Výskyt SIDS a neutíšiteľného plaču (koliky) je možné znížiť dojčením a kontaktom

James McKenna z University of Notre Dame v USA publikoval v apríli 2016 štúdiu s názvom Potenciálny evolučný, neurofyziologický a vývinový pôvod syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS) a neutíšiteľného plaču (kolika): Týka sa to regulácie dýchania?

V tejto štúdii McKenna, svetový expert na spánok detí, hovorí, že SIDS a neutíšiteľný plač detí označovaný ako kolika majú spoločný biologický pôvod, hoci sa tieto dva javy prejavujú rôzne. Oboje je vysvetliteľné tým, akým jedinečným spôsobom sa vyvíjal dýchací trakt ľudí. McKenna vysvetľuje, že v oboch situáciách pomáha dojčenie a fyzická blízkosť rodičov.

V štúdii McKenna detailne opisuje, že nedostatok synchrónie pri vývoji kortikálneho a subkortikálneho nervového prepojenia potrebného na reguláciu dýchania smerujúceho k ľudskej vokalizáciii môže znamenať, že dieťa neutíšiteľne plače. Tento nedostatok synchrónie poskytuje tiež vysvetlenie pre syndróm náhleho úmrtia dieťaťa (SIDS). Približne okolo 1 mesiaca veku sa bábätka naučia počas spánku a bdenia rozlišovať medzi dýchaním riadeným autonómne a dýchaním ovládaným ľudskou vôľou, čo sa zakladá na vytvorení funkčného prepojenia medzi kortikálnymi a subkortikálnymi nervami. Syndróm náhleho úmrtia a neutíšiteľný plač môže odrážať to, že takáto adaptácia nenastane, a toto môže zhoršovať separácia rodiča a dieťaťa, či už cez deň alebo v noci, pričom jedna alebo druhá podsústava nervov nie je rovnako vyspelá na to, aby dostatočne vysielala, zachytávala alebo reagovala na signály druhej podsústavy.

McKenna uvádza, že z tohto by rodičia mali pochopiť, že podobne ako oni sami aj bábätko je dočasne „obeťou“ epizódy plaču, ktorá pri rôznych bábätkách môže mať rôznu intenzitu, a že nejde o to, že by to bábätko robilo naschvál. Neutíšiteľný plač je výsledok daného vývojového obdobia, ktoré je prechodné. Aj rodič aj dieťa sú teda súčasťou „krízy“, ktorú nespôsobili, a ktorú dieťa nemá možnosť ovládať vôľou. Preto z hľadiska medicíny nie je pomenovanie „kolika“ užitočný termín, pretože neutíšiteľný plač je správanie bábätka, a nie ochorenie. Dobrou správou je, že neutíšiteľný plač bábätka sa dá zmierniť tým, že rodičia nebudú obmedzovať reagovanie na potreby dieťaťa a nebudú sa báť kontaktu s dieťaťom či nosenia dieťaťa. Tým, že sa zvýši počet hodín, keď je dieťa nosené z 3 hodín na 4 hodiny za deň, je možné vo veku 6 týždňov znížiť trvanie plaču o 43 %.