Dojčenie, alkohol, káva a fajčenie

Dojčenie a alkohol

Ak vám vyhovuje nepitie alkoholu počas dojčenia, potom to máte vyriešené. Je logické, že ideálom je nepiť a nefajčiť. Naším cieľom nie je schvaľovať to, či niekto fajčí alebo pije alkohol, ani týmto nikoho nenahovárame, aby alkohol pil či fajčil. Ale otázka takto nestojí. Ak ste si dali pohár piva či vína, z hľadiska dojčenia a dojčeného dieťaťa toto nie je dôvod, pre ktorý by ste nemohli bábätko nadojčiť. Z hľadiska toho, že potrebujete byť schopná postarať o dieťatko a zaistiť jeho bezpečnosť, je dôležité, aby ste k pitiu alkoholu pristupovali zodpovedne.

Dojčenie nie je určené len pre ľudí s dokonalým životným štýlom. Je potrebné brať do úvahy aj realitu života a vidieť, že dojčiace ženy sú veľmi rôzne, nie všetky zvládnu roky abstinencie od alkoholu počas dojčenia. Navyše z hľadiska dojčenia nie je alkohol v ničom iný ako mnohé iné látky. Do materského mlieka sa ho z pohľadu dojčeného bábätka dostáva zanedbateľné množstvo. Nie je potrebné, aby ste si mlieko odsávali alebo vylievali alebo namiesto nadojčenia dieťaťa dávali umelé mlieko. Pri alkohole počas dojčenia je skôr problém opitosť či neschopnosť postarať sa o dieťa či zaistiť jeho bezpečie z dôvodu alkoholizmu, nie príležitostný pohár piva či vína. Pitie alkoholu (bez ohľadu na to, či žena dojčí alebo nie) je rizikový faktor pre spoločný spánok.

Mnohé vysvetlenia o dojčení a alkohole vyznievajú tak, ako keby bolo lepšie prestať dojčiť, aby si matka mohla dať alkoholický nápoj alebo si počas sviatkov, či na svadbe alebo na oslave pripiť, alebo že by si mala po vypití alkoholu odstriekať mlieko, vyhodiť ho a dať namiesto toho umelé mlieko. Takéto nesprávne predstavy často vedú k tomu, že matky majú pocit, že môžu dojčiť len, ak si nikdy žiaden alkoholický nápoj nedajú, a tým pádom môžu mať pocit, že ich dojčenie obmedzuje v spoločenskom živote, čo môže byť jeden z motívov na priskoré odstavenie dieťatka. Pri vypití alkoholu matkou sa situácia niekedy prezentuje tak, ako keby materské mlieko stratilo svoju výnimočnosť a hodnotu tým, že si matka dá alkoholický nápoj - a to tak nie je. Okrem toho sa málokedy berie do úvahy to, že mnohé dojčiace sa deti už vlastne nie sú bábätká, ale staršie deti - mnohokrát sa dokonca túto otázku pýtajú matky dojčených detí, ktoré majú viac ako rok či dva.

Jeden z faktorov, ktorý sa takmer vôbec neberie do úvahy, je význam dojčenia nielen pre zdravie dieťatka, ale aj pre zdravie matky. Riziká odstavenia spôsobené oprávnenou túžbou niektorých matiek, aby sa už mohli zbaviť nezmyselných obmedzení spojených s dojčením, sú príliš vysoké.

