Prečo je také dôležité podporovať dojčenie a pomáhať ženám s dojčením
Pri štúdiách dokazujúcich riziká nedojčenia býva častou námietkou to, že nie sú randomizované. Teda že neporovnávajú dve podobné skupiny detí, z ktorých jedna bola dojčená a druhá nedojčená. Ak by sa však takýmto spôsobom mali robiť štúdie, bolo by potrebné napr. v pôrodnici rozdeliť bábätká do dvoch skupín, v ktorých jednej by mohli byť dojčené a v druhej by boli bábätká, ktorých matkám by sa zakázalo dojčiť. Takéto štúdie samozrejme nie sú etické.
Svetoví experti z medicínskeho časopisu Lancet v roku 2016 uzavreli výsledky 30 rokov výskumov a okrem iného zverejnili štúdie, v ktorých rozdelili do dvoch skupín mláďatá opíc makak rézus. Obrázok zobrazuje výsledky skúmania rôznych ukazovateľov zdravia organizmu – zloženie baktérií v tráviacom trakte, stav imunity – napr. obsah T buniek, chorobnosť a mnohé iné vlastnosti.
Stĺpec naľavo zobrazuje vyhodnotenie zdravotného stavu opíc, ktoré neboli dojčené, stĺpec napravo zobrazuje opice, ktoré boli dojčené. Jednoducho povedané, čím viac položiek vyfarbených na zeleno a čím zelenšia farba bola použitá, tým zdravšia bola skupina pozorovaných opíc. V skupine nedojčených opíc je vidieť množstvo prázdnych polí - všetky tieto pre zdravie dôležité vlastnosti nie sú prítomné.
Z výsledkov štúdie je vidieť, o čo viac dôležitých vlastností pre zdravie sa vyskytuje v skupine opíc, ktoré boli dojčené. Nedojčené opice mali úplne iný tráviaci trakt, horšiu imunitu, vyššiu chorobnosť. Tieto výsledky vidíme aj v epidemiologických štúdiách u ľudí – nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky.
Často sa hovorí o tom, že ženy nedojčia preto, že nechcú. Lancet však upozorňuje, že úspešnosť dojčenia nie je výsledkom matkinej vôle a ochoty dojčiť, ale je odrazom postupov v zdravotnom systéme, domácnostiach a spoločnosti ako takej.
Napr. ak sa urobia intervencie v rámci zdravotného systému a spoločnosti, v priebehu jedného roka sa zvýšia počty dojčených detí 2,5-násobne.
Pre zlepšenie dojčenia v spoločnosti teda nie je dôležité snažiť sa, aby „matky chceli dojčiť“, ale nastaviť v zdravotnom systéme a spoločnosti pravidlá pre podporu dojčenia.
