Spôsobuje dlhodobé dojčenie naozaj problémy s chrupom?

Dojčeniu sa kladú rozličné prekážky. A keď už funguje, tak sa pri staršom dieťati často označí za škodlivé. Príkladom je aj táto štúdia, ktorá síce hovorí, že dojčenie je pre deti do 12 mesiacov z hľadiska chrupu prospešné, potom medzi 13 – 23 mesiacov, že je v poriadku a potom sa zrazu od 24 mesiacov stane problémom. A to napriek tomu, že v samotnej štúdii už drvivá väčšina detí nie je dojčená a viac ako polovica z nich používa fľašu.

Prečo táto štúdia nedáva žiadny zmysel a najmä: prečo nepotvrdzuje, že dojčenie by bolo rizikové pre chrup dieťaťa?

• vo vzorke detí z tejto štúdie sa nezaoberali tým, či si deti čistili zuby alebo nečistili (mimochodom matky detí z tejto štúdie nemali ukončené ani základné vzdelanie, čo môže vysvetľovať, prečo sa nesnažili svojim deťom umývať zuby)
• nezáležalo im na tom, ako veľa cukru deti skonzumovali
• iba jedna štvrtina detí v tejto štúdii bola dojčená aj po 2. roku života, ale polovica detí používala do 5 rokov fľašu s umelým mliekom.

Takže popri neumývaní zubov, spotrebe cukru a kŕmení fľašou do 5 rokov je výsledkom štúdie, že za zlý stav chrupu týchto detí mohlo dojčenie.

Naďalej teda platí: 

Dojčenie ako aj nočné dojčenie nie je pre zuby dieťatka problém.

Dlhodobé dojčenie má priaznivý vplyv na rozvoj chrupu. Brazílska štúdia pozorovala 1377 detí vo veku 3 – 6 rokov. Deti, ktoré boli dojčené dlhšie ako 12 mesiacov, mali 20-násobne nižšie riziko rozvoja zadného skríženého zhryzu ako nedojčené deti a 5-násobne nižšie riziko v porovnaní s deťmi dojčenými 6 – 12 mesiacov.  Dojčenie je významný faktor pre správny rozvoj ústnej dutiny, čeľuste a zubných oblúkov. Pri každom dojčení, bez ohľadu na to, čí dieťa pije alebo saje bez pitia, pohybuje dieťa svalmi, ktoré rozťahujú zubný oblúk do správneho tvaru U. Vývoj ústnej dutiny sa deje z 90 % do cca. štvrtého roka života dieťaťa – čo je mimochodom čas, keď sa priemerne deti prestávajú dojčiť. Náhoda? Určite nie. Rovnako to potvrdzujú štúdie o tom, ako vplýva na vývoj ústnej dutiny pitie z fľaše alebo používanie cumlíka (aj „ortodontického“) – práve tieto deti mávajú problém so zubnými oblúkmi do tvaru písmena V, v ktorom sa najmä predné zuby tlačia a pokiaľ nemajú dostatok priestoru, prekrižujú, čo sťažuje ich čistenie a zvyšuje riziko vzniku zubného kazu.

Dojčenie je teda dôležité práve preto, aby ste svojmu dieťaťu pomáhali každým jedným dojčením k tomu, aby tvar jeho ústnej dutiny a postavenie zubov bolo správne. To súčasne neznamená, že dojčenie dokáže vyriešiť iné dôvody, pre ktoré postavenie zubov nemusí byť správne – napr. ak dieťa dýcha s otvorenými ústami, genetické predispozície atď. Aj v takejto situácii je však dôležité, aby dojčenie aspoň čiastočne korigovalo faktory, ktoré prispievajú k nesprávnemu vývoju ústnej dutiny. Je možné, že ak sa s touto otázkou obrátite na zubára, dozviete sa informácie, ktoré budú odrážať nepochopenie dojčenia ako biologickej normy - postavenie zubov a vývin ústnej dutiny sa vždy v histórii spájal s dojčením a bol dojčením podmieňovaný.

