Podporu dojčenia treba všade: Ako dojčenie podporuje duševné zdravie dieťaťa?
Keď si niektoré ženy po pôrode siahnu na dno svojich možností a boria sa s úzkosťami, popôrodnou depresiou či inými náročnými situáciami, dozvedajú sa, že riešením je prestať dojčiť. Prezentuje sa to, akoby dojčenie bolo príčinou týchto ťažkostí a akoby prestať dojčiť bolo magickým riešením. Ani jedno z toho nie je pravda. To, ako sa ženy po pôrode cítia a otázky ich duševného zdravia, sú dôležité. Nezabúda sa na ne. V MAMILE ich kladieme na prvé miesto. Dojčenie podporuje aj ich duševné zdravie. A nielen to. Ukončenie dojčenia neovplyvní len ženu, ale aj dieťa a jeho duševné zdravie. Ako?
Dojčenie má na duševné zdravie detí vplyv prostredníctvom niekoľkých navzájom prepojených faktorov, ktoré zahŕňajú výživové, hormonálne, emocionálne, psychické a behaviorálne aspekty. Dojčenie pre dieťa neznamená iba obyčajnú výživu, iba čisto pitie materského mlieka. Rovnako dojčenie nemá vplyv iba na imunitný systém bábätka a jeho chorobnosť. Dojčenie predstavuje aj samotný akt dojčenia – satie na prsníku. Práve kombinácia materského mlieka a satia na prsníku spoločne s intenzívnym fyzických kontaktom, ktorý dojčenie poskytuje, prináša pre dieťa tieto jedinečné aspekty:
- Dojčením dieťa nezískava iba základné živiny. V materskom mlieku prijíma aj hormóny, vrátane endorfínov, látky, ktoré znižujú stres a znižujú hladinu kortizolu, zlepšujú spánok a vytvárajú celkovú pohodu.
- Dojčenie dieťa uspáva a pomáha mu spať. Materské mlieko obsahuje melatonín, ktorý si bábätko v prvých mesiacoch života nedokáže vytvoriť. Melatonín súvisí s prípravou na spánok, zaspávaním a spánkom. Spánok je kľúčový pre duševné zdravie.
- Dojčenie pre dieťa prináša pocit bezpečia, podporuje vytváranie základnej dôvery – a toto je nesmierne dôležité pre jeho budúce duševné zdravie.
- Dojčenie má význam pre rozvoj mozgu a vytváranie mozgových prepojení, a to práve aj v centrách mozgu, ktoré majú na starosti reakciu na stres, reakcie v sociálnych situáciách, empatiu, vnímanie vzťahov s druhými ľuďmi, sociálne interakcie, ostražitosť, strach, istotu, úzkosť, paniku či duševné zdravie ako také. Rozvoj mozgu, ktorý dojčenie podporuje, je kľúčový pre duševné zdravie dieťaťa.
- Dojčenie ako spôsob výživy aj ako spôsob starostlivosti ovplyvňuje mikrobióm v črevách – teda bakteriálne a iné zloženie v črevách a dnes už sa vie, že sídlo duševného zdravia je práve v črevách. Naše duševné zdravie má do veľkej miery na starosti práve mikrobióm. Dojčenie ovplyvňuje v tele aj zápalové procesy, pretože materské mlieko obsahuje protizápalové látky, ktoré sú významné nielen z hľadiska fyzického zdravia, ale práve aj duševného.
- Dojčenie dieťaťu prináša upokojenie, zmierňuje bolesť, pozitívne ovplyvňuje činnosť srdca a jeho tep ako aj metabolizmus, a to aj vďaka opioidom a sladkej chuti materského mlieka.
- Dojčenie podporuje uvoľňovanie oxytocínu a prolaktínu nielen v tele matky, ale aj v tele dieťaťa. Tieto hormóny podporujú pocity pokoja a bezpečia, čo môže zlepšiť emocionálnu stabilitu dieťaťa.
- Dojčenie má význam aj z hľadiska predchádzania problémov so správaním či antisociálnym alebo agresívnym správaním, čo súvisí okrem iného aj s vylučovaním oxytocínu počas dojčenia.
- Analgetické účinky dojčenie a znižovanie vnímania bolesti súvisí aj s hormónom cholecystokinínom, ktorý podporuje upokojenie a uvoľnenie.
- Dojčenie, ktoré sa odohráva v úzkom telesnom kontakte, stabilizuje glykémiu (hladinu cukru v krvi dieťaťa), telesnú teplotu, dýchanie, pomáha neurobehaviorálnej samoregulácii, znižuje hladinu kortizolu a krvný tlak. Toto všetko súvisí s duševným zdravím. Fyzický kontakt a blízkosť počas dojčenia posilňujú emocionálne puto medzi matkou a dieťaťom. Tento silný vzťah prispieva k pocitu bezpečia a podpory, čo je základom pre zdravý emocionálny vývoj dieťaťa.
Viacero štúdií, vrátane metaanlýz, naznačuje, že dojčenie môže chrániť deti pred rozvojom poruchy autistického spektra (PAS), mentálnej poruchy charakterizovanej narušenými sociálnymi a komunikačnými zručnosťami. Môže to súvisieť aj s nedostatkom dojčenia v prvých dňoch po narodení, keď dieťa nevypije dostatok materského mlieka v podobe kolostra, ktoré obsahuje esenciálne protilátky, bielkoviny a imunitné bunky, ktoré sú nevyhnutné pre typický sociálno-emocionálny vývoj a zdravie.
