sa ukľudnia hormóny, a nebudeš mať depku.“
Dojčiace ženy sa niekedy boja hovoriť o svojich skutočných pocitoch z materstva, o negatívnych pocitoch z dojčenia, o vnímaní bábätka, o vyčerpaní, o popôrodnej depresii či psychóze, aj preto, že sa boja stigmy a majú pocity hanby. Ale aj preto, že niekedy ich okolie neberie vážne, vnucuje im obraz šťastnej matky, podceňuje závažnosť ich pocitov či utrpenia, neposkytne im pomoc. Inokedy sa to celé zhodí na „hormóny pri kojení“ alebo na to, že ženy má prestať dojčiť a všetko sa dá do poriadku. Niekedy sú ženy v tejto obrovskej životnej zmene ponechané samy na seba a zostávajú v izolácii s bábätkom a so svojimi problémami.

Soňa Ondrušová, vo svojom článku uvádza na pravú mieru otázku „hormónov“ pri dojčení v spojitosti s popôrodnom depresiou:

„V minulosti sa predpokladalo, že jedným z možných biologických základov spustenia popôrodnej depresie je dramatický pokles reprodukčných hormónov estrogénu a progesterónu po pôrode. V ... štúdii sa pokúsili autori simulovať tehotenstvo a následný pôrod podávaním progesterónu a estrogénu ženám počas ôsmich týždňov. Ich následné vysadenie malo simulovať zmeny po pôrode. Vysadenie týchto hormónov malo za následok zvýšený výskyt symptómov depresie žien, z čoho autori usúdili, že dramatický pokles týchto hormónov je spúšťačom popôrodnej depresie. V tom čase sa snažili prakticky potvrdiť tento predpoklad autori Lawrie et al. a uskutočnili dvojito zaslepený výskum, v ktorom podávali ženám po pôrode progesterón a estrogén vo forme antikoncepcie v snahe dokázať, že dodanie týchto hormónov bude ženám znižovať výskyt popôrodnej depresie

Táto hypotéza sa však nepotvrdila a dokázal sa presný opak – výskyt popôrodnej depresie sa zvýšil. K záveru, že znížené hladiny hormónov progesterónu a estrogénu po pôrode nie sú príčinou popôrodnej depresie, dospeli už dávnejšie aj autori Granger a Underwood vo svojom prehľade v tom čase dostupných štúdií venujúcich sa tejto problematike. Ani v súčasnosti výskumy nepoukazujú na to, že znížená hladina progesterónu a estrogénu by bola spúšťačom popôrodnej depresie. ... po pôrode sa okrem zmeny vo vylučovaní hormónov progesterón a estrogén začínajú vo veľkej miere vylučovať prolaktín a oxytocín, ktoré majú výrazné psychoprotektívne vlastnosti, pričom pokles estrogénu a progesterónu je fyziologický a má stabilizačný účinok. Umelé dodanie progesterónu, ktorý zabraňuje vylučovaniu prolaktínu, má za následok ohrozenie dojčenia, ktoré je známe ochrannými účinkami na psychické zdravie žien. Nízke hladiny progesterónu dokonca môžu pôsobiť ako stabilizátor nálady. ...

Dalo by sa podľa nich povedať, že každým dojčením žena sama sebe dodáva endogénne antidepresívum.“

Spánok a psychika dojčiacej ženy

Psychologička a laktačná poradkyňa MAMILY, Mgr. Soňa Ondrušová vo svojom článku vysvetľuje nesprávne informácie ohľadne spánku detí. Častým mýtom jej, že deti kŕmené umelou výživou spia dlhšie a budia sa menej často ako dojčené deti:

„Toto tvrdenie sa rozhodol preskúmať aj ... Montgomery-Downs et al., ktorí prišli k záveru, že spánok dojčených a nedojčených detí sa nelíši. Z hľadiska spánku matiek sa dokonca ukazuje, že dojčiace matky spia kvalitnejšie a dlhšie, či už pri skúmaní dvoch dní, mesiaca či 3 mesiacov po pôrode v porovnaní s nedojčiacimi matkami. V štúdii od Blyton et al. sa zistilo, že dojčiace ženy mali viac spánku s krátkymi vlnami, ktorý je známy svojimi neuroprotektívnymi vlastnosťami. Polemizujú, že tento rozdiel medzi dojčiacimi a nedojčiacimi ženami v spánku je pravdepodobne z dôvodu vyšších hladín prolaktínu dojčiacich žien, ktorý má potenciál zvyšovať dĺžku spánku s krátkymi vlnami. Z praktického hľadiska, pokiaľ žena spí s bábätkom v jednej posteli a výlučne dojčí, môže dieťatko uspať po jeho prebudení s menšou námahou a nutnosťou úplného prebudenia, ako žena, ktorá s bábätkom nespí a prípadne nedojčí. Nemusí fyzicky vstať, preložiť si dieťatko do postele a po dojčení ho vracať do postieľky, či ešte navyše urobiť umelé mlieko a počúvať plač dieťaťa, kým bude umelé mlieko hotové. Toto môže výrazne skrátiť čas, ktorý matka strávi v noci bdením, špeciálne aktívnym bdením, pričom dlhé bdenie počas noci je rizikový faktor popôrodnej depresie.“

Zdroj: Ondrušová, Soňa: Neuroendokrinné, biologické a behaviorálne aspekty popôrodnej depresie a dojčenia, Čes a slov Psychiat 2022; 118(2): 74–80.

Téme duševného zdravia a dojčenia sme v roku 2024 venovali priestor v rámci osláv Svetového a Európskeho týždňa dojčenia s heslom Podporu dojčenia treba všade. Pripravili sme tieto články: