Rastový špurt... a kde je pravda

Existujú niektoré pojmy, ktoré sa spájajú s dojčením, na ktorých je niečo pravdy, ale ako celok dojčeniu nepomáhajú, naopak situáciu komplikujú, pretože sa v nich nachádza zároveň veľa poloprávd, a z praktického hľadiska neprinášajú pre dojčenie pomoc, ale skôr neistotu. Medzi takéto pojmy patrí „zelená hladová stolica“, „predné a zadné mlieko“, „laktačná kríza“ či „rastový špurt“.

Ak ste o „rastovom špurte“ nikdy nepočuli, tak nemusíte ďalej čítať. Ak ste už rozličné články na túto tému čítali, tak vám prinášame vysvetlenie niektorých klasických tvrdení na túto tému:

Existuje rastový špurt v zmysle toho, že niekedy dieťa rastie rýchlejšie ako inokedy? Áno, toto je tá časť tohto pojmu, kde je to v poriadku. Je pravda, že deti nerastú stále rovnakým tempom, za každý týždeň nepriberú rovnaký počet gramov či nenarastú rovnaký počet centimetrov.

V čom je teda problém? Problém je v tom, ako sa myšlienka „rastového špurtu“ prepojila s dojčením a čo z toho vyplynulo. Napríklad sa v súvislosti s „rastovým špurtom“ hovorí o tom, že v dôsledku „rastového špurtu“ „dieťa má častú potrebu príjmu potravy“ a niekedy sa to špecifikuje i konkrétnym číslom: „napríklad aj každú hodinu“. Lenže na dojčení každú hodinu (či akékoľvek iné číslo, ktoré si do tohto výroku dosadíte) nie je nič zvláštne. Je úplne bežné, že dojčené deti sa dojčia často a navyše sa dojčia často, pretože dojčenie je viac ako „príjem potravy“. Dojčenie napĺňa dojčenému dieťaťu množstvo ďalších potrieb, potrebu fyzickej blízkosti a kontaktu, reguluje dýchanie, srdcovú činnosť, telesnú teplotu, spánok a bdenie a podobne. Dieťa môže teda o dojčenie prejaviť záujem kedykoľvek bez ohľadu na čas, ktorý uplynul od predchádzajúceho dojčenia. Ľudia patria k vyšším primátom, pre ktoré je typické, že si vyžadujú neustály fyzický kontakt s matkou, nosenie a kontinuálne dojčenie. Problém s myšlienkou „častá potreba príjmu aj každú hodinu“ v spojení s rastovým špurtom spočíva v tom, že sa dojčenie „každú hodinu“ v inej súvislosti v podstate považuje za nie normálne a núti matky uvažovať o tom, že by predsa len medzi dojčeniami mali byť aspoň tie dve – tri hodiny tak, ako nás to naučil vzorec kŕmenia detí umelou výživou. Nehovoriac o tom, aké zúfalé dokážu byť potom matky, ktorých deti sa chcú dojčiť každú polhodinu či každých 15 minút.

Najväčšie obdobie rastu zažije väčšina detí v 1. – 3. týždni života, keď niektoré dojčené deti podľa tabuliek WHO priberú až takmer 2 kg, čo je pri dieťati s pôrodnou hmotnosťou napríklad 4 kg, pravdepodobne najväčší rast, ktorý v živote zaznamená (vynára sa preto otázka, prečo by tieto spokojné deti potom mali byť nespokojné neskôr v 3. či 4. mesiaci, keď už rastú oveľa menej?). Napriek tomu, väčšina týchto detí nevykazuje známky toho, sa tradične s „rastovým špurtom“ spája – teda nepokoj, plač, potreba zvýšenej starostlivosti. Naopak – tieto prejavy správania sa ukazujú pri deťoch, ktoré až tak dobre nerastú, nepriberajú a keď budeme pozorovať pitie na prsníku, tak až tak dobre nepijú. A tu nastáva potenciálny problém – mnohí rodičia zahrnú do kategórie „rastový špurt“ správanie, ktoré by si už dávno vyžadovalo pomoc odborníka, len preto, že sa stále domnievajú, že to prejde, a pomoc vyhľadajú až príliš neskoro alebo vôbec.

