Dojčenie po 6. či 12. mesiaci má zmysel aj z imunologického hľadiska
Dojčenie má pre dieťa význam z imunologického hľadiska aj po 6. mesiaci.
Na rozdiel od tvrdenia v článku v Denníku N z 16. 10. 2023, kde imunologička Jaroslava Orosová uviedla, že po 6. mesiaci už nie je dieťa o nič ochudobnené, poďme si povedať 5 príkladov toho, čo dôležité z imunologického hľadiska sa v materskom mlieku nachádza aj po 6. mesiaci:
- Protilátky;
- Probiotiká a prebiotiká;
- Lyzozým - vzácna látka proti baktériám;
- HAMLET - pôsobí proti rakovinovým bunkám a spôsobuje ich smrť;
- Ťažko povedať, či na 5. miesto dať skôr biele krvinky, laktoferín, oligosacharidy, makrofágy, neutrofily imunoglobulíny alebo T lymfocyty.
Ženám, ktoré dojčia po 6. mesiaci, je dôležité povedať, že to nerobia zbytočne. Pretože na dojčení záleží.
Povzbudiť vás môže aj citát zo štúdie v časopise Nutrients (2019):
“Naše výsledky dokazujú vysoký imunologický potenciál materského mlieka počas dlhodobého dojčenia a že koncentrácia laktoferínu je vtedy podobná jeho koncentrácii v kolostre. Dôkazy o stabilných či dokonca stúpajúcich hladinách imunoproteínov počas dlhodobého dojčenia poskytujú argumenty proti odstavovaniu.”
Nutrients. 2019 Oct; 11(10): 2350. Published online 2019 Oct 2. doi: 10.3390/nu11102350
Lactoferrin in Human Milk of Prolonged Lactation: Matylda Czosnykowska-Łukacka, Magdalena Orczyk-Pawiłowicz, Barbara Broers, and Barbara Królak-Olejnik
A to nie je všetko. V októbri bol publikovaný aj článok s týmito výrokmi:
V českom časopise Téma zo 6. 10. 2023 vyšiel rozhovor s českým lekárom Jaromírom Bystroňom, ktorý uviedol, že dojčenie po prvom roku života dieťaťa je z imunologického hľadiska zbytočné a že dlhodobé dojčenie predstavuje “rozmar zo strany dieťaťa alebo matky”. Tieto isté tvrdenia zopakoval znova 25. 10. 2024 v v Českej televízii v rámci programu určeného pre ženy s deťmi, kde medzi argumenty v rozhovore patrilo aj to, že deti sa po roku už nemajú dojčiť, preto že im už začnú rásť zuby, a to je vraj znak prírody, že sa môže stravovať inak ako materským mliekom. Nie je to pravda. V prvom rade pri dojčení nejde iba o stravovanie, ale systém starostlivosti o dieťa, ktorý zahŕňa uspávanie, spánok, reguláciu emócií, vzájomnú komunikáciu a interakciu, socializáciu, rozvoj mozgu ako aj upokojovanie. Navyše materské mlieko ako také obsahuje aj po prvom roku množstvo jedinečných látok a faktorov.
Dojčenie dieťaťa sa nedeje z rozmaru. Dojčenie má význam z mnohých hľadísk - zdravotného, výživového, z hľadiska rozvoja mozgu, spánku, vytvárania bezpečia, komunikácie, duševného zdravia, rozvoja sociálnych zručnosti - a skutočne aj z imunitného hľadiska. Ženy nedojčia po prvom roku zbytočne.
Dojčenie má počas celého obdobia význam z imunologického hľadiska. Materské mlieko obsahuje jedinečné látky, ktoré sú dôležité pre mikrobióm v čreve, živé bunky, množstvo látok, ktoré majú imunologický význam, imunitné faktory ako sekrečný imunoglobulín IgA ako aj protilátky. A mnoho ďalších látok a faktorov.
A ešte citát z jednej zo štúdií:
“Naše výsledky dokazujú vysoký imunologický potenciál materského mlieka počas dlhodobého dojčenia a že koncentrácia laktoferínu je vtedy podobná jeho koncentrácii v kolostre. Dôkazy o stabilných či dokonca stúpajúcich hladinách imunoproteínov počas dlhodobého dojčenia poskytujú argumenty proti odstavovaniu.”
Vedecký zdroj:
Nutrients. 2019 Oct; 11(10): 2350. Published online 2019 Oct 2. doi: 10.3390/nu11102350
Lactoferrin in Human Milk of Prolonged Lactation: Matylda Czosnykowska-Łukacka, Magdalena Orczyk-Pawiłowicz, Barbara Broers, and Barbara Królak-Olejnik