Svetovo uznávaný farmakológ dr. Thomas Hale vo svojej knihe na základe vedeckých štúdií píše, že „absolútne množstvo (dávka) alkoholu, ktoré sa do materského mlieka dostáva, je vo všeobecnosti nízke a je funkciou hladiny v krvi matky“. Inými slovami to znamená, že toto pre dieťatko nepredstavuje problém, pretože v materskom mlieku je množstvo, o ktorom nemá zmysel uvažovať. Táto skutočnosť sa odvíja aj od toho, že v materskom mlieku sa môže nachádzať len to malé množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v matkinej krvi (a alkohol v krvi sa meria v promile). O alkohole v materskom mlieku preto nemá z praktického hľadiska zmysel uvažovať. Z tohto všetkého vyplýva, že nie je potrebné po vypití alkoholu čakať či odstriekavať a vylievať mlieko, matka môže normálne bez obmedzení pokračovať v dojčení. Časovať dojčenie podľa pitia alkoholu nie je praktické ani ľahko realizovateľné. Vzhľadom na zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku nemá zmysel časovať dojčenie podľa toho, kedy matka vypila alkohol.

Pre niektoré matky bude možnosť dať si príležitostne alkohol znamenať, že budú dojčiť dlhšie, pretože pre niektoré z nich môže byť pri viacerých deťoch ťažko zvládnuteľné to, aby dlhé roky vôbec nikdy žiaden alkohol nepili.

Paradoxne, na druhej strane sa vyskytujú predstavy, že napríklad pivo (napríklad „čierne pivo“) je dobré pri dojčení piť, lebo to podporuje tvorbu mlieka. V tomto ohľade je dobré vedieť, že alkohol nezvyšuje tvorbu mlieka. Pitie piva teda nie je spôsob ako zvýšiť tvorbu mlieka.

Druhá vec je, že odporúčania pre dojčiace matky sú formulované v predstave, že žena bude dojčiť pár týždňov či mesiacov, a tým pádom by to „mala vydržať“. Ale my pracujeme na tom, aby sme zvýšili (a darí sa nám to) počet detí, ktoré sú dojčené 3 či 4 roky. A teraz si zoberte, že žena má 2 deti, a teda hovoríme o napríklad 8 rokoch dojčenia týchto dvoch detí, tak potom sa nám bežne stáva, že tieto ženy nám píšu alebo sa na nás obracajú s otázkami ako napríklad: „Máme ísť na svadbu a to si naozaj ako dojčiaca matka nemôžem dať ani prípitok? Lebo ak to tak je, tak ja teda odstavím, aby som si mohla dať aspoň pohár šampanského.“ A znovu sa bavíme o tom, že otázka pre mnohé skupiny žien otázka nestojí tak, že „nie je pre mňa problém nepiť alkohol, a preto nebudem piť počas celej doby dojčenia.“ To, že žena odstaví pre to, aby si mohla konečne dať pohár piva či aby mohla ísť na svadbu, je úplne realistický scenár, ktorý opakovane vidíme. A dieťa tak môže prísť o niekoľko rokov dojčenia, ktoré chráni jeho zdravie.

Navyše, keď sa budete zaoberať farmakokinetikou alkoholu, tak sa môžete pozrieť na túto logiku: Alkohol, ktorý ľudia pijú, sa vyjadruje v percentách. Človek teda pije v nápoji určite percento alkoholu. Ale keď ho vypije, tak v krvi sa nachádza už len určité promile (to znamená tisícina) alkoholu. Promile (tisícina) je veľký rozdiel oproti percentu (stotina). A v materskom mlieku sa môže nachádzať jedine to, čo je v matkinej krvi, teda nie to, čo matka vypije. V materskom mlieku sa teda po vypití alkoholu matkou buď nenachádzajú žiadne alebo len stopové množstvá alkoholu. Takéto množstvá alkoholu sa bežne nachádzajú v nápojoch typu džús a nikto ich nepovažuje za alkoholické nápoje. Nehovoriac o tom, že reálne po vypití malého množstva alkoholu, je dokázané, že v materskom mlieku nebude žiadny alkohol. Pretože, ak sa bavíme o 0,006 % alkoholu v mlieku, tak sa bavíme o množstve, ktoré je naozaj zanedbateľné. Zo štúdií je známe, že metabolizmus alkoholu pri dojčiacich ženách spôsobuje, že sa v krvi dojčiacej ženy (a následne v materskom mlieku) nachádza ešte menej alkoholu než, keď rovnaké množstvo alkoholu vypije nedojčiaca žena.