Dojčenie môže znížiť riziko vzniku rôznych duševných porúch v neskoršom živote, vrátane depresie a úzkosti. Bezpečné pripútanie a zdravý emocionálny vývoj v ranom detstve sú kľúčové pre prevenciu týchto problémov. Deti, ktoré sú dojčené, majú tendenciu mať lepšiu celkovú duševnú pohodu. Zdravý emocionálny základ, ktorý poskytuje dojčenie, môže prispieť k vyššiemu životnému uspokojeniu a lepšiemu zvládaniu stresu v dospelosti.
Dojčenie má zásadný vplyv na duševné zdravie detí, podporuje ich emocionálnu stabilitu, kognitívny rozvoj a sociálne zručnosti. Podpora dojčenia je preto kľúčová nielen pre fyzické zdravie detí, ale aj pre ich celkové duševné blaho.
MAMILA pomáha ženám úspešne dojčiť aj preto, aby si mohli chrániť a zlepšovať svoje duševné zdravie. Záleží nám na dojčení. Záleží nám na ženách. Záleží nám na duševnom zdraví žien.
Prečítajte si príbeh o tom, ako to s dojčením vyriešila žena s dlhoročnými depresiami a úzkosťami: https://www.mamila.sk/cz/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/ako-zachranila-dojcenie/
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
- Podporu dojčenia treba všade: Je dojčenie trápením?
- Podporu dojčenia treba všade: Platí veta: „Šťastná matka, šťastné dieťa“?
- Podporu dojčenia treba všade: Čo stane, ak dojčí žena s popôrodnou depresiou?
- Podporu dojčenia treba všade: Ako dojčenie podporuje duševné zdravie matky?
- Podporu dojčenia treba všade: Majú ženy z dôvodu dojčenia „rozhádzané hormóny“?
- Podporu dojčenia treba všade: Trauma z nedojčenia
Vedecké zdroje:
- Heinrichs, Markus; Neumann, Inga; Ehlert, Ulrike (2002-10-01). "Lactation and Stress: Protective Effects of Breast-feeding in Humans". Stress. 5 (3): 195–203. doi:10.1080/1025389021000010530
- Stuebe, Alison M.; Grewen, Karen; Meltzer-Brody, Samantha (April 2013). "Association between maternal mood and oxytocin response to breastfeeding". Journal of Women's Health (2002). 22 (4): 352–361. doi:10.1089/jwh.2012.3768
- Peñacoba, Cecilia; Catala, Patricia (2019). "Associations Between Breastfeeding and Mother-Infant Relationships: A Systematic Review". Breastfeeding Medicine. 14 (9): 616–629. doi:10.1089/bfm.2019.0106
- Poton, Wanêssa Lacerda; Soares, Ana Luiza Gonçalves; de Oliveira, Elizabete Regina Araújo; Gonçalves, Helen (2018-01-29). "Breastfeeding and behavior disorders among children and adolescents: a systematic review". Revista de Saúde Pública. 52: 9. doi:10.11606/S1518-8787.2018052000439
- Merjonen, Päivi; Jokela, Markus; Pulkki-Råback, Laura; Hintsanen, Mirka; Raitakari, Olli T.; Viikari, Jorma; Keltikangas-Järvinen, Liisa (2011). "Breastfeeding and offspring hostility in adulthood". Psychotherapy and Psychosomatics. 80 (6): 371–373. doi:10.1159/000324748
- Tseng, Ping-Tao; Chen, Yen-Wen; Stubbs, Brendon; Carvalho, Andre F.; Whiteley, Paul; Tang, Chia-Hung; Yang, Wei-Cheng; Chen, Tien-Yu; Li, Dian-Jeng; Chu, Che-Sheng; Yang, Wei-Chieh (2019). "Maternal breastfeeding and autism spectrum disorder in children: A systematic review and meta-analysis". Nutritional Neuroscience. 22 (5): 354–362. doi:10.1080/1028415X.2017.1388598
- Husk, J; Keim, S (2015). "Breastfeeding and autism spectrum disorder in the National Survey of Children's Health". Epidemiology. 26 (4): 451–457. doi:10.1097/EDE.0000000000000290
- Britton, John R.; Britton, Helen L.; Gronwaldt, Virginia (2006-11-01). "Breastfeeding, Sensitivity, and Attachment". Pediatrics. 118 (5): e1436–e1443. doi:10.1542/peds.2005-2916
- Krol, Kathleen M.; Grossmann, Tobias (2018). "Psychological effects of breastfeeding on childraen and mothers". Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz. 61 (8): 977–985. doi:10.1007/s00103-018-2769-0
Svetový týždeň dojčenia 2024: Podporu dojčenia treba všade (duševné zdravie)
Svetový týždeň dojčenia vyhlasovaný medzinárodnou organizáciou World Alliance for Breastfeeding Action (WABA) je týždeň venovaný podpore dojčenia.
Pretože podporu dojčenia treba všade. Pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pretože percento nedojčených detí je vyššie ako percento dojčených detí. Pretože dojčenie a dojčiace ženy sú v menšine.
Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení. Preto budeme celý tento týždeň venovať súvislostiam medzi dojčením a duševným zdravím. Každý deň v tomto týždni zodpovieme na jednu otázku na tému Svetového týždňa dojčenia: Podporu dojčenia treba všade.