Marie Turner: „So synčekom si vzájomne odovzdávame lásku dojčením.“

Marie Turner, osobná trénerka pôvodom z Českej republiky, žije už piaty rok v severovýchodnom Londýne spolu s manželom a synčekom Tristanom. Na Instagrame ju sledujú tisícky žien a mužov. Živí sa cvičením, spolu s partnerom cvičia a trénujú kalisteniku, teda cvičenie s vlastnou váhou, niekedy pridanými záťažami. Väčšinou im úplne stačí iba hrazda a bradlá, takže môžu cvičiť kdekoľvek, napríklad v parkoch. Marie uviedla, že ak by mohla ženám poradiť jednu vec, tak by to bolo vedieť, ako sa má bábätko správne asymetricky prisávať, aby predišli bolestivým bradavkám.

Čo ste vedeli o dojčení pred pôrodom?

Už nejaký čas som sa zaujímala o pôrod a všetko okolo pôrodu, aj dojčenia. Nemala som však žiadne skúsenosti, keďže žiadna moja kamarátka ešte tehotná nebola. Som medzi nimi taká priekopníčka. Snažila som sa hľadať veľa informácií na internete. V pôrodnici som absolvovala prípravu na pôrod. Kurz mňa aj manžela príjemne prekvapil. Prípravu na dojčenie, som, však už neabsolvovala, keďže ho pôrodnica z dôvodu opatrení neorganizovala.

Boli ste už pred pôrodom rozhodnutá dojčiť?

Mala som pripravený pôrodný plán, ktorý však nevyšiel. Všetko dopadlo inak. Takže, keď som porodila, verila som, že aspoň to dojčenie pôjde, tak ako má. Prebehol kontakt koža na kožu po pôrode, s tým som bola veľmi spokojná. Mala som potom samostatnú poradkyňu, ktorá sa mi venovala celú noc.

Je známe, že Anglicko je krajinou, s nízkym percentom dojčených detí. Ako sa na dojčenie pozerá váš partner?

Partner mi hneď od začiatku hovoril, aké je to náročné. Ženy z jeho rodiny nikdy nedojčili. Ani on nebol dojčený. Celá jeho rodina mi hovorila o tom, aké je to náročné. Aj keď to skúsili, no nedojčili, pretože pri prvom probléme hneď skončili. Mne posielali aj fľašky. Keď som ich nechcela, tvrdili mi, že sa mi budú určite hodiť. Cítila som z ich strany istý nátlak. Ja som si však stála za svojím. Spolu s manželom sme načerpali množstvo informácií o dojčení a veľmi ma v tom, že budem dojčiť, začal podporovať. Dávalo nám to jednoducho zmysel a stáli sme si spolu za tým.

Ako by ste opísali dojčenie v dnešnej spoločnosti?

Dojčenie je intenzívne! (smiech) Nie je to úplne spontánne a prirodzené, ako by si človek predstavoval. Stále pri tom človek niečo rieši, musí sa o dojčenie zaujímať. Aj keď je to asi tá najintuitívnejšia vec, bez tých znalostí o dojčení, ktoré mám, by som možno nedojčila alebo by som dokrmovala, ktovie. Možno by to šlo aj bez informácií a prípravy na dojčenie. Ja som však racionálny človek, rada sa na veci pripravujem.

Spomínali ste, že ste v Anglicku dostali pri dojčení pomoc. Neskôr ste sa však obrátili na naše poradkyne MAMILY. Prečo?

Domov som prišla hneď po pôrode. Na druhý alebo tretí deň po pôrode som začala mať problémy. Začali mi krvácať bradavky, cítila som, že niečo nie je v poriadku. Kontaktovala som preto opäť laktačné poradkyne tu v Anglicku. Veľmi ma psychicky podporili. Poradili mi dať si synčeka do kontaktu koža na kožu. Na zničené bradavky mi však poradili, aby som si mlieko odstriekavala a kŕmila fľašou. To sa mi však vôbec nepozdávalo. Vtedy som síce ešte ani netušila, že to môže pokaziť dojčenie. Tá fľaša sa mi však jednoducho nepozdávala, nechcela som ju začať používať. Vo facebookových skupinách mnohé ženy odkazovali na MAMILU. Našla som si teda webovú stránku www.mamila.sk a z nej som začala čerpať informácie. Tam som si potvrdila, že fľaša nie je riešením našich problémov. Neskôr som kontaktovala aj laktačné poradkyne MAMILY.

Ako vám pomohli profesionálne laktačné poradkyne MAMILY?

Boli sme v kontakte online. Mam pocit, že poradkyne MAMILY pomáhajú žene viac komplexne. Tu sa to tak neberie. Tu sa mi tie rady zdali dobré, ale skôr veľmi mechanické a umelé. Poradkyne MAMILY neberú to dojčenie iba ako samotné, ale spolu s nosením, spoločným spaním. To sa mi veľmi páči.