Ďalší rozpor v teórii spájajúcej „rastové špurty“ s dojčením je, že aj keď dojčené dieťa prijíma medzi 1. a 5. mesiacom približne rovnaké množstvo mlieka (Zdroj: Kent JC, Mitoulas LR, Cregan MD, Ramsay DT, Doherty DA, Hartmann PE. Volume and frequency of breastfeedings and fat content of breast milk throughout the day. Pediatrics. 2006 Mar;117(3):e387-95. doi: 10.1542/peds.2005-1417. PMID: 16510619.), tak sa hovorí o tom, že i v tomto období rastové špurty spôsobujú v 3. a v 4. mesiaci „nepokoj, plač a potrebu zvýšenej starostlivosti“. Ak je množstvo mlieka, ktoré dieťa vypije v tomto veku približne konštantné, tak potom čo presne sa deje? Plače dieťa preto, že rastie?

Myšlienka rastových špurtov je niekedy privedená až do nelogických záverov typu: „Ak rastový špurt trvá týždeň alebo dlhšie, žena by sa mala zamyslieť, či má dostatok kalórií a tekutín vo svojej strave. Nemusí to byť ťažké poznať, pretože sa matka pri rastovom špurte môže cítiť hladnejšia ako obvykle.“ Tento záver akosi predpokladá, že tvorba mlieka sa musí zvýšiť dramaticky a že takéto zvýšenie si vyžaduje vyšší kalorický príjem a vyšší príjem tekutín, inak sa viac mlieka nemôže tvoriť. A toto nezodpovedá realite (pamätáte, množstvo mlieka je medzi 1. a 5. mesiacom takmer rovnaké). Nehovoriac o tom, že to v matke vyvoláva strach a pocit, že na to, aby dojčila sa musí nejako špeciálne stravovať.

Vo všeobecnosti je pravda, že ak dieťa plače či je nespokojné, je dobré venovať mu zvýšenú starostlivosť, je dobré, vziať si ho k sebe do postele v kontakte koža na kožu a intenzívne napĺňať jeho potreby dojčením. Plač bábätka či jeho nespokojnosť treba brať vážne a bábätko upokojiť.
Ale nie je pravda, že „častejším dojčením dieťa automaticky dostáva viac mlieka“ alebo že sa „častým prikladaním laktácia zvyšuje“. Dieťa dostáva viac mlieka, ak na prsníku reálne pije. Ak na prsníku je len tak „priložené“, ale nepije, tak sa laktácia nemá ako zvyšovať. Sú deti, ktoré následne trávia na prsníku celé hodiny, ale žiadna zmena nenastane a všetci sa potom divia prečo.

Myšlienka „rastového špurtu“ sa ďalej spája s častejším nočným budením a s vysvetlením, že dieťa sa budí na hlad. Táto myšlienka, okrem toho, že väčšinou nezodpovedá realite, pretože takéto „častejšie budenie“ potom následne trvá oveľa dlhšie než popisované dva-tri dni, vedie často k záveru, že ak sa dieťa napríklad v 4. mesiaci začne často budiť, tak ho treba začať dokrmovať, prípadne, ak sa to udeje v 9. mesiaci, tak ho treba na noc odstaviť.

Okrem toho sa v súvislosti s „rastovým špurtom“ hovorí, že dieťa má „zvieravé hladové sťahy žalúdka“, čo je dôvodom pre jeho nespokojnosť. Ak je to skutočne tak a dieťa má „zvieravé hladové sťahy žalúdka“, tak s tým treba niečo robiť a nenechať dieťa hladovať.

Čo teda reálne pomáha?

