Stovky rodičov sa sťažovali, že ich deti ochoreli po podaní umelej výživy
Spravodajská stanica BBC priniesla 9. júla 2018 správy o tom, že množstvo rodičov vo Veľkej Británii sa na sociálnych médiách sťažovalo, že umelé mlieko Aptamil od Danone (tá istá značka, ktorú u nás vyrába Nutricia – Nutrilon) s novým zložením robí ich deťom problémy. Viacero matiek pre BBC potvrdilo, že ich deti mali po tejto značke umelého mlieka problémy s trávením, nevoľnosti, hnačky a zvracanie.
Danone nedávno zmenilo zloženie všetkých troch značiek umelej výživy. Úpravy spočívali okrem iného aj tom, že výrobky obsahujú o 100 g menej prášku, ale cena ostala nezmenená. Okrem množstva sa však zmenilo aj zloženie umelej výživy.
Okrem toho, že zmena zloženia sa podľa viacerých rodičov prejavovala aj tým, že sa prášok nerozpúšťal, ale nechával na stenách nádoby hrudky, niektorí rodičia sa pre BBC vyjadrili, že mlieko aj čudne zapáchalo. Rosie, matka 11-týždňového chlapčeka Harryho, o novom umelom mlieku pre BBC povedala: „Zapáchalo odlišne. Ako keby bolo zarobené a ponechané vonku celý deň.“ Popísala, že Harrymu bolo tesne po nakŕmení zle a začal odmietať piť.
Danone poprelo obvinenia: „Vykonali sme rozsiahle previerky kvality a bezpečnosti, vrátane klinických štúdií produktu. Výsledky ukázali, že bábätká prijímajú toto umelé mlieko dobre a že je bezpečné.“ Dodali, že zmenili pravidlá pre zarábanie umelej výživy tak, aby rodičia prášok rozpúšťali 10-sekundovým intenzívnym pretrepávaním obsahu nádoby. Zároveň Danone však pripustil, že ich umelá výživa „spôsobuje dočasné zmeny v spôsobe trávenia“.
Na otázku, prečo vlastne Danone zmenilo zloženie umelej výživy, Danone neodpovedalo. Jedna z matiek, ktoré sa sťažovali, Rebecca Healová, povedala pre BBC, že odpoveď, ktorú dostala od Danone bola, že umelé mlieko sa zmenilo z dôvodu „vedeckého výskumu a nákladov, ktoré majú pokryť tento výskum“. Rebecca je matkou 3-mesačnej Olivie. Popísala tiež, že ani pri minútovom intenzívnom pretrepávaní fľaše nie je jednoduché dobre pripraviť umelú výživu, pretože prášok sa naďalej nerozpúšťa a zanecháva krupicovité zvyšky na stenách nádoby: „Jediné, čo bolo výsledkom, bolo to, že navrchu mlieka bolo omnoho viac peny.“
Niektorí rodičia však na facebookovej stránke spoločnosti naopak nepotvrdili, že by nové zloženie umelej výživy robilo ich deťom problémy. Jedna matka, ktorá nechcela byť menovaná, potvrdila pre BBC, že nemala s umelým mliekom problémy: „Zanechávalo po zamiešaní nejaké zvyšky, ale to isté sa dialo aj s predchádzajúcou značkou umelej výživy.“
Táto matka potvrdila, že svoje 4-mesačné dieťa previedla z dojčenia na kŕmenie touto značkou umelej výživy. Aj tento príklad však dokazuje smutnú skutočnosť, že firmy vyrábajúce umelú výživu sa snažia o vytvorenie predstavy, že z materského mlieka sa prechádza na umelé mlieko. Napriek tomu, že WHO zdôrazňuje, že v prípade, že dieťa nie je dojčené, má po 6 mesiaci namiesto núdzovej náhradnej výživy začať dostávať čerstvú, pestrú a nutrične vyváženú stravu, ktorá dieťaťu v tomto veku poskytne vhodnejšiu výživu než umelé mlieko.
Materské mlieko je jedinečné, šité na mieru každého dieťaťa a obsahuje stovky látok, ktoré sa v umelom mlieku nenachádzajú – často ide o živé bunky či protilátky a imunitné faktory ako aj rozličné látky, ktoré sa nedajú napodobniť. Marketingové aktivity firiem vyrábajúcich umelé mlieko sa často zameriavajú na propagáciu „nového a vylepšeného zloženia“ umelého mlieka v snahe presvedčiť spotrebiteľky a spotrebiteľov, že sa umelé mlieko o niečo málo viac podobá materskému mlieku. Rovnako ako pred 150 rokmi klamlivé reklamy na umelé mlieko tvrdili, že vtedy bolo už umelé mlieko „podobné materskému mlieku“, aj dnes sú reklamy týchto firiem rovnako zavádzajúce. Snahou firiem vyrábajúcich umelé mlieko je agresívne propagovať umelú výživu ako podobajúcu sa materskému mlieku, aby motivovali rodičov používať umelé mlieko, aj keď ho nepotrebujú. Deje sa to najmä vtedy, ak sa do umelého mlieka pridá niečo, čo v ňom doteraz nebolo, a tak sa „vylepší“. Tieto „vylepšenia“ umelého mlieka ale nie vždy musia skutočne znamenať pozitívnu zmenu – a toto sa v histórii ukazuje neustále podobne ako pri spomínanom príklade zo správ BBC.
Dobrým príkladom bola pred pár rokmi situácia s pridávaním kyseliny dokosahexénovej (DHA) do umelého mlieka. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa vtedy na základe veľmi malého počtu správ rozhodol, že umelé mlieko by malo obsahovať kyselinu DHA a súčasne rozhodol, že je možné ju do umelej výživy pridať bez dodania ďalej potrebnej zložky - kyseliny arachidónovej. Nakoniec sa „vylepšené“ umelé mlieko muselo stiahnuť, pretože sa ukázalo, že takéto umelé mlieko zvyšuje riziko ochorení srdca a ciev mozgu a dokonca riziko úmrtia.
Aj pre správy ako je táto, je dôležité, aby ženy dostávali efektívnu pomoc pri dojčení, namiesto informácií, že sa nedá pre pokračovanie v dojčení nič viac urobiť, z čoho sú ženy frustrované a nešťastné, pretože často bezdôvodne nadobudnú dojem, že „nemohli dojčiť“, aj keď pôvodne dojčiť chceli a túžili po tom.
Podporte aktivity občianskeho združenia MAMILA. Spoločne sme za posledné roky pomohli zvýšiť počty detí. Tieto počty by boli ešte vyššie, ak by sa dojčenie ochraňovalo na úrovni štátu a v inštitúciách, ktoré majú najväčší vplyv na matky, najmä v zdravotníckych zariadeniach. Pomôžme spolu, aby čoraz viac žien mohlo dojčiť.
