MAMILA: Dezinformácie v Postoji z pohľadu vedy a medicíny založenej na dôkazoch
Reakcia o. z. MAMILA na článok s názvom V našom regióne dojčiť dlhšie ako jeden rok nemá veľmi zmysel. Možno by stačilo napísať, že dojčenie má zmysel. Že biológia dojčenia nezávisí od regiónu či krajiny. Že dojčením dieťa získava výživu aj po prvom roku života. Že lekári by mali v dojčení ženy podržať. Ale urobme to takto: Odcitujeme výroky z článku a po každom výroku budú nasledovať vedecké zdroje, fakty a overené informácie o dojčení.
Oralita?
Článok: „Po prvom roku už z imunologického pohľadu dojčenie veľmi zmysel nemá a dokonca existujú psychologické štúdie, ktoré hovoria, že u dieťaťa, ktoré je dlho dojčené, sa podporuje oralita. To znamená, že celý život potom cíti potrebu mať niečo v ústach. Z týchto ľudí sa častejšie stávajú fajčiari alebo majú tendenciu piť, niečo si stále dávať do úst.“
Dojčenie je fyziologický proces, v ktorom sa dieťa prestane dojčiť preto, že dozrelo. Práve dojčenie napĺňa potrebu satia ústami na prsníku a toto satie na prsníku predstavuje evolučnú normu. Naplnená potreba odznie. Nenaplnená potreba, nedostatok satia na prsníku sa môže niekedy transformovať a prenášať na iné náhradné formy satia. Dokonca aj samotný autor opisujúci v psychológii jednotlivé štádiá vývinu človeka od narodenia po smrť – Sigmund Freud (Freud, S. (1905). Three Essays on the Theory of Sexuality, (Standard Edition7:122-243). London, England: Hogarth Press, 1953) – tvrdí, že práve dojčenie je potrebné na to, aby dieťa nebolo orálne fixované. Neexistujú žiadne medicínske ani psychologické štúdie, ktoré by potvrdzovali, že dojčenie dlhšie ako rok spôsobuje orálnu fixáciu. Naopak. Existuje napríklad štúdia, ktorá skúmala otázku dĺžky dojčenia a výskytu fajčenia:
Raith, Erin C. (12. októbra 2003). Duration of Breast-feeding and the Incidence of Smoking. Department of Psychology, Loyola University New Orleans.
Analýzu toho, ako dlho za normálnych okolností trvá dojčenie nájdete v článku od vedkyne, ktorá sa touto otázkou dlhoročne zaoberá:
Dettwyler, K., (2003) A Natural Age of Weaning.
A imunita? Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že nielen imunita, ale dokonca životy detí je možné ovplyvniť a zachrániť dojčením: „Optimálne dojčenie je natoľko kritické, že by mohlo každoročne zachrániť 820 000 životov detí pod 5 rokov.“
WHO a UNICEF odporúčajú nie 1 rok dojčenia, ale:
„- skoré začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode,
- výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života a
- začať s výživovo primeraným a bezpečným jedlom v 6 mesiacoch spoločne s pokračovaním dojčenia do 2 rokov a potom ďalej.“
Ani zmienka o oralite.
World Health Organization: Infant and young child feeding (9. júna 2021)
Lancet: Dojčenie by zachránilo život státisíckam detí a žien, 2016
Okno?
Článok: „... deťom od štvrtého do ôsmeho mesiaca odporúčame počas takzvaného tolerančného okna, aby prišlo do kontaktu so všetkými základnými potravinami regiónu, v ktorom žije.“
Svetová zdravotnícka organizácia ako aj Európska spoločnosť pre gastroenterológiu a hepatológiu, ESPGHAN, hovoria o to, že výlučné dojčenie bez jedla a pitia má trvať 6 mesiacov. Tu je citát od WHO: „Medzi základné princípy pridávania jedla patrí:
- Začať v 6 mesiacov malými množstvami jedla a postupne množstvo zvyšovať, ako dieťa rastie.
- Pokračovať v častom dojčení na požiadanie do 2 rokov a potom ďalej.“
World Health Organization: Infant and young child feeding (9. júna 2021)
O tom, že sa výlučné dojčenie má trvať 6 mesiacov a to bez zmienky o imunologickom okne, hovorí aj dokument Európskej spoločnosti pre gastroenterológiu a hepatológiu, ESPGHAN, z roku 2017:
Fewtrell, M., Bronsky, J., Campoy, C., Domellöf, M., Embleton, N., Fidler Mis, N., Molgaard, C. (2017). Complementary feeding: A position paper by the European Society for Paediatric Gastroenterology, Hepatology, and Nutrition (ESPGHAN) Committee on Nutrition. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition, 64(1) Retrieved from, 119– 132. https://doi.org/10.1097/MPG.0000000000001454
Ďalšie vedecké zdroje a záväzné dokumenty pre všetky krajiny sveta:
2. WHO, Unicef. International code of marketing of breast-milk substitutes. 1981. A následné rezolúcie WHA, ktoré sú dostupné tu: https://www.who.int/teams/nutrition-and-food-safety/food-and-nutrition-actions-in-health-systems/netcode/code-and-subsequent-resolutions
3. Vysvetlenie k imunologickému oknu
Jeden rok, nie viac?
