Viac ako 40 rokov ochrany dojčenia kódexom WHO
Dojčenie potrebuje ochranu pred marketingom
Agresívny marketing umelej výživy je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré stoja za tým, že už v prvom týždni po pôrode zažije problémy s dojčením 92 % žien. Firmy vyrábajúce náhrady materského mlieka majú na každé jedno narodené dieťa vyčlenených 40 € na kampaň za to, aby nebolo dojčené.
Ako sa vyjadrili noviny New York Times: každé jedno dieťa, ktoré je dojčené, znižuje zisky firiem, ktoré profitujú z nedojčenia. Podpora dojčenia a pomoc matkám s dojčením v posledných rokoch spôsobila, že zisky firiem vyrábajúcich umelú výživu prestávajú rásť ostrou krivkou. Z pôvodných 70 miliárd amerických dolárov zisku ročne sa v posledných rokoch očakával iba 4 % nárast ziskov.
V súvislosti s umelou výživou majú ľudia často nesprávny dojem, že organizácie podporujúce dojčenie, sú proti umelému mlieku a považujú ho za zlo alebo odsudzujú matky, ktoré kŕmia deti umelou výživou. Nie je to tak. A tento dojem firmy vyrábajúce umelú výživu ešte ďalej zneužívajú – ich reklamné kampane sú postavené na rétorike o „dobrých“ a „zlých“ matkách, na zdanlivej podpore dojčenia („Dojčenie je to najlepšie, ale keď to nejde...“).
V skutočnosti organizácie podporujúce dojčenie, vrátane občianskeho združenia MAMILA, nekritizujú používanie umelého mlieka, dokonca laktačné poradkyne ho samé v náležitých prípadoch odporúčajú a nekritizujú ani ženy, ktoré nedojčia. Problémom je spôsob, akým sa umelé mlieko propaguje a vnucuje ženám, ktoré by ho nepotrebovali používať. Teda problém nastáva v oblasti agresívneho marketingu umelej výživy.
21. 5. 2021 sme oslávili už 40 rokov, odkedy pre ochranu dojčenia Svetová zdravotnícka prijala organizácia Medzinárodný kódex o marketingu náhrad materského mlieka (ďalej len "kódex").
Je ochrana dojčenia kódexom WHO naozaj účinná?
Svetoví experti z medicínskeho časopisu Lancet v roku 2016 uzavreli výsledky 30 rokov výskumov a výsledkom bolo viacero štúdií s fascinujúcimi zisteniami a závermi. Okrem iného zverejnili prvú globálnu mapu dojčenia na svete. Táto mapa zobrazuje údaje Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o tom, koľko detí na svete bolo niekedy počas svojho života dojčených, bez ohľadu na dĺžku dojčenia a bez ohľadu na to, či išlo o výlučné dojčenie. Čím zelenšou farbou je vyznačená krajina na mape, tým viac detí bolo v tejto krajine dojčených. Žltá farba zobrazuje krajiny, ktoré neboli ochotné tieto údaje Svetovej zdravotníckej organizácii poskytnúť – medzi takéto krajiny patrí napríklad Slovensko.
Zaujímavé na tejto mape je porovnanie Číny a Indie. Mapa zobrazuje, ako sa podpisuje marketing umelej výživy na počte dojčených detí – India ako krajina ochraňujúca matky pred agresívnym marketingom je v mape percenta dojčených detí vyznačená výrazne zelenšou farbou než Čína, ktorá matky pred marketingom nechráni.
Mapa ukazuje tiež na jednoznačný dôkaz účinnosti kódexu WHO na počty dojčených detí a tiež na vplyv nedojčenia na zdravie populácie v Mexiku. Po tom, čo sa pred pár rokmi mexická vláda rozhodla, že prestane ženy chrániť pred agresívnym marketingom umelej výživy, v priebehu piatich rokov v Mexiku klesli počty dojčených detí o 25 %. A následne sa výrazne zvýšila chorobnosť detí ,ale aj matiek – napríklad stúplo percento žien, ktoré mali rakovinu prsníka – a to už za obdobie 5 rokov.
Aká je situácia na Slovensku?
Súčasný stav v SR je ukazuje tieto nedostatky v súčasnej legislatíve:
1) propagujú sa výrobky „pokračujúcej“ umelej výživy s číslom 2 či 3, ktoré tým, že majú identický obal (líši sa len číslom 1) podporujú aj predaj umelej výživy ako takej
2) časopisy pre matky sú plné reklám na umelé mlieko/cumlíky/fľašky, reklamy na umelé mlieko sa objavujú aj v časopisoch pre deti
3) reklamy na umelé mlieko/cumlíky/fľašky sú na internetových portáloch pre rodičov, v televízii ako aj v čakárňach pediatrov, gynekológov, v pôrodniciach, v nemocniciach, v lekárňach, v letákoch hypermarketov a obchodov – a sú zamerané na matky (čo odporuje zámeru kódexu)
4) matky u gynekológov a v pôrodniciach dostávajú balíčky („klinikboxy“ a iné), v ktorých sú letáky na rozličné výrobky zakázané kódexom a zároveň poskytujú svoje údaje, ktoré firmám umožňujú zasielať im vzorky umelého mlieka a pod.
5) firmy vyrábajúce umelé mlieka sponzorujú lekárske kongresy a konferencie rozličných zdravotníckych pracovníkov, majú na nich svoje propagačné stánky, dávajú lekárom svoje propagačné materiály, plagáty, darčekové predmety (hodiny, kalendáre, perá, atď.), uverejňujú reklamu v lekárskych časopisoch a pod.
6) počty dojčených detí v posledných rokoch znižujú aj príspevky tzv. influenceriek, medzi ktoré sa v poslednej dobe zaradila aj slovenská poslankyňa Monika Beňová.
Všetky popísané body sú v rozpore s kódexom WHO. Zákon tiež v rozpore s medzinárodným kódexom delí umelú výživu na „počiatočnú“ a „pokračujúcu“ (ktorú podľa súčasného zákona nie je zakázané propagovať, hoci to kódex zakazuje).
O. z. MAMILA v posledných rokoch absolvovala viaceré stretnutia s poslancami a poslankyňami NR SR a ďalšími zodpovednými činiteľmi pre to, aby sa prvky ochraňujúce dojčenie preniesli z Medzinárodného kódexu WHO o marketingu náhrad materského mlieka aj do slovenskej legislatívy. Pomôžte nám pokračovať v tejto pomoci, pomôžte ženám a ich bábätkám, aby sa ich sen o dojčení nerozplynul.
Reklama umelej výživy spolu s nedostatočnými znalosťami v oblasti dojčenia spôsobuje, že väčšina detí dostane umelú výživu už v pôrodnici v prvých dňoch života a spojenie týchto dvoch skutočností (reklamy a odporúčania umelej výživy zdravotníkmi) spôsobuje, že už v prvom mesiaci života je dojčených málo detí, napriek tomu, že matky svoje deti pôvodne dojčiť zamýšľali.
