Podporu dojčenia treba všade:
Čo stane, ak dojčí žena s popôrodnou depresiou?

Podľa výskumov môže popôrodnou depresiou trpieť okolo 20 % žien v prvých troch mesiacoch po pôrode (1). Obdobie prvého roku veku bábätka sa pri ženách spája s rozvojom psychiatrických ochorení, vrátane úzkostí a porúch nálady (2). Preto sa na nás v MAMILE často obracajú dojčiace ženy, ktoré riešia otázky duševného zdravia po narodení bábätka: stretávajú sa s pôporodnou depresiou, úzkosťami aj popôrodnou psychózou. Bývajú nešťastné, pretože chcú dojčiť, ale dozvedajú sa nesprávne tvrdenia, že:

Sa im uľaví, ak prestanú dojčiť.
Dojčenie je príčinou ich ťažkostí s duševným zdravím.
Ak dojčiť chcú, tak nemôžu užívať antidepresíva či iné lieky na liečbu duševných ochorení.
Si majú vybrať, či chcú dojčiť alebo sa liečiť.
Dojčenie je pre ne trápením a majú prestať dojčiť.
Nemôžu dojčiť.
Sa nemajú stresovať dojčením a že je v poriadku nedojčiť, pretože „šťastná matka rovná sa šťastné dieťa“.

Vedecké fakty a štúdie však poukazujú na to, že práve ženy s ťažkosťami v oblasti duševného zdravia, by pre zlepšenie svojho duševného zdravia mali dojčiť – teda, že dojčenie je v ich situácii pomocníkom a záchranou.

Dojčenie má psychoneuroimunologický význam pre ženy, pričom znižuje úzkosť, čo je pravdepodobne spojené s hormónom prolaktínom (3). Prolaktín je hormón, ktorý je potrebný pre tvorbu materského mlieka, a má pozitívne účinky nielen na imunitný systém dojčiacej ženy, ale aj na jej psychické zdravie.

Ďalšie štúdie zistili, že dojčenie priamo znižuje príznaky depresie a že predčasné ukončenie dojčenia tento efekt odstraňuje a eliminuje (2). Dojčenie je preto pre ženy s depresiou liečivé. Pomáha im, aby sa lepšie cítili – okrem iného k tomu prispievajú aj hormóny, ktoré sa v tele ženy nachádzajú v čase dojčenia: prolaktín, oxytocín a následne endorfíny. Toto búra zažitú nesprávnu predstavu o tom, že „hormóny“ počas dojčenia spôsobujú ťažkosti s duševným zdravím. Opak je pravdou. Predčasné ukončenie dojčenia predstavuje pre duševné zdravie žien po pôrode rizikový faktor.

Dojčenie má pozitívny vplyv pre duševné zdravie aj preto, že znižuje ženám stres. Podľa štúdií existuje silná korelácia medzi dojčením a zníženými stresovými reakciami, konkrétne poklesom hladiny kortizolu (4).

Štúdie vyhodnocujúce situáciu priamo počas dojčenia potvrdili, že dojčenie je spojené s významným poklesom adrenokortikotropného hormónu (ACTH) (5).

Dojčenie preukázateľne obmedzuje aktiváciu osi HPA a sekréciu glukokortikoidov, čím v konečnom dôsledku znižuje príznaky popôrodnej depresie (3, 4, 6). Kontakt koža na kožu, ktorý sa deje aj počas dojčenia, tiež ovplyvňuje hladiny kortizolu žien. Čím viac kontaktu koža na kožu s bábätkom počas dojčenia žena zažíva, tým viac to vedie k zníženiu hladiny kortizolu, čím sa ženám znižujú príznaky popôrodnej depresie a úzkosti (5).

Výskumy tiež ukazujú, že dojčenie zlepšuje psychologické procesy, ktoré chránia ženy pred popôrodnou depresiou. Sebavedomie a sebaistota sa zlepšujú pri ženách, ktoré dojčia (7). A sebavedomie spojené s úspešným dojčením je spojené so zlepšením duševného zdravia a znižovaním miery popôrodnej depresie (8), a preto úspešné dojčenie zohráva dôležitú úlohu v ochrane psychického zdravia žien. Zistilo sa, že matky, ktoré dojčili, mali vyššiu úroveň sebavedomia a hodnotili svoje dojčené bábätká ako menej podráždené a menej nespokojné (8). Celkovo ženy, ktorým sa podarilo úspešne dojčiť, majú menej príznakov duševných ochorení.