Článok: „...z imunologického pohľadu má v našom geografickom pásme dojčenie naozaj zmysel maximálne do jedného roka.“
Materské mlieko počas celého obdobia dojčenia obsahuje tisícky (doslova) látok, ktoré sú dôležité pre imunitný systém, ide o:
- Protilátky proti špecifickým chorobám, s ktorými sa v danom okamihu matka s dieťaťom stretnú.
- Imunitné látky a faktory
- Biele krvinky
- Kmeňové bunky
- Neproteínový dusík, ktorý hrá významnú rolu z imunitného hľadiska
- Makrofágy
- Lyzozým
- Interferón
- T lymfocyty
- Oligosacharidy
a tento zoznam látok, ktoré majú imunitnú funkciu je taký dlhý, že si ho môžete dočítať tu.
Na základe tohto, ako aj výskum uverejnených v medicínskom časopise Lancet v roku 2016 WHO uvádza, že: „Každý rok by bolo možné zachrániť 820 000 detských životov spomedzi detí do 5 rokov života, ak by všetky deti boli vo veku 0 – 23 mesiacov optimálnym spôsobom dojčené.“
„Zlepšenie vývinu detí a zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť vďaka dojčeniu znamená ekonomický prínos pre jednotlivé rodiny ako aj na národnej úrovni.“
World Health Organization: Infant and young child feeding (9. júna 2021)
Ďalšie vedecké zdroje:
1. Horta BL, Bahl R, Martines JC, Victora CG (2007). Evidence on the long-term effects of breastfeeding: systematic reviews and meta-analyses. Geneva, Switzerland: World Health Organization. ISBN 978-92-4-159523-0.
2. Význam dlhodobého dojčenia (s množstvom odkazov na štúdie a vedecké zdroje)
Nemá nutričnú hodnotu?
Článok: „Dojčenie po jednom roku veku u zdravého dieťaťa, schopného prijímať rozmanitú stravu, nemá ani výraznú nutričnú hodnotu.“
Svetová zdravotnícka organizácia sumarizuje výsledky vedeckých výskumov o materskom mlieku a dojčení takto: „Materské mlieko je tiež významný zdroj energie a výživy pre deti vo veku 6 – 23 mesiacov. Poskytuje polovicu alebo viac ako polovicu energetických potrieb dieťaťa vo veku 6 – 12 mesiacov a tretinu energetických potrieb v rozpätí 12 – 24 mesiacov. Materské mlieko je tiež kriticky dôležitým zdrojom energie a výživy počas ochorení.“
World Health Organization: Infant and young child feeding (9. júna 2021)
Materské mlieko aj po 1. roku života dieťaťa neprestáva byť materským mliekom. Má mimoriadnu nutričnú hodnotu, obsahuje minerály, vitamíny, bielkoviny a tisícky ďalších látok, ktoré podporujú rast a rozvoj dieťaťa. Okrem toho WHO uvádza, že „deti a dospievajúci, ktorí boli ako malé deti dojčení, majú nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať nadváhu alebo budú obézni.“
Zaujímavosťou je i to, že WHO hovorí, že dojčenie nad 1 rok nielenže prospieva dieťaťu, ale má význam aj pre zdravie dojčiacej ženy: „Dlhšia dĺžka dojčenia prispieva k zdraviu a kvalite života matiek: znižuje riziko rakoviny vaječníkov a prsníka.“
World Health Organization: Infant and young child feeding (9. júna 2021)
Ďalšie vedecké zdroje:
1. Victora, C. G., Horta, B. L., Loret de Mola, C., Quevedo, L., Pinheiro, R. T., Gigante, D. P., … Barros, F. C. (2015). Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: A prospective birth cohort study from Brazil. The Lancet Global Health, 3(4), e199– e205. https://doi.org/10.1016/s2214-109x(15)70002-1
WHO pre tretí svet?
Článok: „Svetová zdravotnícka organizácia tým, že pokrýva celý svet, vrátane krajín tretieho sveta, musela vytvoriť takýto koncept. Lebo v krajinách tretieho sveta je oveľa lepšie dať dieťaťu materské mlieko, ako by mu mala mama robiť ovsenú kašu s kontaminovanou vodou, prípadne by mu vedela poskytnúť len výživovo chudobnú stravu. V takomto prostredí je určite lepšie, keď je dieťa dlhšie dojčené, ale v našich podmienkach, kde máme rozmanitú stravu, z imunologického hľadiska by dieťa malo medzi štvrtým a ôsmim mesiacom dostať všetky základné zložky našich potravín.“
Svetová zdravotnícka organizácia nikde vo svojich materiáloch neuvádza, že by svoje odporúčania o dojčení „musela“ vytvoriť ako koncept pre krajiny tretieho sveta a že „naše podmienky" sú iné: World Health Organization: Breastfeeding
Svetová zdravotnícka organizácia zadáva všetkým krajinám sveta, vrátane Slovenska, povinnosť monitorovať a zasielať štatistiky o dojčení do veku 2 rokov dieťaťa:
1. Bagci Bosi, A. T., Eriksen, K. G., Sobko, T., Wijnhoven, T. M., & Breda, J. (2016). Breastfeeding practices and policies in WHO European Region Member States. Public Health Nutrition, 19(4), 753– 764. https://doi.org/10.1017/s1368980015001767
2. WHO (World Health Organization) (2008). Indicators for assessing infant and young child feeding practices. In Part 1: Definitions. Geneva: WHO.
