Európsky týždeň dojčenia 2022: Dojčenie stojí za to!
„Tlak na dojčenie“ sa objavuje stále častejšie ako téma. Ženy sa pýtajú: „Prečo sa dojčenie vyzdvihuje, keď je to také zraňujúce pre ženy, ktoré nemôžu dojčiť?“ Nemožnosť dojčiť v situácii, keď pred pôrodom ženy dojčiť chceli, môže byť skutočne traumatizujúca a zraňujúca. Je za tým veľa smútku zo straty vytúženého dojčenia. Je to pochopiteľné. Deje sa to vysokému percentu žien. Už viac ako 60 % žien príde o výlučné dojčenie v pôrodnici. Trápi ich to, vlastne ani netušia, čo sa stalo. Prejdú si náročným procesom:
Pred pôrodom si veľa žien hovorí:
„Jasné, že chcem dojčiť, veď dojčenie je pre dieťa super.“
„Dojčenie je prirodzené.“
„Je to samozrejmosť.“
„Prečo by som nedojčila?“
„Nedojčia len lenivé matky a tie, čo si nechcú pokaziť prsia.“
Po pôrode príde tak trochu vytriezvenie:
„Myslela som si, že dojčenie bude automatické.“
„Hovoria mi, že dojčenie na začiatku bolí, tak to pre bábätko vydržím.“
„Som strašne unavená a bábätko hrozne plače, neviem, čo mám robiť.“
„Bábo chudne, veď v prvých dňoch ešte nie je mlieko.“
Po niekoľkých dňoch po pôrode:
„Každý mi hovorí niečo iné.“
„Všetci mi dávajú rady a nič mi nefunguje.“
„Povedali mi, že má žltačku a musí ísť pod lampu.“
„Mám prsia ako kameň a neviem, čo s tým.“
„Hovoria mi, že ma nepustia domov, ak nezačne priberať.“
„Všetko sa zlepší, keď bude konečne doma a budem mať svoj pokoj.“
Po príchode z pôrodnice:
„Som úplne zmätená.“
„Už z pôrodnice sme prišli s fľaškou a dokrmovaním.“
„Bábätko je veľmi spavé.“
„Bábätko sa neprisáva, prišli sme domov s klobúčikmi.“
„Bojím sa, že nebude priberať.“
A k týmto situáciám pridajte bábätká, ktoré sa narodia predčasne, a všetci tvrdia, že sa „ešte“ dojčiť nemôže. A ženy, ktorým povedia, že „s takými bradavkami dojčiť nebudú“. Ženy, ktoré potrebujú lieky alebo liečbu, a povedia im, že musia prestať dojčiť. Ženy, ktoré majú popôrodnú depresiu, a povedali im, že dojčenie im zhoršuje psychický stav. A tento zoznam by mohol pokračovať.
Všetky tieto situácie majú spoločného menovateľa: Situácie, pri ktorých ženy nedostali reálne riešenia problémov s dojčením. Protichodné a nesprávne informácie, ktoré ženy dostávali a ktoré viedli k neželanému ukončeniu dojčenia.
Práve neposkytnutie pomoci s dojčením a funkčných odpovedí na otázky o dojčení, vedie k tomu, že namiesto toho sa ženy začnú dozvedať: „Veď to nevadí, že nedojčíš. Nebudeš prvá ani posledná. Dôležitá je spokojná matka a spokojné dieťa.“ Bez týchto riešení a pomoci zostávajú ženy z dojčenia sklamané, traumatizované a s pocitom, že to tak nemalo byť.
Dojčiace ženy sú ešte stále v menšine
Dojčenie stojí za to. Dojčenie stojí za to, aby boli ženy a ich pocity brané vážne. Dojčenie stojí za to, aby sa pre ženy mohli vytvárať podmienky pre úspešné dojčenie. Dojčenie stojí za to, aby ženy dostali správne informácie. Dojčenie stojí za to, aby ženy niekto podržal. Dojčenie stojí za to, aby ženy dostali reálnu pomoc. Dojčenie stojí za to, aby problémy s dojčením dostávali skutočné riešenia. Na dojčení záleží. O dojčení treba hovoriť, pretože dojčiace ženy sú ešte stále v menšine. Dojčenie ešte stále nie je bežné. Aj preto potrebujú dojčiace ženy povzbudenie. Keď prekonajú ťažkosti s dojčením, zúfalo potrebujú počuť, že to, o čo sa snažia, má zmysel. Že keď celé dni a noci predojčia, tak sa deje niečo dôležité.
Európsky týždeň dojčenia je prvý týždeň v októbri. Venujme ho povzbudeniu pre ženy, ktoré sa o dojčenie snažia, ktoré mu venujú svoj čas, svoj spánok, svoju energiu.
