Ako zasiahla epidémia COVID-19 dojčenie?

Všetky problémy, s ktorými sa ženy obvykle na nás obracajú, sa za posledné mesiace prehĺbili a skomplikovali.

V MAMILE sme boli na Slovensku prví, ktorí sme pred mnohými rokmi priniesli a začali vyučovať myšlienku neprerušovaného kontaktu koža na kožu po pôrode. Pripravili sme na túto tému inštruktážne video o kontakte koža na kožu, a s príchodom koronavírusu sa na nás obracali zúfalé ženy, ktoré po pôrode chceli mať bábätko pri sebe v kontakte koža na kožu a báli sa, či to bude možné.

Zároveň vznikla panika okolo toho, či je bezpečné, aby ženy začínali dojčiť alebo aby dojčili. Preto sme hneď od úplného začiatku krízy už v marci prinášali vedecké zdroje o tom, že v čase vírusových epidémií ako aj humanitárnych katastrof je dojčenie život zachraňujúce. Priniesli sme preklady materiálov od WHO aj UNICEF-u o tom, že matky s novonarodenými bábätkami nemajú byť po pôrode separované, že majú zostať spolu, že sa majú dojčiť. Prinášali sme vedecké štúdie hneď, ako sa objavovali a poskytovali sme vedecky overené informácie o tom, prečo je bezpečné dojčiť, keď sú žena alebo bábätko choré.

Všetky informácie o dojčení počas pandémie koronavírusu nájdete ucelené v tomto článku.

Zaujímavé je, že sa počas tejto krízy znovu objavili mnohé nesprávne informácie, ako napríklad: „Keď má žena teplotu, ak je chorá, tak nesmie dojčiť, lebo materské mlieko je horúce a bábätko sa môže popáliť.“ A pritom umelé mlieko sa pripravuje zaliatím horúcou vodou a nikoho netrápi, či má pri podávaní bábätku 36 °C alebo 38 °C.

Počas koronakrízy sa znovu ukázalo, že dojčenie je považované za nadštandard – teda za niečo, čo je podporované len slovne, a len dovtedy, kým sa nič nedeje. Dojčenie by malo byť niečo, čo je normálne, bežné, fyziologické. Ale keď príde na nejakú krízovú situáciu, tak namiesto toho, aby dojčenie bolo videné ako niečo kľúčové, tak sa o ňom začne pochybovať. Vtedy sa začína konať podľa absurdného princípu: „Dojčenie je vždy vinné, dokiaľ sa nedokáže opak. Umelé mlieko je vždy automatická možnosť a nevinné, dokiaľ sa nedokáže opak.“

Na webovej stránke MAMILY zbierame dáta od roku 2010 týkajúce sa toho, ako vyzerá popôrodná starostlivosť v nemocniciach s ohľadom na podporu dojčenia. Tento náš prieskum, ktorý vychádza z oficiálnych otázok a kritérií UNICEFu. Výsledky sú webe uverejňované v reálnom čase.

Ženy tento prieskum vypĺňali aj teraz za marec a všetky ďalšie mesiace epidémie koronavírusu a stále ho vypĺňajú, takže máme čerstvé dáta, o tom, ako to s podporou dojčenia vyzerá. Ukazuje sa, že keď pri podpore dojčenia nie sú zavedené štandardné postupy, ako prakticky pomôcť ženám s dojčením, tak keď príde krízová situácia, tak sa to prejaví ako problém naplno.

Ženy neustále musia o veci, ktoré by mali byť štandardné, žiadať ako keby išlo o nadštandard – napríklad kontakt koža na kožu je život zachraňujúci postup, ale u nás sa nedeje ako norma, a keď príde krízová situácia, tak sa prestane diať, pretože sa dial len preto, že si to ženy vyžiadali ako „špeciálnu prosbu“. To isté sa týka možnosti nadojčiť prvýkrát bábätko do hodiny po pôrode. UNICEF to považuje za samozrejmosť, ktorá znižuje úmrtnosť detí a ich chorobnosť – aj vo vyspelých krajinách, u nás toto zažije minimum žien. 50 % bábätiek dostane v našich pôrodniciach umelé mlieko už v prvých dňoch po narodení. A to zároveň znamená, že matky týchto bábätiek nedostali pomoc s dojčením. Ženy už v pôrodnici zažijú 1 – 3 zásadné problémy s dojčením.

Toto je jeden príklad toho, čo nám ženy od začiatku epidémie píšu. Slovami jednej klientky:
„Napriek tomu, že sestričky boli veľmi milé, o podpore dojčenia nemôžem hovoriť. Čiastočne to mohlo byť spôsobené tým, že v tom čaše bolo na oddelení nadstav, mamičky boli rozmiestnene aj na iných oddeleniach, samozrejme bez dieťaťa. Ja som mohla byť s dcérkou až po vyše 12 hodinách a prvé dojčenie dopadlo viac než katastrofálne. Hneď doniesli UM a striekačku. Na druhý deň po pol minúte dojčenia som dostala klobúčik na bradavku. Po 2 týždňoch sme sa zbavili klobúčika pomocou laktačnej poradkyne a teraz už 3.týžden kojím úspešné bez!“

A toto je príklad toho, čo je typické:

„Mala som úžasnú lekárku, ktorá mi dokonca bábätko na par minút nechala na tele, i keď to tam asi nie je úplne bežné. Sestrička bola milá, ale neukázala mi ako priložiť bábätko a tak som mala na začiatku a dojčením problém, preto bábätko aj dokrmovali umelým mliekom (podľa ich slov pilo nedostatočne a veľmi schudlo). Po návrate domov ma navštívila laktačná poradkyňa, ktorá mi ukázala čo a ako, vysvetlila mi kontakt koža na kožu a odvtedy sme problém nemali, maličký papá, priberá, na prsníku upokojíme každý plač a pomáha nám to aj s uspávaním. Veľmi nám pomohla aj vaša kniha a vaša stránka.“