História vzniku materského mlieka

Zaujímalo vás niekedy, ako vlastne cicavce začali dojčiť? Tvorba mlieka je jav, ktorého historický pôvod treba hľadať ďaleko v minulosti - ide o stovky miliónov rokov vývoja na Zemi. Matka, ktorá dnes dojčí svoje dieťa, je posledný vývinový článok reťaze spájajúcej nás s našimi dojčiacimi rodičmi a s minulosťou, ktorá sa odohrala ešte v čase, keď z mora vyšli na zem prvé živočíchy.

Tvorba mlieka, ktoré potom pijú mláďatá, je v prírode bežným, ale nie univerzálnym javom. Ako sa vlastne stalo, že sa niektorým živočíchom začalo tvoriť mlieko?

Vedci zistili, že sa to udialo omnoho skôr, ako sme si kedysi mysleli. Počiatky tvorby mlieka sa odhadujú v období spred stoviek miliónov rokov, keď po zemi začali chodiť prvé suchozemské živočíchy. Aj keď toto prvé mlieko bolo pravdepodobne niečo celkom iné ako to, čím si ráno zalievate ovsené vločky.

V 18. storočí švédsky biológ Karl Linné pri triedení známych živočíchov zaradil živočíchy, ktorým sa tvorí mlieko do samostatnej skupiny – cicavce. Mlieko sa tvorí tuleňom (pričom ich mlieko má vyšší obsah tuku ako tá najtučnejšia zmrzlina), cicavcom žijúcim v oceánoch – veľrybám, delfínom, aj psom, mačkám, slonom, nosorožcom či ľuďom. A okrem iného aj cicavcom, ktoré kladú vajíčka. Kengury a vačice porodia maličké bábätká, ktoré žijú v špeciálnom vrecku a tam rastú prisaté k mliečnym žľazám matky.

Mlieko vzniklo ešte skôr než cicavce

Vedci našli gény, ktoré u zvierat kódujú schopnosť tvoriť mlieko a porovnali genetický materiál týchto živočíchov so živočíchmi, ktoré túto schopnosť nemajú. Záver týchto štúdií bol prekvapivý – mliečne žľazy boli plne vyvinuté už pred tým, než na Zemi vznikli prvé cicavce. Skupina živočíchov, ktoré pochádzajú z prvých suchozemských tvorov, totiž potrebovala nájsť spôsob, ako udržať pri živote vajíčka, ktoré kládli. Viaceré z nich tento problém vyriešili kladením vajec s ochrannou škrupinou, ktoré nestrácali tak ľahko vlhkosť a prežili tak napr. aj horúce počasie. Predkovia dnešných cicavcov však začali vytvárať vajíčka s pórmi. Namiesto toho, aby ich škrupiny boli tvrdšie, využili výhodu škrupín s pórmi na to, aby cez tieto póry do vajíčka dodávali vodu a živiny navyše. Predchodcovia dnešných cicavcov teda začali mať žľazy, z ktorých vylučovali vodu, ktorá prechádzala cez póry do ich vajíčok. Okrem tejto vody mohli vylučovať aj rôzne užitočné chemikálie ako napríklad živiny alebo látky chrániace plody pred mikroorganizmami. Keď sa mláďatá vyliahli z vajíčka, pokračovali v konzumácii týchto výlučkov matky.

Napríklad jeden druh žaby zhromaždí vajíčka a poskytuje pre ne vodu priamym telesným kontaktom. Niektoré obojživelníky vytvorili stratégiu, pri ktorej sa koža samičky pokryje výlučkom bohatým na živiny a tuky a vytvorí hrubú vrstvu nad jej kožou. Mláďatá potom po vyliahnutí túto vrstvu zoškrabujú špeciálnymi zubmi.

Neskôr sa vyvinuli rôzne špeciálne zložky mlieka, napríklad. kazeín, ktorý je najčastejšie sa vyskytujúcou bielkovinou mlieka cicavcov. Pomáha pri prenose živín, ako napríklad vápnika alebo fosforu do tela mláďaťa, čo pomáha ich kostre a tkanivám.

Tekutinu podobnú mlieku vytvárajú aj niektoré iné živočíchy, ktoré nepatria medzi cicavce. Napríklad holuby kŕmia svoje mláďatá špeciálnym výlučkom pochádzajúcim z vaku na ich krku. V niektorých prípadoch túto tekutinu dokonca vedia vytvárať aj samce. Tekutinou podobnou mlieku dokonca kŕmia svoje mláďatá niektoré šváby.

Prečo máme bradavky

Skutočné mliečne žľazy však majú len cicavce. Ľudia sú fixovaní na bradavky, čo by mohla potvrdiť aj speváčka Janet Jackson. Mlieko sa im tvorí v sieti kanálikov, z ktorých vyteká na povrch cez bradavku. Sú cicavce, ktoré bradavky nemajú. Bradavky sa pravdepodobne vyvinuli ako ochrana pred infekciami. Živočíchom, ktorým sa mlieko vylučuje na povrchu tela, sa môže táto oblasť ľahko osídliť baktériami, čo predstavuje riziko aj pre mláďa, aj pre matku. Bradavka toto riziko znižuje priamym prenosom mlieka z mliečnej žľazy do úst mláďaťa.

Mimochodom, vedeli ste, že latinské označenie prsníka je mamma? A bradavky mamilla?

Spracované z BBC Earth na základe článku od Shreya Dasgupta