A navyše existujú aj iné štúdie (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24118767), ktoré ukazujú, že dojčené deti matiek, ktoré pili alkohol, nemali žiadne problémy. Nehovoriac o tom, že ak sa ukázali drobné motorické odchýlky, tak je veľmi pravdepodobné, že tieto boli spôsobené pitím alkoholu v tehotenstve.

Dojčenie a káva

Počas dojčenia sa matkám - zdá sa - zakazuje preventívne všetko. Jedným z hlavných dôvodov je aj to, že dojčenie sa často považuje za prechodnú záležitosť pár týždňov či mesiacov. Vôbec sa nezvažuje, že kladenie takýchto prekážok či obmedzení pre život matky, môže viesť k zníženiu dĺžky dojčenia - napríklad "aby si žena už konečne mohla dať kávu, kedy chce". Obmedzenia tohto typu predstavujú jednu z hlavných prekážok pre dlhodobé dojčenie a zvyšujú tým riziká vyplývajúce z ukončenia dojčenia pre zdravie matky a zdravie dieťaťa. Ak je žena zvyknutá piť kávu, tak predstava, že nesmie piť kávu, môže výrazne ovplyvniť jej rozhodnutie o tom, ako dlho bude dojčiť. Túžba dať si kávu môže spôsobiť, že bude uvažovať o tom, že skončí s dojčením skôr, čo nie je opodstatnené. Rozličné obmedzenia v dojčení môžu predstavovať pre dlhodobé dojčenie problém. Dojčenie sa potom vníma ako „obeta“, niečo, čo matka vydrží, ale v skutočnosti túži po návrate „do normálu“.

Existuje akási predstava o tom, že materské mlieko je ohrozené takmer všetkým, čo matka zje alebo urobí. Časť tejto predstavy pochádza z minulosti, keď sa ľudia na dojčenie pozerali ako na niečo, čo trvá prvých pár týždňov po pôrode, prípadne niekoľko prvých mesiacov. A dojčenie bolo vnímané ako jednoducho nahraditeľné umelou výživou. Umelá výživa sa javila ako „vždy bezpečná“ a materské mlieko ako „nepredvídateľné“ a vzhľadom na aktivity a životosprávu matky „potenciálne nebezpečné“. Dnešné poznatky o význame dojčenia, o dôležitosti toho, aby matky dojčili dlhodobo (čím sa myslia roky dojčenia, nie týždne či mesiace), a o tom, aké je dojčenie dôležité nielen pre zdravie dieťaťa a zdravie matky, ale aj pre rozvoj mozgu dieťaťa, poskytujú na dojčenie a aktivity okolo neho úplne iný pohľad. Tento pohľad zahŕňa otázku toho, čo sa stane, ak dieťatko nebude dojčené, aké zdravotné riziká nedojčenie prináša pre matku i dieťatko a vyžaduje si, aby sme sa na život pozreli realisticky a nie z hľadiska neexistujúcich „ideálnych a dokonalých matiek“.

Dojčiace matky môžu piť kávu a pokračovať v dojčení bez obmedzení a bez toho, aby časovali pitie kávy v súvislosti s dojčením.

