Vráťme dojčenie matkám
Takto znel slogan tohtoročných osláv pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia 2019 a neskôr aj Európskeho týždňa dojčenia. Cieľom aktivít MAMILY v oblasti podpory dojčenia je vrátiť dojčenie matkám. Aby nemuseli vysloviť vetu: „Nemohla som dojčiť...“ Mnohým ženám dojčenie „zoberú“.
Podpora dojčenia často ostáva len na úrovni slovných vyhlásení
Ľudia sa domnievajú, že dojčenie sa podporuje. Táto podpora však ostáva na úrovni slovnej podpory, bez toho, aby ženy, ktoré chcú dojčiť, dostali aj praktickú podporu a pomoc.
Toto sa snažíme už od roku 2002 zmeniť a aj vďaka vašej podpore sa to darí: Vďaka aktivitám MAMILY a našim laktačným poradkyniam podarilo v priebehu jedného desaťročia zvýšiť počty detí dojčených v 6. mesiaci. Vďaka našim aktivitám sa začalo hovoriť o možnosti dojčenia starších detí a následne sa mimoriadne zvýšil počet detí, ktoré sú dojčené aj po prvom či druhom roku života.
Postupy MAMILY sú funkčné a plošne odskúšané. Viacerí odborníci na dojčenie zo sveta označujú Slovensko za svetový unikát v podpore dojčenia práve vďaka aktivitám o. z. MAMILA.
95 % žien začína dojčiť v pôrodnici a polovica z nich už v 6. mesiaci nedojčí
Čo presne sa stane, že už v 6. mesiaci nedojčí toľko žien? Prečo ženy, ktoré pred pôrodom hovoria, že chcú dojčiť, v šiestom mesiaci už nedojčia?
Často zaznie veta: „Nemohla som dojčiť.“
Prečo? Pretože na veľkú väčšinu problémov s dojčením dostanú ženy často odpoveď: „Už sa netrápte, prestaňte dojčiť.“
Tieto ženy zažívajú okrem bolesti, smútku a sklamania, frustrácie a zúfalstva, najmä pocity viny a zlyhania. Pretože existujú vyhlásenia, aké je dojčenie výnimočné, potrebné, zdravé a ony to nedosiahli, hoci dojčiť chceli.
Tieto pocity majú dve spoločné vlastnosti:
- Žena túžila dojčiť a snažila sa.
- Žena nedostala náležitú pomoc aj napriek tomu, že ju hľadala.
Následne jej niekto povedal: „Už konečne daj fľašu.“ Ženy to vnímajú ako oslobodzujúce. Konečne im to niekto dovolil! Už sa nemusia trápiť. Už ich dojčenie nebude bolieť. Už sa nebudú trápiť s prisávaním. Už bábätko nebude neustále plakať.
Ženy to vnímajú ako odobrenie, že už sa konečne nemusia snažiť prekonávať problémy s dojčením, ako úľavu. Prestanú pociťovať bolesť pri dojčení, neustále sa opakujúce pocity zlyhania, nezdaru.
Následne ženy nenachádzajú odpoveď na to, čo sa vlastne stalo. Často sa hovorí o faktoroch, ktoré rozhodujú o úspešnosti dojčenia z hľadiska matky: jej vek, jej vzdelanie, koľko detí má, či je vydatá. Avšak tieto faktory sú pre úspešnosť dojčenia významné len vtedy, keď ženám dávame náročnú úlohu prekonať problémy s dojčením namiesto toho, aby sa problémom s dojčením zabránilo prevenciou.
Ďalšia fáza je, že ženy začnú obviňovať samé seba. Sú hlboko sklamané z dojčenia ako takého. To, čo sa im sľubovalo, všetky tie krásne veci o dojčení, sa nenaplnili.
Po skončení dojčenia, hoci žena chcela dojčiť, nastupuje obranný mechanizmus a racionalizácia, že na dojčení nezáleží, pretože predsa:
- „Šťastná matka, šťastné dieťa.“
- „Dieťatko prospieva aj bez dojčenia.“
- „Je zdravé aj na umelej výžive.“
- „Konečne sa mu môžem venovať.“
- „Je jedno, či niekto dojčí alebo nedojčí.“
- „Som napriek nedojčeniu dobrá matka.“
Viete mimochodom, že mnohé z týchto výrokov sú sloganmi firiem, ktoré vyrábajú umelú výživu?
Keď hovoríme o dojčení, nemali by sme hovoriť len o materskom mlieku
Mali by sme hovoriť dojčení z prsníka. Pretože na dojčení nie je dôležité len materské mlieko. Dojčenie sa často zužuje na materské mlieko. Materské mlieko sa tým pádom stáva „produktom“ podobne ako umelá výživa. A potom je už len krok k predstave, že umelá výživa je vlastne takmer to isté, akurát bez všetkých problémov, ktoré matky s problémami s dojčením zažívajú.