3. WHO (World Health Organization) (2018). Meeting report: Inter-agency technical consultation on infant and young child feeding practices. Geneva: WHO.
4. WHO (World Health Organization), & UNICEF (United Nations Children's Fund) (2019). Global Breastfeeding Scorecard: Increasing commitment to breastfeeding through funding and improved policies and programmes. New York: UNICEF.
Dĺžku dojčenia definuje Svetová zdravotnícka organizácia pre celý svet rovnako bez toho, aby Slovensku udelila výnimku, a to v tomto znení:
„WHO a UNICEF odporúčajú, aby sa deti začali dojčiť v prvej hodine po pôrode a boli výlučne dojčené počas prvých 6 mesiacov života – to znamená, nepodávajú sa žiadne jedlá alebo tekutiny, ani voda.
Bábätká by mali byť dojčené na požiadanie – tak často, ako dieťa chce, vo dne i v noci. Nemali by sa používať žiadne fľašky, náhrady prsníka či cumlíky.
Od veku 6 mesiacov by mali deti začať jesť bezpečné a primerané doplnkové jedlo, pričom sa pokračuje v dojčení do dvoch rokov a potom ďalej.“
World Health Organization: Breastfeeding
Ďalšie vedecké zdroje:
Umelé mlieko
Článok: „U nás dostupné mliečne formuly sú určite dostatočnou náhradou materského mlieka, pokiaľ dojčenie nie je možné.“
Otázka nestojí tak, že či je umelé mlieko dostupné. Lebo na Slovensku dostupné je, nie je ho problém kúpiť a použiť. Problém je, že ženy na Slovensku sú do použitia umelého mlieka dotlačené okolnosťami, pretože zlyháva pomoc s dojčením.
Otázka preto stojí inak: Čím to je, že 61 % detí na Slovensku dostane umelé mlieko už v pôrodnici?
Z tohto čísla vyplýva, že umelé mlieko sa nepoužíva preto, lebo je potrebné, ale preto, že sa jeho použitím nahrádza čas strávený pomocou ženám pri dojčení, nahrádzajú sa ním správne informácie podávané ženám, vykrývajú sa ním dezinformácie o dojčení a ospravedlňuje sa tak nedostatok zručností na pomoc ženám s dojčením. To, že ženy chceli dojčiť a nemohli, je to, čo ich tak veľmi zraňuje. Trápi ich, že miesto pomoci s dojčením tak, aby dojčenie bolo jednoduché, dostanú odporúčanie na kŕmenie umelým mliekom, hoci pred pôrodom túžili dojčiť. Nevedia, kam nasmerovať svoje sklamanie a smútok – a tak usúdia, že dojčenie je nespoľahlivé, že dojčenie ich zradilo. Zradili ich ľudia a okolie, od ktorých očakávali pomoc.
Vedecké zdroje:
3. WHO, UNICEF: More than half of parents and pregnant women exposed to aggressive formula milk marketing, 22 February 2022, News release, Geneva.
4. Breastfeeding: achieving the new normal. Lancet. 2016 Jan 30;387(10017):404. doi: 10.1016/S0140-6736(16)00210-5. PMID: 26869549.
5. Ženské kruhy a MAMILA: Podpora dojčenia v nemocniciach sa nezlepšuje, marec 2022
6. Baker, P., Smith, J., Salmon, L., Friel, S., Kent, G., Iellamo, A., … Renfrew, M. J. (2016). Global trends and patterns of commercial milk-based formula sales: Is an unprecedented infant and young child feeding transition underway? Public Health Nutrition, 19(14), 2540– 2550. https://doi.org/10.1017/s1368980016001117
7. Grummer-Strawn, L. M., Holliday, F., Jungo, K. T., & Rollins, N. (2019). Sponsorship of national and regional professional paediatrics associations by companies that make breast-milk substitutes: Evidence from a review of official websites. BMJ Open, 9(8), e029035. https://doi.org/10.1136/bmjopen-2019-029035
8. Slovensko dostalo z dojčenia len 1 bod zo 4 možných bodov
Ďalšie čítanie:
1. Odporúčanie dojčiť viac ako 2 roky sa netýka len rozvojových krajín
2. Dojčenie viac ako 1 rok má význam
3. Riziká dlhodobého dojčenia?
4. Je dojčené dieťa nezdravo naviazané na matku?
