Reakcia: Mourek tvrdí, že dlhodobé dojčenie je škodlivé

Skutočne sa "ľudia zhodli na tom", že rozumné je dojčiť 12 - 15 mesiacov? Skutočne dlhodobé dojčenie spôsobuje, že deti sú nevychované a pri spore dajú protivníkovi facku? Prečítajte si vedecké odpovede na tvrdenia Jindřicha Mourka, ktoré zneistili v dojčení mnoho žien a ich rodín.

Citát z článku: "Člověk kojí klidně tři měsíce, šest měsíců nebo 15 měsíců, jako by žádná doba nebyla moc. To je tedy první otázka – Jak to? Lidé se zatím shodli, že rozumná doba kojení může být 12 až 15 měsíců."

Skutočnosť: Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), UNICEF ako aj vedecké štúdie nestanovujú pre dojčenie žiadnu hornú hranicu. WHO a UNICEF vo svojej definícii dojčenia hovoria o 2 rokoch dojčenia a následnom pokračovaní dojčenia. Neexistuje žiaden konsenzus, ktorý by zmieňoval 12 až 15 mesiacov.

Citát z článku hovorí, že problémom pri dojčení väčších detí sú hormóny v materskom mlieku a ďalej, že: "Příliš dlouhým kojením nepoškodíte vývoj dítěte viditelně. Jsou to jemnosti." A ako príklad v odpovedi článok uvádza: "Největší rozdíl je mezi inhibičními neboli tlumivými procesy a excitačními procesy. S dovolením vás teď omylem kopnu. A vy mi jako civilizovaný člověk řeknete: „Nic se nestalo.“ Nebudete se kvůli tomu prát. Co ale udělá člověk s defekty ve svých procesech? Vstane a dá vám facku."

Skutočnosť: Hormóny v materskom mlieku sú dôležité počas celého obdobia trvania dojčenia. Nejde o "strašidelné" hormóny, ktoré by deti poškodzovali. Naopak. Ide o hormóny, ktoré sú pre dieťa napríklad poslami sýtosti (ako napríklad leptín), rastové hormóny, hormóny, ktoré sú dôležité pre fungovanie imunitného systému, tráviaceho traktu či metabolizmus ako napríklad inzulín a podobne. Každý jeden hormón v materskom mlieku má životne dôležité poslanie. A to aj pohlavné hormóny. Nehovoriac o tom, že materské mlieko má svoje špeciifické zloženie pri chlapcov a pri dievčatách. A nie, nie je pravda, že by dlhodobé dojčenie spôsobovalo, že dojčené dieťa vstane a dá vám facku. Štúdie opakovane ukázali, že dojčenie prináša dojčeným deťom sociálne zručnosti a dobré správanie.

Na otázku, či sa z hľadiska dĺžky dojčenia môžeme inšpirovať gorilami ako nám najbližšími primátmi, Jindřich Mourek odpovedá: "To nevím, neznám tu dobu u goril."

Skutočnosť: Gorily môžu byť oveľa lepším referenčným bodom pre odvodenie dĺžky dojčenia ako myši, ktoré J. Mourek v článku spomína. Vyššie primáty ako gorily sa o svoje mláďatá starajú dlhý čas, nosia ich so sebou, spia pri nich a ich dojčenie trvá mnoho rokov - dĺžka ich dojčenia bola pozorovaná aj v zajatí, aj vo voľnej prírode. Podobne je to aj pri ľuďoch - deti potrebujú materskú starostlivosť dojčením počas dlhého obdobia rastu. Akurát ľudské mláďatá dospievajú ešte neskôr ako gorilie.

K tvrdenia Jindřicha Mourka publikoval vyjadrenie aj portál Ahojmama, ktorý konzultoval túto tému s dr. Petrom Liškom, predsedom o. z. MAMILA.