Je dojčené dieťa nezdravo naviazané na matku?

Mnohé ženy znepokojil rozhovor s psychiatrom a psychoterapeutom Petrom Pöthem, v ktorom sa vyjadroval o nevhodnosti dojčenia napríklad 4-ročných detí či spoločného spania väčších detí s rodičmi. V článku pre tieto tvrdenia neuvádzal žiadne vedecké argumenty a svoje nepodložené názory obhajoval len úvahami o tom, že súčasní štyridsiatnici nie sú v partnerskom živote „šťastní a spokojní“ a tridsiatnici sú „nezrelí, závislí, nevedia mať vzťahy“. Čo je paradoxné, pretože práve generácia súčasných štyridsiatnikov a tridsiatnikov, je na Slovensku či v Čechách generácia, kde boli deti v drvivej väčšine nedojčené, kŕmené umelou výživou veľmi skoro po narodení a nebolo typické, že by s rodičmi vo vysokom percente spávali väčšie deti. A v tej generácii boli 4-ročné dojčené deti naozaj výnimkou, nie pravidlom. Súčasní dospelí v strednom veku sú teda generácia nedojčených detí a ich prípadné problémy nemožno pripisovať dlhodobému dojčeniu.

Rozhovor s Petrom Pöthem spochybnil vhodnosť dojčenia starších detí ako aj ich spoločné spanie a vyvolal v rodičoch obavy, že poškodzujú vývin svojho dieťaťa. Jeho tvrdenia pritom nemajú oporu vo vedeckých poznatkoch. Dojčenie je biologická norma. Dojčenie nie je len pre bábätká, ale aj pre staršie deti, nie je to nič nenormálne, nič patologické. Dojčenie síce dostáva slovnú podporu, ale keď dieťa prekročí prvý alebo druhý rok života, tak zrazu je akoby všetko inak: Ľudia nie sú na dlhodobo dojčené deti zvyknutí a z dojčenia sa stáva akoby niečo nevhodné, niečo nežiaduce. Ako keby všetky dôvody – zdravotné, imunitné, psychologické, vzťahové, sociálne, výživové – pominuli a dojčenie začalo dieťaťu škodiť. Hoci kŕmenie 3-ročného dieťaťa umelým mliekom sa zvykne spájať s predstavou investície do výživy dieťaťa. Prečo nie je dojčenie 3-ročného dieťaťa takto vnímané tiež? Dojčenie 4-ročného dieťaťa nepredstavuje žiadny problém, nie je to nič negatívne či patologické, pre jeho psychiku ako aj sociálne zručnosti je to pozitívny faktor. Dojčenie je počas celého obdobia jeho trvania nástroj na aktívny rozvoj dieťaťa vo všetkých oblastiach.

„Narcistické, nezrelé ženy, ktoré nevedia, kedy svoje telo odovzdať späť partnerovi?“

Pri tomto tvrdení ide o dva nesprávne závery, a síce, ničím nepodložený predpoklad, že dojčiť 4-ročné dieťa spôsobuje problémy – a to tak nie je. A po druhé, že matky, ktoré dojčia väčšie deti, to robia vlastne pre seba a že tieto deti by nemali už dávno o dojčenie záujem, ak by im ho matky nevnucovali. Okrem toho tento výrok znamená to, že telo ženy nepatrí žene samotnej, ale patrí jej partnerovi, ktorý ho akoby dočasne prepožičiava bábätku a potom si ho žiada späť – neuveriteľná predstava v 21. storočí. Matky nedojčia štvorročné deti len tak z rozmaru alebo pre svoje vlastné potešenie. Dojčia svoje deti, pretože ich dieťa sa dojčiť chce, pretože im dojčenie pomáha pri uspávaní, pri ich vzájomnom vzťahu, vidia, ako dieťaťu dojčenie prospieva, dodáva mu istotu, odvahu, bezpečie, pomáha mu v objavovaní sveta a v prekonávaní prekážok. Dojčenie pre dieťaťa v tomto veku podporuje rozvoj jeho reči, jeho rozumových schopností ako aj jeho psychický vývoj. Nie je jediný dôvod predpokladať, že by ho vo vývoji brzdilo alebo mu prekážalo. Dojčenie bolo v histórii súčasťou normálneho vývoja detí a dokonca otázkou ich prežitia.

