Chcete, aby vaše dieťa nebolo vyberavé v jedle? Dojčite.

Vyberavosť detí v jedle je veľmi častým fenoménom.

Možno vás upokojí, že sa výskumami nezistila spojitosť medzi vyberavosťou v jedle a spomaleným rastom či psychickými poruchami. Známe varovanie: „Keď nebudeš jesť zeleninu, nevyrastieš,“ teda neplatí. Ďalšiu generáciu už takto strašiť nemusíme. S čím však takéto detské správanie súvisí? Dá sa tomu predísť?

Vyberavosť v jedle sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže ísť o jedenie malého množstva, o preferenciu určitého spôsobu prípravy jedla, odmietanie určitých potravín (hlavne zeleniny) a neochotu skúšať nové jedlá. Väčšinou ide o prechodné správanie, ktoré do dospelosti nepretrvá.

Vyberavosť v jedle  je možné výrazne pozitívne ovplyvniť dojčením a tým, ako dlho bude dieťa dojčené výlučne a do akého veku bude dieťa dojčené.

Vedci zistili, že deti si zvykajú na rôzne jedlá omnoho skôr, než začnú skutočne jesť a dojčenie pri tom zohráva kľúčovú úlohu. Zložka stravy, ktorá je zodpovedná za chuť jedla totiž prechádza do plodovej vody v tehotenstve a do materského mlieka v období dojčenia. Dieťa je takto už pri narodení navyknuté na určité chute, ktoré sa menia, a ďalej sa tento návyk upevňuje počas dojčenia. Skúsenosť bábätka s týmito chuťami, ktorú získalo prostredníctvom matkinej stravy ešte v tehotenstve a potom popri dojčení, má vplyv na potravinové preferencie v ďalšom živote.

Materské mlieko má rôzne chuťové odtiene, ktoré odzrkadľujú stravu matky. Je pravdepodobné, že rozmanitosť v stravovaní dojčiacich matiek poskytuje ich deťom celú škálu chutí a chuťových skúseností, čo by vysvetľovalo, prečo sú dojčené deti menej vyberavé a ochotnejšie skúšať nové jedlá.

V nedávnej štúdii sa zistilo, že deti, ktoré sú prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené, teda okrem materského mlieka, ktoré získavajú pri dojčení nedostávajú žiadne iné tekutiny a jedlo, majú o 78 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú preferovať prípravu jedla určitým presným spôsobom, o 81 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú jedlo odmietať a o 75 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa budú vyhýbať novým jedlám. Vedci sa domnievajú, že strach skúšať nové jedlá môže byť aj prirodzený a plniť funkciu ochrany dieťaťa pred potenciálne jedovatými látkami. Iná štúdia naznačuje, že by vyberavosť mohla byť ovplyvnená aj dedičnosťou.

Čo môžete urobiť, aby ste predišli vyberavosti vašich detí?

Už v tehotenstve a počas dojčenia môžete jesť rozmanité potraviny a nijako sa bezdôvodne neobmedzovať v jedle. Potom môžete svojim deťom od približne 6 mesiaca veku dávať rozličné jedlá, i keď by to bolo v malých množstvách. Na začiatku experimentovania s jedlom, ktoré začína približne okolo 6. ukončeného mesiaca, je pre deti normálne, že jedlo chytajú rukami, ovoniavajú ho, hrajú sa s ním, dávajú si ho do úst a vypľúvajú ho. Nie je zriedkavé, že deti začnú skutočne prehĺtať a jesť jedlo o mnoho mesiacov neskôr.

Ukázalo sa, že je vhodnejšie deťom opakovane dávať rôzne jedlá spôsobom, ktorý jedlo nevnucuje a nevyžaduje od detí, aby ho nakoniec aj zjedli. Práve naopak, nútenie detí do jedla v tomto citlivom období môže spôsobiť, že si osvoja zlý vzťah k jedlu vo všeobecnosti alebo budú vyberavé. Malé deti potrebujú približne 10 a viackrát experimentovať s určitým jedlom predtým, než ho príjmu.

V prípade, že dieťa niektoré potraviny odmieta jesť, môže pomôcť opakovane mu ponúkať veľmi maličké kúsky danej potraviny. Na deti tiež významne vplýva kolektív. Pokiaľ okolo seba vidí ľudí, dospelých aj deti, ktoré dané jedlo jedia a chutí im, je väčšia pravdepodobnosť, že ho bude ochotnejšie jesť a zvykne si naň. To isté platí aj naopak. Odmietanie určitých potravín inými deťmi, časté v školských kolektívoch, môže dieťa nielen utvrdiť vo vyberavosti, ale aj spôsobiť, že niektoré potraviny prestane jesť.

Pozrite sa aj na náš podrobný článok o zavádzaní príkrmov.

Ref.: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4422022/#B11