Nosenie detí
Všetky bábätká sa počas tehotenstva nosia v maternici, zažívajú spoločný pohyb so svojou matkou a neustály kontakt. Počas tehotenstva je tento kontakt nepretržitý. Rovnako aj po narodení poskytuje fyzický kontakt s bábätkom a jeho nosenie množstvo podnetov a bezpečie. Tým, že je bábätko nosené, zažíva dotyky, je na rukách, ho nemožno rozmaznať. Takýto kontakt napĺňa jeho potreby a reguluje rozličné telesné funkcie. Kontakt koža na kožu pomáha regulovať teplotu bábätka (aby mu nebolo zima a tiež aby sa neprehrievalo), činnosť srdca, dýchanie a spánok.
Kontakt matky s bábätkom, bábätko upokojuje, uspáva, dáva mu istotu. Jedným z dôvodov, pre ktoré bábätká plačú, je potreba fyzického kontaktu, potreba byť na rukách a byť nosené. Kontakt s bábätkom a nosenie nepredstavujú zlozvyk ani závislosť. Bábätko túži byť pri vás, pretože sa s touto potrebou už narodí. Táto potreba sama od seba odznie, keď bábätko trochu vyrastie. Nosenie a kontakt sú prospešné nielen pre bábätko, ale aj pre ľudí, ktorí sa oň starajú. Fyzický kontakt s bábätkom a kontakt koža na kožu sa pozitívnym spôsobom prejavujú aj molekulárnych procesoch v tele bábätka, ktoré ovplyvňujú expresiu génov.
Takže namiesto obáv, či sa s bábätkom môžete túliť alebo ho brať na ruky, vás môže potešiť, že čím viac to budete robiť a čím viac fyzického kontaktu spolu zažijete, o to viac vaše dotyky budú mať vplyv na epigenóm (Moore, S., McEwen, L., Quirt, J., Morin, A., Mah, S., Barr, R., Kobor, M. (2017). Epigenetic correlates of neonatal contact in humans. Development and Psychopathology, 29(5), 1517-1538. doi:10.1017/S0954579417001213). Vedci v uvedenej štúdii zistili, že čím viac kontaktu s bábätkom, tým väčší rozdiel v metylácii DNA, a to na piatich konkrétnych miestach DNA, pričom dve z nich priamo v génoch ovplyvňovali imunitnú a metabolickú sústavu.
Nosenie bábätka môžu uľahčiť rozličné pomôcky ako nosiče na nosenie bábätiek či šatky, vďaka ktorým je jednoduchšie bábätko nosiť a mať aj voľné roky alebo popri nosení chodiť, prípadne niečo robiť. Keď je bábätko nosené v šatke či ergonomickom nosiči, je nosenie bezpečné pre jeho zdravý vývin ako i pre jeho chrbticu a pohybový aparát. Nosenie podporuje jeho psychomotorický vývoj. Už od narodenie je ergonomické nosenie vo zvislej (vertikálnej) polohe bezpečné a nápomocné pre starostlivosť o bábätko. Vo zvislej polohe má bábätko:
- nôžky v abdukčno-flexnej polohe a sú pokrčené a naširoko roztiahnuté (a toto je dobré pre vývoj bedrových kĺbov). Bábätko je pri nosení podsadené tak, že jeho nožky a kolienka tvoria písmeno M.
- pokračuje vo vývoji, ktorý začal v maternici. Vertikálne nosenie znamená, že jeho chrbtica je podobne ako v maternici v tvare písmena C (kyfóza). Tento zaguľatený tvar chrbtice je fyziologický. Chrbtica bábätka nadobudne tvar písmena S až postupným vývinom v priebehu prvého roku života s tým, ako bábätko bude posilňovať svaly a ako sa bude učiť otáčať, štvornožkovať a chodiť. Aj nosenie v šatke či nosiči podporuje posilňovanie svalov a jeho vývin.
