WHO bola prekvapená tým, ako USA odmietli podporiť dojčenie a uprednostnili zisky pred zdravím
Viaceré svetové médiá vrátane novín New York Times, BBC a Guardian informovali o šokujúcom priebehu jarného zasadnutia Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO.
Svetové zdravotnícke zhromaždenie je orgán WHO združujúci zástupcov 194 štátov sveta a prijímajúci rozhodnutia. Na jar mala WHO v Ženeve schváliť rezolúciu zameranú na podporu dojčenia. Očakávalo sa, že táto rezolúcia bude schválená jednoducho a rýchlo: o tom, že dojčiace ženy majú mať prístup k pomoci s dojčením, pretože dojčenie je kľúčové pre zdravie detí a matiek niet predsa žiadnych pochýb. Vedci čoraz viac zdôrazňujú, že pre podporu dojčenia je kľúčové na úrovni štátov legislatívne obmedziť agresívne a zavádzajúce propagačné aktivity a marketing náhrad materského mlieka.
Avšak ako noviny New York Times zdôraznili: každé jedno dieťa, ktoré je dojčené, znižuje zisky firiem, ktoré profitujú z nedojčenia. Podpora dojčenia a pomoc matkám s dojčením v posledných rokoch spôsobila, že zisky firiem vyrábajúcich umelú výživu prestávajú rásť ostrou krivkou. Z pôvodných 70 miliárd amerických dolárov zisku ročne sa v roku 2018 očakával iba 4 % nárast ziskov.
New York Times informovali o tom, že pri schvaľovaní rezolúcie na zhromaždení delegácia Spojených štátov amerických obhajujúca záujmy výrobcov umelej výživy umelo predlžovala rokovania a hľadala spôsoby, ako navrhovanú rezolúciu zmeniť. Žiadali odstrániť z návrhu rezolúcie výzvu vládam k „ochrane, šíreniu a podpore dojčenia“ a ďalšiu pasáž, v ktorej rezolúcia WHO vyzýva štáty k obmedzeniu propagácie potravinárskych výrobkov, ktoré môžu poškodzovať zdravie malých detí.
Noviny New York Times ďalej informovali, že na základe výpovedí diplomatov a zástupcov štátov, ktorí sa diskusií zúčastnili, sa Spojené štáty americké po tom, čo sa tieto snahy nepodarili, uchýlili k vyhrážaniu. Ekvádor, ktorý rezolúciu predložil, sa stal terčov vyhrážok zo strany USA. Američania boli neoblomní: Ak Ekvádor neodmietne prijať rezolúciu o ochrane dojčenia, Washington zavedie voči Ekvádoru obchodné opatrenia a prestane poskytovať kľúčovú vojenskú pomoc vo vojne proti gangom. Takýto priebeh zhromaždenia potvrdil pre New York Times viac než tucet účastníkov iných krajín, pričom viacerí žiadali o anonymitu, pretože sa boja odvety zo strany USA. Vláda Ekvádoru rýchlo ustúpila. Keď sa potom narýchlo hľadala iná krajina, ktorá by predložila rezolúciu, množstvo krajín, najmä z chudobných štátov Afriky a Latinskej Ameriky, ponuku odmietlo s odôvodnením, že sa obávajú sankcií zo strany USA.
Americkí delegáti dokonca v priebehu rokovaní navrhli, aby USA znížila výšku príspevku pre činnosť WHO až o 15 %. Washington je pritom najvýznamnejším prispievateľom, minulý rok poskytol približne 845 miliónov dolárov.
Patti Rundall, riaditeľka britskej organizácie Baby Milk Action, ktorá sa stretnutí rozhodujúceho orgánu Svetovej zdravotníckej organizácie zúčastňuje už od roku 1980, sa o rokovaní vyjadrila: „Boli sme šokovaní, vydesení a tiež smutní. To, čo sa stalo, sa dá označiť ako vydieranie, počas ktorého Spojené štáty držali svet ako rukojemníka a snažili sa zmeniť viac než 40 rokov trvajúcu dohodu ohľadom ochrany zdravia detí.“
Snahy USA boli nakoniec vo veľkej miere neúspešné. Rezolúciu totiž nakoniec predložilo Rusko.