Dôležitým faktorom pri prevencii popôrodnej depresie je začatie dojčenia čo najskôr po pôrode a trvanie dojčenia. Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF odporúčajú, aby ženy začali dojčiť už v prvej hodine po pôrode. Výskumy zistili, že depresia je spojená s neskorým začatím dojčenia a popôrodná depresia súvisí s kratším trvaním dojčenia (9).

Výlučné dojčenie zvyšuje sebavedomie žien a poskytuje ochranu pred príznakmi popôrodnej depresie. Dojčenie môže chrániť ženy a deti pred mnohými chronickými chorobami, vrátane psychiatrických ochorení. Dojčenie posilňuje vzťah medzi matkou a dieťaťom a znižuje únavu matky tým, že podporuje správny cyklus spánku a bdenia a dlhší spánok dojčiacich žien. Tieto body zdôrazňujú dôležitosť dojčenia pri udržiavaní duševného zdravia žien.

MAMILA pomáha ženám úspešne dojčiť aj preto, aby si mohli chrániť a zlepšovať svoje duševné zdravie. Záleží nám na dojčení. Záleží nám na ženách. Záleží nám na duševnom zdraví žien.

Prečítajte si príbeh o tom, ako to s dojčením vyriešila žena s dlhoročnými depresiami a úzkosťami: https://www.mamila.sk/cz/pre-matky/pribehy-matiek-o-dojceni/ako-zachranila-dojcenie/

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

Vedecké zdroje:

Perinatal mental illness: definition, description and aetiology. O'Hara MW, Wisner KL. Best Pract Res Clin Obstet Gynaecol. 2014;28:3–12.
Breastfeeding is negatively affected by prenatal depression and reduces postpartum depression. Figueiredo B, Canário C, Field T. Psychol Med. 2014;44:927–936.
Cytokines, infections, stress, and dysphoric moods in breastfeeders and formula feeders. Groer MW, Davis MW. J Obstet Gynecol Neonatal Nurs. 2006;35:599–607.
Suppression of hypothalmic-pituitary-adrenal axis responses to stress in lactating women. Altemus M, Deuster PA, Galliven E, Carter CS, Gold PW. J Clin Endocrinol Metab. 1995;80:2954–2959.
Effects of sucking and skin-to-skin contact on maternal ACTH and cortisol levels during the second day postpartum: influence of epidural analgesia and oxytocin in the perinatal period. Handlin L, Jonas W, Petersson M, Ejdebäck M, Ransjö-Arvidson AB, Nissen E, Uvnäs-Moberg K. Breastfeed Med. 2009;4:207–220.
Suckling-induced attenuation of plasma cortisol concentrations in postpartum lactating women. Amico JA, Johnston JM, Vagnucci AH. Endocr Res. 1994;20:79–87.
Breastfeeding in depressed mother-infant dyads. Field T, Hernandez-Reif M, Feijo L. Early Child Dev Care. 2002;172:539–545.
Social support, infant temperament, and parenting self-efficacy: a mediational model of postpartum depression. Cutrona CE, Troutman BR. Child Dev. 1986;57:1507–1518.
Maternal depression and breastfeeding practices in the Maldives. Abdul Raheem R, Chih HJ, Binns CW. Asia Pac J Public Health. 2019;31:113–120.

Svetový týždeň dojčenia 2024: Podporu dojčenia treba všade (duševné zdravie)

Svetový týždeň dojčenia vyhlasovaný medzinárodnou organizáciou World Alliance for Breastfeeding Action (WABA) je týždeň venovaný podpore dojčenia.

Pretože podporu dojčenia treba všade. Pretože v dnešnej spoločnosti dojčenie nie je samozrejmosť. Pretože percento nedojčených detí je vyššie ako percento dojčených detí. Pretože dojčenie a dojčiace ženy sú v menšine.

Pred pôrodom chce dojčiť väčšina žien. Po pôrode sa situácia otočí. Už v prvých pár dňoch dostane viac ako 60 % detí umelé mlieko. To znamená, že ženy, ktoré chceli dojčiť, o dojčenie prídu. Mnoho žien musí vynaložiť úsilie na vyriešenie ťažkostí s dojčením. Pocity žien, ktoré dojčia bez problémov, sa diametrálne líšia od pocitov žien, ktoré zažívajú ťažkosti s dojčením. Tieto pocity sú dôležité. Duševné zdravie žien po pôrode je dôležité. A preto si aj ženy, ktoré majú pôrodnú depresiu či úzkosti, zaslúžia podporu v dojčení. Preto budeme celý tento týždeň venovať súvislostiam medzi dojčením a duševným zdravím. Každý deň v tomto týždni zodpovieme na jednu otázku na tému Svetového týždňa dojčenia: Podporu dojčenia treba všade.