Na Instagrame ste zverejnili aj fotky vášho manžela s bábätkom v šatke. Museli ste ho na nosenie dlho prehovárať?

Obaja s partnerom sme chceli nosiť. Kúpili sme si aj šatku aj nosič. V začiatkoch sa nám najviac osvedčila šatka. Dokonca manžel, keď šiel niekam sám von, dal si synčeka do šatky. Veľmi sa mu to páči, radšej nosí, ako používa kočiar. Veľmi sa mu páči tá voľnosť, že môže kamkoľvek ísť a zároveň má voľné ruky.

Vedeli ste už pred pôrodom, že chcete svoje dieťatko nosiť a bude spať s vami? 

Zo začiatku som sa spoločného spania bála. Bála som sa, že syna zaľahnem a tak. Manžel však jeden večer povedal, nech ho nechám pri nás, keď tak plače. On ho k nám vlastne pritiahol a už pri nás ostal.

Čo si myslíte, že by ženám pomohlo k tomu, aby dojčili?

Mne osobne veľmi pomohlo to, že som chcela dojčiť. Tá túžba po tom. Tu v Anglicku mnohé ženy dojčiť nechcú vôbec. Ja som však veľmi chcela dojčiť. Som veľmi šťastná, že ma v tom manžel podporoval. To je podľa mňa to najdôležitejšie. To, že človek chce.

Čo vám dáva dojčenie?

Dojčenie prehlbuje náš vzťah. Veľmi sa mi páči to, že ja mu niečo dávam, ale aj on mne niečo dáva naspäť. Vzájomne si odovzdávame lásku dojčením.

Aké rady ste o dojčení dostávali od svojho okolia?

Napríklad sa týkali toho, že môj syn je už celkom veľký. My v rodine, ako aj manžel, sme skôr menší. Rodina to nechápe, myslia si, že je veľký pre to, že ho príliš často dojčím. Radia mi dávať mu čaj alebo vodu namiesto dojčenia.

Prečo podľa vás ženy vzdávajú veľmi skoro dojčenie?

V Anglicku je to často najmä z dôvodu pohodlnosti. Bábätko nemá režim, dojčí sa často, podľa svojich potrieb a mnohé ženy si to takto nepredstavovali. Očakávajú nejaký presný režim, mnohé aj pre to nechávajú dokonca bábätka vyplakať, aby ony mali čas pre seba.

Stretli ste sa s nejakými negatívnymi reakciami na dojčenie?

Ja dojčím všade. Aj v metre. Vo svojom okolí som sa s negatívnymi reakciami nestretla. Viem, však, že tu v Anglicku sa nedojčí dlho. Tak maximálne do 4 až 6 mesiacov.

Mali ste predstavu ako dlho by ste chceli dojčiť?

Moja predstava bola jeden rok. Teraz však cítim, že ak dieťa bude potrebovať dojčenie dlhšie, tak mu to doprajem.

Zmenil sa váš pohľad na dojčenie vďaka vašej osobnej skúsenosti?

Pred pôrodom som plánovala dojčiť. Pozerala som sa vtedy na dojčenie z pohľadu výživy. Že je to tá najlepšia výživa pre bábätká a nechcem ísť cestou umelej výživy. Pred pôrodom som si však nevedela vôbec predstaviť to prepojenie, ktoré medzi nami vďaka dojčeniu vznikne. Práve vďaka tomu dojčím podľa potrieb môjho syna.

Čo cvičenie a dojčenie?

Cvičenie aj v tehotenstve mi robilo veľkú radosť. Po cvičení sa vždy cítim skvele. Paradoxne prvé mesiace po pôrode som cvičila menej z dôvodu únavy. Dieťa beriem ako súčasť môjho životného štýlu. Do posilňovne však bez neho nechodievam, kým je ešte malý, pretože som bez neho nikdy nebola viac ako hodinu. Zariadili sme si však posilňovňu aj doma.

Zmenili ste nejako stravu počas dojčenia?

Prvé týždne som si myslela, že je potrebné nejaké jedlá obmedzovať, pretože môžu mať nejaký vplyv na dojčenie, no zistila som, že to tak vôbec nie je. Jem úplne všetko, nijako sa neobmedzujem.

Ako vnímate kultúru dojčenia v Anglicku? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým prečo je to v Anglicku s dojčením tak ako to je.

Myslím, že tu sa veľmi propaguje umelé mlieko. Môže to byť aj tým, že ľudia tu veľmi žijú “mainstreemovo”, nezamýšľajú sa nad tým, že môže existovať aj iná cesta. Ľudia veria zdravotnému systému. Stále sa zamýšľam nad tým, prečo je to tu takto. Asi to vyplýva aj z histórie. Možno aj strach z neznáma a tá pohodlnosť.

Ďakujeme za rozhovor!