Americké ministerstvo zahraničných vecí odmietlo situáciu komentovať s odôvodnením, že nemôže komentovať súkromné diplomatické rozhovory. USA vysvetlili, že sa nezúčastňovali vyhrážania sa voči Ekvádoru, išlo im o zmenu textu, tak, aby „nestigmatizoval matky za to, akým spôsobom sa starajú o svoje deti.“ Rezolúcia sa pritom v žiadnom bode netýkala obmedzenia možnosti používať umelú výživu či označovania dojčiacich matiek, ako „dobrých“ a nedojčiacich matiek ako „zlých“. Táto rétorika je naopak rétorikou firiem vyrábajúcich umelú výživu a vyjadrenie hovorkyne ministerstva pre zdravotníctvo a služby cituje marketingové slogany firiem, ktorých cieľom je zníženie počtu dojčených detí.
Do pasce tejto rétoriky sa nechal chytiť aj americký prezident Donald Trump ktorý na svojom Twitteri vyhlásil správy článku v New York Times za „vymyslené“ a uviedol, že „Spojené štáty silne podporujú dojčenie, ale ženám by nemala byť upieraná možnosť prístupu k umelej výžive“. Avšak táto rezolúcia sa vôbec netýkala „upierania možnosti prístupu k umelej výžive“ – toto je argument, ktoré slúžil len na vyvolanie emócií a nálad proti pomoci pri dojčení. Podpora dojčenia neznamená, že sa nedojčiace ženy budú musieť trápiť tým, či budú alebo nebudú môcť dať svojim deťom umelú výživu. Podpora dojčenia znamená, že ženy budú mať prístup k pomoci s dojčením a nebudú musieť po umelej výžive siahnuť.
Donald Trump zdokladoval svoju neznalosť problematiky aj poslednou vetou svojho statusu Twitteri: „Mnoho žien potrebuje túto možnosť (umelé mlieko) z dôvodu nedostatočnej výživy a chudoby.“ Komentujúce publikum ho obvinilo zo snahy obohacovať výrobcov umelej výživy. A oprávnene. Nedojčenie totiž predstavuje ešte väčšie riziko pre deti a matky práve v chudobných krajinách. Prečítajte si správy britských novín Guardian, ktoré na jar tohto roku popísali práve to, ako sa marketingové praktiky firiem vyrábajúcich umelú výživu v posledných rokoch zameriavajú práve na chudobné rodiny s tragickými následkami:
V jednej z najzaostalejších oblastí Manily 24-ročná Jessica plakala pri spomienkach na obete, ktoré musela podstúpiť pre to, aby zabezpečila umelú výživu pre svoju 2-ročnú dcérku Tristu. Dojčenie bolo pre Jessicu po pôrode náročné, a pretože miestna komunita ju presvedčila, že umelé mlieko je „dobré, je to to isté ako materské mlieko,“ prestala dojčiť. Jessica je viditeľne podvyživená, s vystupujúcimi kosťami, rovnako ako jej malé 2-ročné dievčatko, ktorého nafúknuté bruško vytŕčalo z vyblednutého ružového trička s obrázkom malej morskej panny. Umelé mlieko, ktoré Trista dostáva, stojí mesačne približne 32 Eur, jej rodina si však môže dovoliť mesačne minúť len 13 Eur. „Jednoducho som nejedla, aby som mohla nakŕmiť svoje dieťa,“ hovorí Jessica. „Boli dni, kedy som nejedla vôbec nič.“ Ale umelé mlieko je také nákladné, že aj tak nemohla dať svojej dcérke umelú výživu vždy, keď bola hladná: „Dávala som jej polovičné dávky, štyrikrát denne.“ Jessica navyše žije v dome bez elektriky a tečúcej vody v domčeku poskladaného z rôznych materiálov, ktoré našla v okolí. Domček je postavený nad vodou, v ktorej pláva kopec špiny. Jessica priznáva, že sterilizovať fľaše a zarábať prášok umelého mlieka s horúcou vodou tak, aby bol bezpečný, je v jej podmienkach nemožné: „Dcérka bola chorá, už trikrát bola hospitalizovaná v nemocnici s hnačkou a má astmu.“
Intenzita odporu USA voči rezolúcii pre ochranu dojčenia ohromila odborníkov z oblasti verejného zdravia a zahraničných diplomatov. Tí hovoria o významnom rozdiele oproti administratíve Baracka Obamu, ktorý podporoval politiku WHO pre podporu dojčenia.
Výkonná riaditeľka iniciatívy 1000 dní pre zlepšenie výživy bábätiek a batoliat, Lucy Sullivan, situáciu okomentovala výstižným komentárom: „Čo je v stávke? Dojčenie zachraňuje životy žien a detí. A je tiež nevýhodné pre priemysel s umelou výživou a ich mnoho miliardové zisky.“