Čo sa týka kávy ako aj mnohých látok často sa v súvislosti s dojčením používajú stratégie ako napríklad:
a) "že prechádza do materského mlieka" - takéto vyjadrenie vystraší, ale už sa nedopovie, že v stopových množstvách, a niekedy vytvára dojem, ako keby bábätko z prsníka pilo priamo kávu. Čokoľvek, čo sa má nachádzať v materskom mlieku, sa musí najprv nachádzať v krvi a hladina kofeínu v materskom mlieku je podobne ako pri väčšine látok nízka.
b) čas, za ktorý dieťa odbúra kofeín (teda eliminačný polčas) - "odbúravanie" kofeínu je odlišné pri maličkých bábätkách a odlišné pri väčších deťoch, ale číselný údaj, ktorý sa paušálne spomenie, je ten, ktorý má potenciál vyvolať najdramatickejšiu reakciu. A znovu: nespomenú sa vôbec žiadne ďalšie parametre kofeínu, obzvlášť skutočnosť, že ho je malé množstvo, ktoré nepredstavuje problém. Okrem toho sa obchádza fakt, že dojčené sú aj oveľa staršie deti ako len bábätká a mnohé matky dojčia dlhodobo, a ak si napríklad ráno nemôžu dať kávu, tak radšej dieťa odstavia - riziko odstavenia dieťaťa sa v tejto rovnici vôbec neberie do úvahy.
Navyše nedávna štúdia z roku 2012 ukázala, že spánok bábätiek matiek, ktoré pili kávu (v štúdii sledovali dávku 300 mg kofeínu za deň), sa nijako nelíšil od spánku bábätiek matiek, ktoré kávu nepili. V súvislosti s kávou sa často hovorí o tom, že „kofeín prechádza do materského mlieka“, a následne si matky predstavujú, že bábätko ako keby v materskom mlieku pilo kávu, ktorú pijú ony.

Výraz „prechádza do mlieka“ je častý argument, ktorý sa používa bez toho, aby sa uviedlo, čo to presne znamená. V prvom rade – na to, aby niečo bolo v materskom mlieku, musí sa to nachádzať najprv v matkinej krvi. Ak si teda matka dá napríklad kávu, v ktorej je 60 mg kofeínu, v krvi z toho bude mať len určitú hladinu kofeínu (ide o množstvá, ktoré sa počítajú v mikrogramoch – 2,39 – 4,05 mikrogramu/mL), z ktorej sa do materského mlieka navyše nebude dostávať pomerne veľká časť kofeínu, ktorá je viazaná na bielkovinu. Len približne 0,06 % - 1,5 % sa môže dostať do materského mlieka. V štúdiách s matkami, ktoré pili kávu, sa ukázalo, že hladiny kofeínu v materskom mlieku boli buď nezistiteľné alebo sa počítali v mikrogramoch – čiže nesmierne malé množstvá.

O pití kávy a dojčení kolujú rozličné nesprávne predstavy. Napríklad, že dojčiace ženy si môžu dať len „slabú kávu“ alebo že je z hľadiska dojčeného dieťatka lepšie, aby si dali kávu s mliekom, alebo že si môžu dať kávu len ráno, ale nie poobede, a podobne. Nič z toho nie je pravda.

Dojčenie a fajčenie

Mnohé ženy sú schopné počas tehotenstva prestať fajčiť. Ak sa vám to podarilo, nezačínajte po pôrode znova fajčiť. Hľadajte motiváciu a pomoc, aby ste nezačali.

Ale ak začnete alebo už fajčíte a momentálne nie je možné prestať fajčiť alebo znížiť počet cigariet, neuvažujte o skončení dojčenia - práve naopak, pomôžte svojmu dieťatku a jeho zdraviu tým, že ho budete dojčiť. Nečasujte cigarety podľa dojčenia, dojčite svoje dieťatko podľa jeho potreby.

Dojčenie totiž dokáže eliminovať niektoré negatívne dôsledky fajčenia a dojčené deti, ktorých matky fajčia, sú štatisticky zdravšie ako nedojčené deti, ktorých matky fajčia. Takže pokračujte v dojčení. Dojčenie bude dieťaťu okrem mlieka poskytovať aj mnohé imunitné látky a protilátky, vďaka čomu bude podporovať jeho zdravie, obzvlášť čo sa týka horných dýchacích ciest, ktoré fajčenie zaťažuje. Materské mlieko vystiela nielen sliznice čreva, čím podporuje imunitu bábätka, ale aj sliznice horných dýchacích ciest, a to je v prípade, že dojčíte a neviete prestať fajčiť dôležitá ochrana pre vaše bábätko, ktorú umelé mlieko okrem mnohých iných vecí neposkytuje.