„Odstavte, inak nebude samostatné?“

O dojčení starších detí často hovoria rôzne teórie ľudia, ktorí v skutočnosti nepozorovali staršie dieťa, ktoré je dojčené. Ľudia, ktorí netušia, prečo sa vlastne staršie dieťa dojčí. Netušia, prečo nakoniec dieťa dospeje k odstaveniu. Nemajú žiadnu vedomosť o tom, že dieťa, ktoré je pripravené sa odstaviť, už do dojčenia nie je možné „donútiť“. Každé dieťa sa odstaví samo bez toho, aby ho matka k tomu musela donútiť. Nie je opodstatnené tvrdiť, že ak sa dieťa neodstaví predčasne v prvom, či druhom roku života, neskôr je pre dieťa ťažké sa oddeliť od matky. Pöthe vo svojich výrokoch spája dojčenie starších detí s tým, že nebudú samostatné – vraj. Samostatnosť pri deťoch nabáda dosahovať tým, že dieťa bude v prvom alebo druhom roku života odstavené. Dojčenie nie je hrozbou pre samostatnosť, naopak. Samostatnosť však vzniká z pocitu istoty. Z vybudovania si istoty a dôvery v to, že sa oplatí spoliehať sa na vzťahy, a nie na veci. Táto dôvera vyplýva z toho, že potreby dieťaťa sa napĺňajú. Rovnako, ako novorodenec očakáva, že ak bude niečo potrebovať alebo bude plakať, rodičia ho vezmú na ruky, budú ho utišovať, uspávať, bude nasýtený a v bezpečí, tak aj staršie dieťa má potreby a dojčenie ho učí, že sa oňho niekto stará, zaujíma a berie ich vážne. Medzi jeho potreby patrí aj potreba dojčiť sa či potreba bezpečia počas spánku. Takýmto spôsobom nadobúda istotu, že môže vykročiť do sveta a byť nezávislé a samostatné bez toho, aby mu nútená „samostatnosť“ priniesla pocit opustenia a vnútornej neistoty. Núteným predčasným odstavením a ukončením starostlivosti o dieťa v noci sa nedosahuje pocit bezpečia a istoty. A už vôbec nie samostatnosť.

Žeby dojčenie „izolovalo dieťa od otca“?

Zahrnúť otca do starostlivosti o dojčené dieťa nepredstavuje problém. Dojčenie nie je prekážkou pre to, aby otec už od narodenia trávil čas so svojím dieťaťom. Nieto ešte dieťaťom, ktoré má už 4 roky. Štvorročné deti robia mnoho iných vecí, netrávia čas iba tým, že sa dojčia, mnohé z nich sa dojčia napríklad aj len raz za deň, pri večernom zaspávaní. A otcovia majú mnoho možností, ako deťom variť, kŕmiť ich jedlom, hrať sa s nimi, čítať im, blázniť sa s nimi, uspávať ich, pomáhať im, počúvať ich, rozprávať sa s nimi a užívať si spoločný čas.

Má dieťa byť „vývojovo ďalej“ tým, že sa prestane dojčiť?

Psychiater Pöthe sa domnieva, že dojčenie väčšieho dieťaťa je nezdravý fenomén. Tvrdí, že dojčenie bráni správnemu vývoju dieťaťa, pretože „dieťa by už malo byť vývojovo ďalej“. Ide o nepochopenie toho, ako dojčenie pozitívne vplýva na rozvoj sociálnych zručností a rozumových schopností. Dojčenie je kľúčové pre rozvoj vzťahov, že dojčenie je kľúčovým bodom vzťahovej výchovy. Existuje množstvo štúdií a informácií o význame dojčenia starších detí.

A preto, že dezinformácie uvedené v rozhovore s psychiatrom Pöthem nie sú ojedinelé a ženy, ktoré dojčia a chcú pokračovať v dojčení, musia podobné útoky odrážať neustále, ako aj vzhľadom na to, že portál, ktorý priniesol tento rozhovor, avizoval pokračovanie rozhovorov s psychiatrom Pöthem, odporúčame vám vypočuť si informácie o vplyve dojčenia na výchovu a o tom, ako vychovávať (nielen) dojčené deti.