Ako sa firmy vyrábajúce umelú výživu zameriavajú aj na rodiny, ktoré si umelé mlieko nemôžu dovoliť

V súvislosti s umelou výživou majú ľudia často nesprávny dojem, že organizácie podporujúce dojčenie, sú proti umelému mlieku a považujú ho za zlo alebo odsudzujú matky, ktoré kŕmia deti umelou výživou. Nie je to tak. A tento dojem firmy vyrábajúce umelú výživu ešte ďalej zneužívajú – ich reklamné kampane sú postavené na rétorike o „dobrých“ a „zlých“ matkách, na zdanlivej podpore dojčenia („Dojčenie je to najlepšie, ale keď to nejde...“).

V skutočnosti organizácie podporujúce dojčenie, vrátane občianskeho združenia MAMILA, nekritizujú používanie umelého mlieka, dokonca poradkyne pri dojčení ho samé v náležitých prípadoch odporúčajú a nekritizujú ani ženy, ktoré nedojčia. Problémom je spôsob, akým sa umelé mlieko propaguje a vnucuje ženám, ktoré by ho nepotrebovali používať. Teda problém nastáva v oblasti agresívneho marketingu umelej výživy.

Tejto téme sa venovali aj britské noviny Guardian, ktoré vo svojom článku uviedli: „Firmy vyrábajúce umelú výživu pokračujú v agresívnych, pokútnych a často ilegálnych metódach, ktorými sa zameriavajú na najchudobnejšie časti sveta.“ Aj v tých najchudobnejších častiach sveta potom týmito nekalými praktikami spôsobujú, že matky prestávajú dojčiť a prechádzajú na umelú výživu.

Tieto praktiky sa týkajú aj Slovenska a všetky podčiarknuté časti textu tohto článku znamenajú, že rovnaké praktiky sú súčasťou marketingových stratégií firiem vyrábajúcich umelú výživu aj na Slovensku a aj tu majú na svedomí tisícky nedojčených detí so všetkými zdravotnými a inými následkami pre deti, ich matky, rodiny a pre spoločnosť.

Pýtate sa, ako je možné „presvedčiť“ matku, že má radšej kŕmiť umelým mliekom než dojčiť? Takto:

Noviny Guardian vo svojom výskume zistili, že v tých najzaostalejších oblastiach Filipín firmy vyrábajúce umelú výživu, najmä Nestlé, ponúkajú lekárom, pôrodným asistentkám a miestnym zdravotníckym pracovníkom preplatenie cestovných nákladov na honosné konferencie, kde navyše dostanú preplatené stravovanie, lístky na rôzne podujatia v mieste konania konferencie, do kina a dokonca do kasín (na Slovensku k týmto akciám patria rôzne darčeky: od darčekov do ordinácie – hodiny, tričká, perá, zápisníky, kartičky pre pacientov – všetko s logom firmy, až po luxusné darčeky) . Týmto si kupujú lojalitu zdravotníkov, a to napriek tomu, že na Filipínach sú takéto praktiky zakázané zákonom. Julianna Bores, reprezentantka farmaceutickej firmy GlaxoSmithKline, ktorá pracovala od roku 2009 po boku reprezentantov propagujúcich umelú výživu, opisuje kultúru finančnej závislosti, v ktorej, ak sa lekári chceli zúčastniť drahej medicínskej konferencie, ktorá sa typicky konala v luxusnom hoteli a často v zahraničí, museli žiadať firmy vyrábajúce umelú výživu o sponzorstvo. Tieto firmy často ponúkali pobyt aj pre sprevádzajúce osoby lekárov – manželov, manželky alebo celé rodiny, často s preplatením oddychových a rekreačných aktivít, napríklad drahými lístkami na vystúpenie cirkusu Cirque du Soleil alebo jedlá v známych reštauráciách.

Ukázalo sa tiež, že na Filipínach sú zástupcovia firiem vyrábajúcich umelú výživu prítomní v nemocniciach, kde rozdávajú matkám letáky o výžive novorodencov, ktoré sa tvária ako zdravotnícke informácie, ale v skutočnosti odporúčajú konkrétne značky umelej výživy a často kupóny na vzorky zadarmo.

Navyše aj samotní zamestnanci nemocnice odporúčali konkrétne značky umelej výživy v zoznamoch „nevyhnutných potrieb pre novorodencov“, ktoré odovzdávajú matkám na oddeleniach.

Reklamy na Facebooku zamerané na matky a partnerstvo s vplyvnými blogerkami, ktoré blogovali o materstve (na Slovensku napríklad takéto partnerstvo so známou slovenskou herečkou alebo s populárnou športovkyňou), znamenajú, že matky sú vystavené neregulovanej propagácii umelej výživy ešte viac než kedykoľvek pred tým.

Súčasne s týmito krokmi navyše intenzívne pracujú skupiny, ktoré lobujú vo vláde za oklieštenie legislatívy, ktorou sa reguluje marketing a propagácia umelej výživy na Filipínach.

Všetky firmy odmietli obvinenia a neuznali, že by páchali akúkoľvek škodu.