- je bruškom a tváričkou otočené k rodičovi, ktorý ho nosí, a preto má možnosť pozerať sa mu do tváre, pozorovať tvár a komunikovať s rodičom. Nosenie poskytuje bábätku veľa pohybových aj sociálnych podnetov. Zároveň mu umožňuje počas nosenia zaspať alebo sa pred nadmerným množstvom podnetov schovať.
- možnosť opory, v šatke ani v nosiči nevisí.
Bábätká od počatia zažívajú pohyb spoločne s matkou, a pretože pohyb poskytuje stimuly pre vestibulárny systém, a z tohto dôvodu i po narodení, majú bábätká rady pohyb. Pohyb im dokáže pomôcť, ak plačú alebo potrebujú zaspať. Nosenie a kontakt s bábätkom pomáhajú predchádzať plaču, znižovať množstvo plaču, pomáhajú bábätku cítiť sa v bezpečí, komunikovať svoje potreby okamžite a tým predchádzať nespokojnosti.
Laktačná poradkyňa MAMILY vám môže ukázať, ako môžete svoje bábätko nosiť. Ak chcete používať na nosenie šatku, môžete sa ju naučiť viazať aj podľa nášho inštruktážneho videa. Viazanie šatky tak, aby nosenie bolo príjemné a pohodlné aj pre rodiča, aj pre bábätko, sa dá naučiť za krátky čas. Šatka sa dokáže telu rodiča aj bábätka prispôsobiť a bud bábätko obklopovať do istej miery podobným spôsobom ako telo matky v tehotenstve.
Pre budúce poradkyne nosenie organizujeme kurzy nosenia, vďaka ktorým budete vedieť v rodinách pomáhať s vysvetlením dôležitosti kontaktu koža na kožu, fyzického kontaktu s bábätkom, dotyku, rozvíjaniu vzťahovej väzby, nosenia a s viazaním šatky či používaním nosiča.
Vedecké zdroje:
1. Bergman, N. a kol., 2016, Early skin-to-skin contact for mothers and their healthy newborn infants, Cochrane.
2. Bergman, N., 2019, Birth practices: Maternal-neonate separation as a source of toxic stress.
3. Blois, M., 2007, Encouraging essential mother/baby physical contact.
4. Korner, A. F., Schneider, P., Forrest, T., 1983, Effects of vestibular-proprioceptive stimulation on the neurobehavioral development of preterm infants: a pilot study, In: Neuropaediatrics, Aug;14(3):170-5, doi: 10.1055/s-2008-1059573
5. Liedloffová, J., 1975, Koncept kontinua, ISBN 970-80-86685-79-3
6. McKenna and McDade, Thomas, 2005, Why babies should never sleep alone: A Review of Cosleeping Controversy in Relationship to SIDS, Breastfeeding and Bedsharing, In: Pediatric Respiratory Reviews 6, s. 134 - 152.
7. McKenna, J., 2020, Safe Infant Sleep: Expert Answers to Your Cosleeping Questions, ISBN: 1930775768
8. McKenna, J.,2016, There is no such thing as infant sleep, there is no such thing as breasfeeding, there is only breastsleeping, In: Acta Paediatrica, r. 105, č. 1, s. 17 - 21, ISSN: 1651-2227.
9. Mihalská, V., 2017, Vývoj osového aparátu detí nosených v ergonomických nosičoch (bakalárska práca).
10. Miller, R., 2016, Potential therapeutic benefits of babywearing, DOI: 10.1891/1078-4535.22.1.17.
11. Reid, D.C., 1980, Movement is life, In: Australian Journal of Physiotherapy, Dec;26(6):213 doi: 10.1016/S0004-9514(14)60811-4.
12. Sammon, M. P., Darnal, R. A., 1985, Entrainment of respiration to rocking in premature infants: coherence analysis, IN Journal of Applied Physiology, 1994 Sep;77(3):1548-54, doi: 10.1152/jappl.1994.77.3.1548.
13. Moore, S., McEwen, L., Quirt, J., Morin, A., Mah, S., Barr, R., Kobor, M. (2017). Epigenetic correlates of neonatal contact in humans. Development and Psychopathology, 29(5), 1517-1538. doi:10.1017/S0954579417001213