Pracujeme s tisíckami žien v teréne a všímame si realitu života žien, s ktorými pracujeme. Nie všetky ženy pochádzajú z rovnakého prostredia a len zo strednej vrstvy. Väčšina z bežných ľudí sa pohybuje len v podobnom v prostredí, v akom sama žije. Ale existuje množstvo ďalších vrstiev spoločnosti, ktorých život je dramaticky odlišný od našich životov. Napríklad: Sú ženy (a podľa štatistík ich je v plodnom veku okolo 40 %), ktoré fajčia už pred otehotnením. Fajčenie je mimoriadne ťažká závislosť. Tieto ženy stoja pred úplne iným typom rozhodnutia, než je „veď si uvedomím, že nemám piť akohol alebo fajčiť“. Tieto ženy nie sú schopné prestať fajčiť (a ak si hovoríte: „Ale keby chceli, tak to predsa pre svoje dieťa urobia“, tak opäť je dôležité vidieť, ako nesmierne náročné je prestať fajčiť; a možno nejaké prestanú fajčiť, ale nemôžeme byť naivní, že to budú schopné urobiť všetky). A tak stoja pred rozhodnutím, ktoré znie takto: „Nedokážem prestať fajčiť. V takejto situácii MÁM dojčiť alebo NEMÁM dojčiť?“ Ak fajčia a navyše nebudú dojčiť, tak je známe zo štúdií, že pre deti fajčiarok je kŕmenie umelou výživou rizikovým faktorom, dokonca ešte väčším ako pre matku nefajčiarku. Ak dieťa fajčiarky nebude dojčené, znamená to, že má zvýšené riziko ochorení dýchacích ciest, zápalov priedušiek a množstva ďalších ochorení. Ak bude dieťa fajčiarky dojčené, tak dojčenie mu poskytuje ochranu pred takýmito ochoreniami. A keďže pomáhame všetkým ženám dojčiť – nielen dokonalým ženám, ktoré dokážu napĺňať ideál nefajčiacej, abstinujúcej matky – vieme, že tieto ženy riešia iné dilemy ako len štandardný moralizujúci výrok: „Keď dojčíte, tak nefajčite, nepite.“ Pre niektoré ženy táto otázka znie úplne inak. Môžeme zatvárať oči a hovoriť si: „Mňa nezaujíma, že vy nedokážete prestať fajčiť. Je to jednouché, skrátka nefajčiť, abstinovať a potom až je v poriadku dojčiť.“ Ak budeme realistickí, uvedomíme si, že tento postoj neodráža realitu života žien, ktoré v stresujúcej situácii po pôrode a popri starostlivosti o bábätko nedokážu prestať fajčiť. Takže ich otázka znie: „Fajčím. Mám alebo nemám dojčiť?“ Ak nebude dojčiť (a zostane fajčiarkou), tak to bude znamenať, že dieťa bude vystavené negatívam fajčenia, ale pritom stratí ochranu dojčením. Dojčenie má obrovský význam pre zdravie dieťaťa. Ak matke fajčiarke povieme, že nemá dojčiť, tak ešte zhoršujeme situáciu jej dieťaťa.

Vedecké zdroje:

Batstra L, Neeleman J, Hadders-Algra M. Can breastfeeding modify the adverse effects of smoking during pregnancy on the child's cognitive development. J Epidemiol Community Health 2003;57:403-4

Woodward A, Douglas R, Graham N, Miles H. Acute respiratory illness in Adelaide children: breast feeding modifies the effect of passive smoking. J Epidemiol Community Health 1990;44:224-30.