1) Základom je zhodnotenie pitia dieťaťa na prsníku.
2) Na základe vyhodnotenia pitia dieťaťa potom treba robiť ďalšie odporúčania.
3) Každému bábätku, bez ohľadu na všetko ostatné, prospeje kontakt koža na kožu, nosenie, prístup k prsníku a dojčenie podľa potrieb.
4) Naučíme matku, ako utíšiť dieťatko. Pretože mnoho detí plače preto, že rodičia nepoznajú spôsoby, ako bábätko upokojiť, či si dokonca myslia, že ho rozmaznajú, ak ich budú používať.
5) Naučíme matku, ako uspať bábätko. Mnoho rodičov nechá bábätko plakať, lebo si myslia, že by malo zaspať samo.
6) Naučíme matku, prečo je dobré, aby spala spoločne s dieťaťom.
7) Naučíme matku, aby nenaťahovala intervaly medzi dojčeniami, aby dieťa „vydržalo“ hodiny, dve či tri bez dojčenia.
8) Naučíme matku, že nie je dobré, aby sa snažila dieťa naučiť prespať celú noc.
9) Matku naučíme, ako pozná, že dieťa pije, naučíme ju stláčať prsník, aby dieťa pilo, aj vtedy, keď by za bežných okolností len salo bez pitia. Na základe poznania toho, kedy bábätko pije a kedy už nepije, ju naučíme vymeniť prsník, ak už bábätko nepije. A odporučíme jej, ak je to potrebné, aby celý proces zopakovala niekoľkokrát, až kým sa dieťatko dostatočne nenapije.
10) Zhodnotíme iné faktory, ktoré mohli dojčenie negatívne ovplyvniť (napríklad užívanie antikoncepcie či niektorých liekov, ktoré môžu tvorbu mlieka znížiť a ďalšie faktory, napríklad umelé náhrady prsníka).
11) Ak pitie bábätka nie je postačujúce, bábätko nepriberá, je nespokojné, plače, odvracia sa od prsníka, odťahuje sa, púšťa bradavku či je jeho správanie inak znepokojujúce, hľadáme aj ďalšie príčiny (toto nemožno zahrnúť do pojmu „rastový špurt“ alebo do kategórie „veď predtým priberalo veľa“) a situáciu riešime a pomôžeme bábätku, aby získavalo dostatočné množstvo mlieka z prsníka alebo pomôžeme zvýšiť tok mlieka.
12) Ďalej je dobré vedieť, že v niektorých situáciách nedostatočného pitia, treba urobiť viac než len čakať, že sa domnelý „rastový špurt“ vyrieši sám od seba alebo tým, že matka bude viac jesť a piť. Prvým krokom je vždy pomoc pri dojčení a náprava dojčenia. Existujú aj ďalšie spôsoby, ako zvýšiť tvorbu mlieka, prípadne sú situácie, v ktorých môže byť oprávnené navrhnúť dokrmovanie či zavedenie príkrmov, ak má dieťa už viac ako 4 mesiace a situácia si to vyžaduje.

A na záver jeden reálny prípad, ktorý ukazuje, ako to dopadá, ak sa pomoc neposkytne, problémy sa kopia, matky si myslia, že „krízu“ či „rastový špurt“ prekonali a aký vplyv na matky majú myšlienky typu „matka potrebuje zvýšiť svoj kalorický príjem a viac piť“:
„Mám 11-mesačného synčeka, ktorého som doteraz úspešne kojila. Mali sme aj zopár kríz, no prekonali sme ich. Teraz však, už piaty deň, prso odmieta, ale úplne. Predtým síce štrajkoval, ale vždy som ho nejako "ukecala", aby sa aspoň večer alebo raz cez deň pekne nakojil. No, ako vravím, teraz keď prso len zbadá, narieka na celý barák. Myslím, že to môže byť zúbkami, ktoré mu idú, má soplíky, ktoré odsávam, ale asi mu aj tak vadia. Ďalším problémom je, že som si teda začala odsávať, no mlieka mám veľmi málo. Z oboch pŕs si odsajem horko-ťažko cca 50 ml. Prvé dva dni som neodsávala, lebo som si hovorila,že čo keď si to rozmyslí a prisaje sa. Pijem veľa tekutín, čaje, ktoré by tvorbu mliečka mali podporovať, no zlepšenie nevidím. Som z toho veľmi smutná, nechcem prestať s kojením, ale naozaj začínam strácať nádej.“