Dojčenie chudnutie a športovanie

Dojčenie nie je prekážkou pre cvičenie

Dôkazom toho sú aj príbehy viacerých olympijských športovkýň, ktoré počas dojčenia vyhrali dôležité preteky.

Pokojne cvičte tak, ako vám to bude vyhovovať a neobávajte sa, aj keby ste to prehnali, "svalovica" pri cvičení nie je žiadny problém pre dojčenie. Kyselina mliečna sa v materskom mlieku nachádza vždy. Vaše cvičenie nezníži tvorbu mlieka a ani nespôsobí stratu mlieka a ani nespôsobí chuť mlieka, pre ktorú by bábätko dojčenie odmietalo. Samotné cvičenie tvorbu mlieka nijako neovplyvňuje. Prečítajte si si aj rozhovor s fitneskou Denisou Lipovskou, dojčiacou matkou a vrcholovou športovkyňou.

To, čo môže byť problém, ak matka začne kvôli cvičeniu tráviť veľa času bez bábätka a tým pádom sa bábätko dojčí menej často, než by sa dojčilo, keby mohlo byť s matkou. Ak navyše v čase neprítomnosti matky bábätku dávajú cumlík alebo fľašu, toto môže tiež zhoršiť dojčenie. Toto sú dôvody, pre ktoré vznikla nesprávna predstava, že cvičenie ohrozuje dojčenie.

Rovnako nie je problém dojčiť a chudnúť,

ak dojčiaca matka chce alebo potrebuje chudnúť. Pre dojčiace ženy totiž v zásade platia rovnaké pravidlá ako pre všetkých ostatných ľudí. Tak, ako pre kohokoľvek iného, kto chce chudnúť, nie je dobré chudnúť príliš rýchlo príliš naraz, to isté platí aj pre dojčiace ženy. Pokiaľ teda matka dodrží zásady toho, ako chudnúť rozumne a postupne tak, ako všetci ostatní ľudia, nie je dôvod, pre ktorý by to malo pre dojčenie predstavovať problém.

Navyše, je bežné, že dojčiace ženy chudnú. Je to jedna z funkcií dojčenia - umožniť matke, aby postupne schudla. A existujú štúdie, ktoré poukazujú na to, že dojčiace ženy schudnú ľahšie a rýchlejšie ako matky, ktoré nedojčia. Niekedy samozrejme samotné dojčenie nestačí na to, aby matka schudla tak, ako si praje, a potom môže byť pre ňu dôležité, aby počas dojčenia postupne schudla.

Ohľadne častých rád, že chudnúť sa počas dojčenia nesmie: existuje viacero dôvodov, pre ktoré sa takéto rady objavujú:

Nedostatočne je zvážená dôležitosť dojčenia pre zdravie bábätka a pre zdravie matky ako aj to, že dieťa má potenciál byť dojčené niekoľko rokov. Väčšinou sa dojčenie považuje za krátkodobú, prechodnú záležitosť niekoľkých mesiacov, z čoho vyplýva aj logika, na základe ktorej sa matkám de facto odporúča „nič počas dojčenia neriešte, všetko odložte až na dobu, keď prestanete dojčiť“, prípadne „ak chcete čokoľvek robiť, radšej dieťa odstavte“.
Dojčenie sa považuje za jednoducho „ukončiteľné“, za „vynechateľné“ po určitej dobe, keď je už dieťatko väčšie, sa o jeho dôležitosti vôbec neuvažuje, a preto sa mylne zdá jednoduché povedať matkám, aby skrátka tých pár týždňov ešte počkali. Lenže dojčenie môže trvať celé roky.
Keďže sa nezvažuje dôležitosť dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša, často sa ani len neuvažuje o tom, ako by sa dojčenie dalo skĺbiť s nejakou ďalšou potrebou matky. Keď je dojčenie považované za skutočne dôležité, dajú sa hľadať spôsoby, ako v dojčení pokračovať, aj popri rozličných iných skutočnostiach.
Vo všeobecnosti sa rady o dojčení riadia princípom „čo keby“ a radšej „pre istotu“ zakazujú všetko, čo môže k normálnemu životu s dojčeným dieťaťom patriť - od cvičenia a chudnutia cez normálnu stravu a liečbu matky, ktorá to potrebuje, až po kávu.
Existuje malé povedomie o tom, že nie všetky látky sa musia dostávať do materského mlieka a že aj väčšina tých, ktoré sa do materského mlieka dostávajú, sa dostávajú v takom zanedbateľnom či nemerateľnom množstve, že o nich nemá z praktického hľadiska zmysel uvažovať. Teoretické úvahy o „škodlivinách v materskom mlieku“ nie sú vedecky podložené a sú často len poistkou pre tých, ktorí matkám neoprávnene radia opatrnosť. Aj na Slovensku sa robil výskum o PCB v materskom mlieku a nezistili sa žiadne problematické hladiny týchto škodlivín.
Nezvažujú sa dôsledky rád ohľadne odstavenia, ktoré pre mnohé ženy znamenajú, že nebudú dojčiť tak dlho, ako by inak dojčili, pretože túžia po tom, aby mohli urobiť to, čo počas dojčenia „majú zakázané“. Ak ženy prestanú dojčiť, prináša to riziká nielen pre ich deti, ale aj pre ich vlastné zdravie - a toto je fakt, o ktorom sa hovorí a uvažuje len veľmi málo.