„Umelé mlieko je drahé... dala som jej len polovicu fľaše.“

Firmy vyrábajúce umelú výživu sa nezdráhajú využiť zákerné marketingové praktiky dopadajúce aj na obyvateľstvo, ktoré žije v biede a pri ktorom dopady marketingu umelej výživy majú tragické následky.

Noviny Guardian popísali príbehy ľudí, ktorí tri štvrtiny svojho príjmu museli utratiť na umelé mlieko, často za cenu toho, že dospelí nemali žiadne jedlo pre seba. Uviedli, že mnohé rodiny na podávanie umelej výživy zlákali reklamy sľubujúce vyššie IQ a EQ pre ich deti, ak prejdú na umelú výživu. Tieto sľuby pre nich predstavovali nádej, že ich dieťa nebude žiť v takej chudobe ako oni.

Máme tendenciu myslieť si, že toto je problém, ktorý sa týka len zaostalých krajín tretieho sveta. Zabúdame, že aj Slovensko má svoje oblasti tretieho sveta. Osady, v ktorých sa deje to isté, čo popísali noviny Guardian. Osady, v ktorých sa deti po tom, čo sa prestanú dojčiť a na umelú výživu nie je dostatok peňazí, kŕmia múkou zmiešanou s vodou alebo dokonca blatom.

V jednej z najzaostalejších oblastí Manily 24-ročná Jessica plakala pri spomienkach na obete, ktoré musela podstúpiť pre to, aby zabezpečila umelú výživu pre svoju 2-ročnú dcérku Tristu. Dojčenie bolo pre Jessicu po pôrode náročné a pretože miestna komunita ju presvedčila, že umelé mlieko je „dobré, je to to isté, ako materské mlieko“, prestala dojčiť. Jessica je viditeľne podvyživená, s vystupujúcimi kosťami, rovnako ako jej malé 2-ročné dievčatko, ktorého nafúknuté bruško vytŕčalo z vyblednutého ružového trička s obrázkom malej morskej panny. Umelé mlieko, ktoré Trista dostáva, stojí mesačne približne 32 Eur, jej rodina si však môže dovoliť mesačne minúť len 13 Eur. „Jednoducho som nejedla, aby som mohla nakŕmiť svoje dieťa“, hovorí Jessica. „Boli dni, kedy som nejedla vôbec nič.“ Ale umelé mlieko je také nákladné, že aj tak nemohla dať svojej dcérke umelú výživu vždy, keď bola hladná: „Dávala som jej polovičné dávky, štyrikrát denne.“ Jessica navyše žije v dome bez elektriky a tečúcej vody v domčeku poskladaného z rôznych materiálov, ktoré našla v okolí. Domček je postavený nad vodou, v ktorej pláva kopec špiny. Jessica priznáva, že sterilizovať fľaše a zarábať prášok umelého mlieka s horúcou vodou tak, aby bol bezpečný, je v jej podmienkach nemožné: „Dcérka bola chorá, už trikrát bola hospitalizovaná v nemocnici s hnačkou a má astmu.“

Jedinou ochranou proti agresívnemu marketingu umelej výživy je Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka

Napriek tomu, že tento kódex vyzýva k zodpovednosti firmy vyrábajúce umelú výživu už takmer 40 rokov, ak nie je súčasťou legislatívy štátu v plnom rozsahu, firmy profitujúce z nedojčenia naďalej majú dosah na dojčiace matky. Najväčšie firmy vyrábajúce umelú výživu podľa správ investujú do reklamy 40 Eur na každé jedno dieťa, ktoré sa na svete narodí. Správa neziskovej organizácie Save the Children hovorí, že tento dosah má ničivé následky na zdravie detí a matiek a ich chorobnosť a úmrtnosť. Časopis Lancet v roku 2016 uzavrel výsledky 30 rokov výskumu so slovami, že dojčenie by ročne dokázalo predísť úmrtiam 823-tisíc detí a 20-tisíc matiek. Save the Children uvádza, že v dôsledku agresívneho marketingu umelej výživy sa ročne vážne poškodí zdravie miliónov detí.

Správa organizácie Save the Children navyše ukázala, ako sa problém marketingu umelej výživy týka úplne celého sveta. Napríklad v Mexiku 50 % matiek uviedlo, že im lekár odporučil umelú výživu. Len 31 % detí tam je výlučne dojčených v prvých šiestich mesiacoch. V Čile až 75 % lekárov, sestier a pôrodných asistentiek zamestnaných v nemocnici uviedlo, že ich navštívili zástupcovia firiem vyrábajúcich umelú výživu.

Potrebujeme vašu podporu, aby sme mohli pomáhať spoločne

Občianske združenie MAMILA už dlhodobo ako jediné slovenské združenie zamerané na podporu dojčenia dodržiava Kódex Svetovej zdravotníckej organizácie o marketingu náhrad materského mlieka a vytvára tlak na spoločnosť, aby sa pridali k dodržiavaniu Kódexu WHO. Aj v minulom roku sme veľa času venovali prípravám pre zmenu zákonov Slovenskej republiky týkajúcich sa Kódexu WHO. Už od roku 2002 pomáhame denne stovkám matiek, ktoré zúfalo hľadajú riešenia problémov s dojčením, dlhodobo ich potom podporujeme v dojčení a vzťahovej výchove svojich detí.