Šokujúci komentár muža, ktorý videl dojčiť matku predčasniatka

Príspevok tohto znenia sa objavil 30. 4. 2019 na Facebooku:

„...Co mě však vážně odrovnalo, byla matka. Jak jsem se tak bavil u té muziky, kouknu vedle a tam Matka Dojná. Děcko přisátý u kozy a hopsala tam a točila se dokolečka před tou malou tribunkou. Chvilku jsem si dokonce myslel, že je to nějaká střelená součást show té kapely, ale fakt jen chvilku. Chudák děcko. Jen si představte, jaká to musela být svačinka: ležíte na zádech, nos a pusu zacpaný matčiným strukem a teče do vás mlíko, který mimochodem není vůbec dobrý (ale má super obal). K tomu to s vámi hází jak v autobuse do České Třebové a navíc randál od saxofonů. Nevím jak vám, ale mě to prostě vadí. Nechápu co takovou ženskou vede k tomu, že vyndá kozu před lidma na otevřeným place a hopsá. Místo aby si našla klidnej koutek a mrňouse někde na lavičce nakrmila, exhibuje se tam jak Papuánka a ještě bedlivě sleduje, jestli ji ostatní obdivujou. Z výrazů těch lidí okolo bylo jasný, že se nám to spíš dost eklovalo. Bára Poláková zpívá takovou písničku s jednoslovným názvem. Asi víte kterou...“

Matka, ktorú tento muž bez jej súhlasu odfotil a dal na internet aj s tváričkou jej staršej dcérky, sa nám ozvala a posiela mu tento odkaz:

Milý Litomyšlský s-k-eptik,

som tá žena na fotografii. Mám so sebou za ruku staršiu dcérku, s ktorou sme si spoločne vychutnávali čas, keď sa jej chcelo zabávať sa tak, ako ostatným ľuďom a aj ostatným deťom na námestí. A moja druhá dcérka v mojom náručí v šatke je priam zázrak. Mám dôvod si ju vychutnávať, lebo tu s nami vôbec nemusela byť. Narodila sa ako 1410-gramové maličké bábätko. Narodila sa po tom, čo nad ňou v 23. týždni vyriekli ortieľ smrti a posielali ma na potrat, keď na ultrazvuku zistili množstvo zdravotných problémov. Napriek tomu sa moja dcérka narodila a narodila sa zdravá, ale malinká. Nevážila ani polovicu z toho, čo bežne deti vážia. Tri týždne som s ňou strávila zavretá na jednotke intermediárnej starostlivosti. Celý deň som s ňou sedela na stoličke. V noci som s ňou na tej istej stoličke spala (alebo vlastne skôr nespala). Nepohla som sa od nej. A vybojovala som si dojčenie. Moja dcérka nedostala za celú dobu ani kvapku umelého mlieka. Od prvého dňa bola dojčená. Prospievala a výborne rástla len z môjho materského mlieka. Moju dcérku v nemocnici zachránilo moje materské mlieko a môj hrudník. Bola celý deň a celú noc v kontakte koža na kožu, namiesto inkubátora. Dokázala som na pomery českých nemocníc niečo úplne jedinečné a priam nemožné. A potom som sa starala o svoju dcérku doma, aby zosilnela, narástla a aby som mohla po dlhých týždňoch aj ja ísť medzi ľudí. A aby som mohla aj staršej dcérke vynahradiť čas, keď som jej počas troch týždňov v nemocnici chýbala.

A teraz mi, milý Litomyšlský s-k-eptik, povedz, že nemám právo sa so svojimi dcérkami radovať? Ozaj, a vieš aký hluk to je, keď na jednotke intenzívnej starostlivosti pípajú každú chvíľu prístroje, ktoré ohlasujú, že niektoré maličké bábätko nedýcha? A čo hluk vysávača, ktorý niektorí rodičia deťom zámerne púšťajú, aby zaspali? Môjmu bábätku tá hudba nevadila, spinkalo bez pohnutia. A moje pohupovanie do rytmu ho k spánku uhojdalo, práve tak ako aj iní ľudia hojdajú svoje bábätká.

Plné meno ženy na fotografii má redakcia MAMILY k dispozícii.