„Matky nedojčia. Dojčí alebo nedojčí celá spoločnosť“
Výrok Jamesa Akreho, ktorý 40 rokov pracoval v podpore dojčenia pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), pomenúva jasne, prečo majú ženy v súčasnosti problémy s dojčením. Matky nezlyhávajú. Zlyháva systém. Zlyháva prevencia. Zlyhávajú tí, ktorí matkám mali pomôcť.
Podpora dojčenia často existuje len do bodu, kým dojčenie funguje samo od seba. V opačnom prípade sa dojčenie označí za „trápenie“.
A ešte aj tieto ženy často dostanú podporu v dojčení len do bodu, kým je bábätko malé. Ak žena pokračuje v dojčení aj po 6 mesiaci, podpora postupne mizne a ženy dojčiace ročné či dvojročné alebo staršie dieťa, už zažívajú množstvo negatívnych reakcií. Potom sa už dojčenie považuje za zbytočné. Okoliu nie je jasné, prečo ženy dojčia väčšie deti.
Aj napriek jednoznačným vyhláseniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), že dojčenie má pokračovať aj po 2 roku. Namiesto podpory dojčenia počas celej dĺžky trvania sa neustále hovorí o tom, že cieľom dojčenia je dojčiť 6 mesiacov.
„Dojčenie podporujeme, ale...“
Podpora dojčenia sa však často nedeje ani na začiatku.
Tým sa myslí prevencia problémov s dojčením: Prieskum podpory dojčenia na www.mamila.sk ukázal, že 50 % bábätiek sa stretne s umelým mliekom už v pôrodnici, hoci pôvodne matky chceli dojčiť. Viac ako 80 % matiek stále nemá možnosť stráviť prvú hodinu života s bábätkom v neprerušovanom kontakte koža na kožu a dojčením. Pritom, ak dieťa pije mlieko z prsníka už v prvej hodine života, matke sa bude podľa štúdií v troch týždňoch po pôrode tvoriť približne trojnásobné množstvo mlieka.
A okrem toho ženám chýba praktická pomoc, ak potrebujú pomoc s dojčením. A preto podpora dojčenia končí skôr ako pred šiestym mesiacom najmä v prípadoch, keď si dojčenie vyžaduje reálne riešenia. Napríklad v prípade, že dojčiaca žena potrebuje medicínske riešenie bolestivých bradaviek. Podpora dojčenia často končí, ak si dojčenie vyžaduje zmeny. Napríklad, ak bábätko nepriberá, pretože nezískava dostatok mlieka pri dojčení a zmena by si vyžadovala, aby bábätko malo viac fyzického kontaktu s matkou. Ženy môžu mať strach, že ho „rozmazná“, „naučí si ho na ruky“, „pokazí mu chrbticu nosením“ a „nikdy neodíde zo spoločnej postele“.
Dojčenie často nemá ani slovnú podporu
V médiách sa často zobrazuje dojčenie v negatívnom či senzačnom zmysle, pričom sa napríklad zdôrazňujú nedostatky v stravovaní dojčiacich žien. Kedy ste naposledy videli v médiách pozitívne články o dojčení, ktoré by poskytovali reálne informácie?
Medzi problémom s dojčením a ukončením dojčenia je riešenie a pomoc
A táto časť chýba. Ľudia si myslia, že problémy s dojčením znamenajú, že je čas prestať sa trápiť a dojčenie ukončiť. Chýba reálna praktická pomoc a riešenia. Ženy nemajú bežne k dispozícii informácie ako vyriešiť problémy s dojčením. Tieto informácie zdarma prináša občianske združenie MAMILA.
Postupy MAMILY pochádzajú z návodov, ktoré vypracoval svetovo uznávaný odborník na dojčenie a pediater dr. Jack Newman (www.ibconline.ca). Dr. Newman má reálne mnohoročné výsledky z poskytovania systematickej pomoci matkám. Je to lekár, ktorý na svojej klinike v kanadskom Toronte, pomohol desiatkam tisícom matiek úspešne dojčiť. Za jeho dlhoročného vedenia sa na Slovensku občianskemu združeniu MAMILA podarilo zvýšiť počty dojčených detí.
Pri podpore dojčenia je podstatné nielen o dojčení hovoriť, ale aj pomôcť ženám prekonať ťažkosti, s ktorými sa stretávajú. Je dôležité odlíšiť vedecky podložené postupy od dojmov, osobných skúseností a tradičných postojov.
Cieľom MAMILY je poskytovať overené informácie o praktickej pomoci dojčiacim ženám všetkým, ktoré to potrebujú. Vďaka vašej podpore môžeme organizovať ďalšie kurzy pre profesionálne laktačné poradkyne, pokračovať v pokročilom vzdelávaní profesionálov a profesionáliek v dojčení, udržiavať chod webovej stránky www.mamila.sk a prinášať vám nové články, pozývať na Slovensko popredných zahraničných odborníkov a odborníčky na dojčenie a pracovať na systémovej zmene v spoločnosti. Ďakujeme za vašu podporu!