Nafstad P, Jaakkola JJ, Hagen JA, Botten G, Kongerud J. Breastfeeding, maternal smoking and lower respiratory tract infections. Eur Respir J 1996;9:2623-9

Chen Y. Synergistic effect of passive smoking and articial feeding on hospitalization for respiratory illness in early childhood. Chest 1989;95:1004-7

Chiba Y, Minagawa T, Mito K, Nakane A, Suga K, Honjo T, Nakao T. Effect of breastfeeding on responses of systemic interferon and virus-specific lymphocyte transformation with respiratory syncytial virus infection. J Med Virology 1987;21:7-14

Wright AL, Holberg CJ, Martinez FD, Morgan WJ, Taussig LM. Breastfeeding and lower respiratory tract illness in the first year of life. Br Med J 1989;299:946-9

Porro E, Indinnimeo L, Antognoni G, Midulla F, Criscione S. Early wheezing and breastfeeding. J Asthma 1993;30:23-8

Burr ML, Limb ES, Maguire JM, Amarah L, Eldridge BA, Layzell JCM, Merret TG. Infant feeding, wheezing, and allergy: a prospective study. Arch Dis Child 1993;68:724-28

Pisacane A, Graziano L, Zona G, Granata G, Dolezalova H, Cafiero M, et al. Breastfeeding and acute lower respiratory infection. Acta Pædiatr 1994;83:714-18

Beaudry M, Dufour R, Marcoux S. Relation between infant feeding and infections during the first six months of life. J Pediatr 1995;126:191-7

Okamoto Y, Ogra PL. Antiviral factors in human milk: implications in respiratory syncytial virus infection. Acta Pædiatr Scand Suppl 1989;351:137-43

Downham MAPS, Scott R, Sims DG, Webb JKG, Gardner PS. Breastfeeding protects against respiratory syncytial virus infections. Br Med J 1976;2:274-6

Wright AL, Holberg CJ, Taussig LM, Martinez FD. Relationship of infant feeding to recurrent wheezing at age 6 years. Arch Pediatr Adolesc Med 1995;149:758-63

Yue Chen. Synergistic effect of passive smoking and artificial feeding on hospitalization for respiratory illness in early childhood. Chest 1989;95:1004-07

Wilson AC, Forsyth JS, Greene SA, Irvine L, Hau C, Howie PW. Relation of infant diet to childhood health: seven year followup of cohort of children in Dundee infant feeding study. Br Med J 1998;316:21-5

Oddy WH, Holt PG, Sly PD, Read AW, Landau LI, Stanley FJ, Kendall GE, Burton PR. Association between breastfeeding and asthma in 6 year old children: findings of a prospective birth cohort study. Br Med J 1999;319:815-9

César JA, Victora CG, Barros FC, Santos IS, Flores JA. Impact of breastfeeding on admission for pneumonia during postneonatal period in Brazil: nested case-control study. Br Med J 1999;318:1316-20

Pisacane A, Impagliazzo N, De Caprio C, Criscuolo L, Inglese A, da Silva MCMP. Breastfeeding and tonsillectomy. Br Med J 1996

López-Alarcón M, Villalpando S, Fajardo A. Breastfeeding lowers the frequency and duration of acute respiratory infection and diarrhea in infants under 6 months of age. J Nutr 1997;127:436-43

Gdlavevich M, Minouni D, Minouni M. Breastfeeding and the risk of bronchial asthma in childhood: a systematic review with meta-analysis of prospective studies. J Pediatr 2001;139:261-6

Bachrach VRG, Schwarz E, Bachrach LR. Breastfeeding and the risk of hospitalization for respiratory disease in infancy. Arch Pediatr Adolesc Med. 2003;157:237-243

Oddy WH, Sly PD, de Klerk NH, et al. Breastfeeding and respiratory morbidity in infancy: a birth cohort study. Arch Dis Child 2003;88:224-8

Dell S, To T. Breastfeeding and asthma in young children. Arch Pediatr Adolesc Med 2001;155:1261-5