Podporu dojčenia treba všade:
Platí veta: „Šťastná matka, šťastné dieťa“?

Pri čítaní príbehov žien, ktoré chceli dojčiť a zažili ťažkosti s dojčením, často narazíme na vetu „šťastná matka, šťastné dieťa“. Býva vyslovená na vrchole zúfalstva z toho, aké náročné je prekonávať problémy s dojčením. Objaví sa vtedy, keď žena robí rozhodnutie o tom, že začne bábätku dávať umelé mlieko. Alebo vtedy, keď jej už pri riešení všetkých tých ťažkostí s dojčením došli sily, a rozhoduje sa, že prestane dojčiť. Je vyjadrením sklamania z toho, že dojčenie nevyšlo tak, ako ženy dúfali. Ženy sú vtedy také zúfalé a nešťastné, také bezradné a vyčerpané, že už nevidia východisko a nedokážu si predstaviť, že by v dojčení pokračovali.

Pri rozhodnutí prestať dojčiť sa v ženách bije ich túžba dojčiť a ich poznanie o dôležitosti dojčenia s tým, že už nemajú silu ďalej pokračovať v utrpení, ktoré pri dojčení zažívajú. Na rozdiel od ľahkosti bezproblémového dojčenia, dojčenie spojené s ťažkosťami či bolesťou negatívne ovplyvňuje duševné zdravie žien. Ženy prežívajú vlnu negatívnych pocitov. Môžu mať pocit, že ich šťastie či nešťastie nikoho nezaujíma. Že nikoho nezaujíma, ako sa ony cítia. Boria sa s vyčerpaním a nevyspatím. Nedokážu si už viac s dojčením poradiť. Majú výčitky. Od okolia necítia podporu a často ani nevedia, ako o tom všetkom, čo sa im pri dojčení deje, hovoriť. Nedostávajú potrebnú pomoc. Majú pocit, že trápia seba aj dieťa. Začnú sa samy seba pýtať, prečo je dojčenie, ktoré má byť „prirodzené“, také náročné. Prečo im o dojčení nikto nepovedal všetko to, čo zažívajú. Prečo sa im stalo to, čo sa im stalo. Veľakrát si vypočujú:

„Už daj fľašu.“
„Nebudeš prvá ani posledná, čo nedojčí.“
„Už sa netráp.“
„Nemôžem sa na teba pozerať, ako plačeš, už sa na to dojčenie vykašli.“
„Celý deň nič iné nerobíš iba dojčíš.“
„Od pôrodu nerobíš nič iné iba riešiš dojčenie.“
A potom to príde: „Nič sa nedeje. Prestaň dojčiť. Šťastná matka, šťastné dieťa.“

V MAMILE už viac ako 20 rokov pomáhame práve ženám, ktoré všetko toto zažívajú. Sprevádzame ich ťažkým obdobím po pôrode, keď si mysleli, že jednoducho svoje bábätko budú dojčiť, a zaskočili ich ťažkosti s dojčením. Uvedomujeme si, ako záleží na to, čím všetkým si ženy prechádzajú, ako sa cítia a ako potrebujú podporu. Pretože šťastie ženy a jej potreby sa s dojčením nevylučujú. Dojčenie by za normálnych okolností nemalo prinášať nešťastie a utrpenie. Nemalo by to byť tak, že ženy si musia svoje dojčenie vybojovať v slzách a na pokraji zúfalstva. Nemalo by sa stať nočnou morou, ktorá spôsobuje, že žena má pocit, že už nie je iná cesta ako dojčenie ukončiť. A niečo také významné, ako ukončenie dojčenia by sa nemalo len tak odbiť slovami: „Nevadí, vyrastie aj na umelom mlieku, dôležitá je šťastná matka a šťastné dieťa.“ Pre ženy treba urobiť viac.

Slogam "šťastná matka znamená šťastné dieťa" je nešťastný. Predpokladá, že dojčenie spôsobuje nešťastie matky a aj dieťaťa. A že odstavenie bude automaticky znamenať, že sa žena bude cítiť šťastná, hoci v realite stratí oxytocín, ktorý sa jej počas dojčenia dostáva. A že odstavenie prinesie šťastie dieťaťu, hoci v skutočnosti dojčenie dodáva dieťaťu látky, ktoré eliminujú bolesť, vytvárajú dobrú náladu, prinášajú energiu a pohodu ako aj šťastie. Navyše šťastná matka automaticky neznamená, že je dieťa bude šťastné. Nič z tohto sloganu by nemohlo byť ďalej od pravdy.

V MAMILE sa zaoberáme pocitmi žien. Veľmi dobre vieme, o čom hovoria, a berieme ich vážne. Sme si veľmi dobre vedomí, aký vplyv majú ťažkosti s dojčením na duševné zdravie žien. Príbehy žien počúvame neustále, keď pri nich sedíme a keď ich podporujeme. Vtedy, keď sú ženy nahnevané na celé dojčenie. Vtedy, keď si hovoria, že si materstvo takto nepredstavovali. Pri stretnutiach s laktačnými poradkyňami MAMILY ženy nachádzajú pochopenie, ktoré často od okolia nedostávajú. Ženám, ktoré dojčiť prestali, pomáhame pochopiť, prečo sa to vlastne stalo. Pracujeme na tom, aby pre ženy boli vytvárané také podmienky, aby:

Nikdy nezažili bolesť pri dojčení.
Im nikto nehovoril, že dojčenie jednoducho bolí a treba to vydržať.
Vedeli svoje bábätko čítať a vedeli mu rozumieť.
Vedeli svojmu bábätku pomôcť, keď plače.
Sa netrápili, či ich bábätko pije dosť materského mlieka.
Sa neobávali, či ich bábätko nepriberá.
Nemuseli riešiť, že sa ich bábätko neprisáva.
Ich dojčenie nikto nespochybňoval.
Nepočúvali, že si dieťa takto naučili, a to, čo zažívajú, je ich chyba.
Nemali pocit, že sa snažia a robia všetko, a napriek tomu im dojčenie nefunguje.

Záleží nám na dojčení. Záleží nám na ženách. Záleží nám na duševnom zdraví žien.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

Svetový týždeň dojčenia 2024: Podporu dojčenia treba všade (duševné zdravie)

Svetový týždeň dojčenia vyhlasovaný medzinárodnou organizáciou World Alliance for Breastfeeding Action (WABA) je týždeň venovaný podpore dojčenia.

Pretože podporu dojčenia treba všade. Pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pretože percento nedojčených detí je vyššie ako percento dojčených detí. Pretože dojčenie a dojčiace ženy sú v menšine.

Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení. Preto budeme celý tento týždeň venovať súvislostiam medzi dojčením a duševným zdravím. Každý deň v tomto týždni zodpovieme na jednu otázku na tému Svetového týždňa dojčenia: Podporu dojčenia treba všade.