V minulosti sa odporúčalo ukončiť nočné dojčenie v čase, keď sa prerezal prvý mliečny zub. Bolo to založené na predpoklade, že dojčenie zvyšuje riziko rozvoja zubného kazu podobne, ako to robí nočné pitie z dojčenskej fľaše. Nové štúdie potvrdzujú, že dlhodobé dojčenie nezvyšuje riziko rozvoja zubného kazu. Naopak, výskumy zistili, že niektoré umelé výživy rozpúšťajú zubnú sklovinu, významne znižujú pH a spôsobujú zubný kaz a postihnutie zubnej drene už po niekoľkých týždňoch. In vitro štúdia ukázala, že materské mlieko dokáže remineralizovať umelo demineralizovanú sklovinu. Zubný kaz sa v súčasnosti považuje za infekčné a prenosné ochorenie primárne spôsobené baktériou Streptococcus mutans.

Dojčenie a zloženie materského mlieka z pohľadu ochrany pred zubným kazom

• Sekrečný IgA a IgG - potenciálne spomaľujú rast streptokov.
• Laktoferín – baktericídna aktivita – Streptococcus mutans je veľmi vnímavý.
• Laktóza – hlavný cukor materského mlieka – kariogénne baktérie nie sú schopné využiť ho tak dobre ako sacharózu.
• Materské mlieko nespôsobuje významný pokles pH v zubnom povlaku.
• Kalcium – materské mlieko je najlepším zdrojom vápnika, ktoré je potrebné na rast zubov a kostí, má vhodný pomer kalcium:fosfor 2 – 2, 4.
• Počas dojčenia dieťa priamo hltá väčšinu mlieka bez toho, aby sa dostalo k zubom. Na rozdiel od pitia z fľaše, keď sa často obsah fľaše skladuje v ústach predtým, ako ho prehltne.

Ľudia sú jediným zo 4640 druhov cicavcov, ktorým sa signifikantne vyvíja zubný kaz. Podľa antropológov by bol vznik zubného kazu spôsobený dojčením evolučnou samovraždou.

Materské mlieko je druhovo špecifické, preto pre ľudí je fyziologickou normou ľudské materské mlieko. Viacerí autori, ktorí hodnotili lebky prehistorických detí, potvrdili minimálny výskyt zubného kazu u našich dojčených predchodcov.

Dojčenie však nie je zárukou pred rozvojom zubného kazu, pretože je mnoho iných rizikových faktorov, ktoré majú veľký vplyv. Ak dojčené deti pijú džúsy a jedia veľa sladkostí, aj tie majú podstatný vplyv na vznik zubného kazu. A nielen sladkosti a džúsy zvyšujú riziko vzniku zubného kazu. Aj sladené liečivá alebo zdravé potraviny, ak ich dieťa žuje väčšinu dňa, sú potenciálnym rizikom (napríklad cereálie, chlieb).

Pri hodnotení príčin vzniku zubného kazu u detí sa odporúča hodnotiť:

1. Príjem cukrov – hlavná príčina vzniku kazu. Dôležitým poznatkom je, že nie množstvo, ale frekvencia vystavenia cukrom je kľúčom k rozvoju zubného kazu.
2. Vek dieťaťa pri osídlení ústnej dutiny Streptococcus mutans. Prenos je najčastejšie od rodičov, súrodencov a opatrovateľov. Čím neskôr nastane kolonizácia Streptococcus mutans, tým menej je pravdepodobné, že sa vyvinie zubný kaz.
3. Xerostómia - suchosť úst - je podporená dýchaním ústami, hlavne v noci (znížený tok slín).
4. Ochorenie matky, stres, lieky počas tehotenstva.
5. Nesprávne stravovacie návyky v rodine.
6. Nesprávna orálna hygiena v rodine.
7. Rodinná anamnéza – genetická predispozícia – prispieva minimálne.