S dojčením mi pomohla poradkyňa

Môj príbeh dojčenia možno nie je až taký komplikovaný, ako prežívajú iné ženy s bábätkami. Ale pre mňa subjektívne to bolo veľmi náročné obdobie.

Myslím, že väčším komplikáciám som predišla tým, že som poradkyňu pri dojčení kontaktovala v deň návratu z pôrodnice a ona prišla o k nám domov na osobné poradenstvo.

Teraz mi je jasné, že dojčenie mohlo byť úplne bezproblémové už od narodenia synčeka, keby som vyhľadala poradkyňu v priebehu tehotenstva. Ale bohužiaľ osobné problémy, ktoré som musela riešiť počas tehotenstva mi nedovoľovali venovať sa príprave na pôrod, dojčenie... O pôrode z pohľadu gynekologického som vedela veľa z pohľadu zdravotníka – som zdravotníčka, ale bohužiaľ v rámci vzdelávania (stredná a vysoká škola) sa nevenuje absolútne žiadna pozornosť dojčeniu a jeho významu.

Rodila som v roku 2010 v Bratislave. Pôrod bol náročný, vedený lekárom, za použitia epidurálky a ukončený vákuumextrakciou. Po pôrode bol malý odnesený na váženie/meranie a prinesený v perinke na chvíľu. Je mi veľmi ľúto, že som nezažila kontakt koža na kožu a samoprisatie, a aj preto robím veľkú osvetu mojim tehotným kamarátkam o význame tejto chvíle pre mamu a dieťa. Keď ma po dvoch hodinách priviezli na izbu tak mi malého našťastie okamžite priniesli. Som rada, že sa ma nepýtali či si chcem „oddýchnuť“, ale rovno mi ho priniesli, lebo by som ako nevedomá prvorodička možno povedala, nech ho prinesú neskôr. Skúšala som ho v perinke bez pomoci prisať. Bohužiaľ mi nikto v pôrodnici neporadil, každý len podkopával moje „materské sebavedomie“, ktoré bolo aj tak skoro nulové. Celý čas v pôrodnici som čakala na naliatie prsníkov, neustále prisávala malého, ktorý sa však neprisával správne, a tak si nevytiahol dosť mlieka. Mali sme problémy s priberaním.

Po príchode z pôrodnice som cítila, že to takto nie je správne

Malý zaspával na prsníku, mimo neho plakal a ja som len sedela a dojčila celý deň. Samozrejme, na nálade mi to nepridalo a cítila som sa úplne beznádejne, že som neschopná.

Na internete som si prezrela stránku www.mamila.sk a kontaktovala som poradkyňu pri dojčení, Veroniku Mihalskú. Toto bola moja výhra. Veronika je nielen poradkyňa pri dojčení, ale šikovne mi poradila aj s nosením a správnym naviazaním bábätka do šatky. Prišla k nám, keď mal malý 6 dní.

Ukázala mi polohy na dojčenie, ako sa prisať bábätko k prsníku správne (brada v prsníku, noštek mimo prsníka a dostatočne hlboko) a naučila ma rozpoznať, kedy na prsníku pije, ako zvýšiť tvorbu mlieka. Spolu sme videli, že je potrebné robiť kroky, aby synček získaval viac mlieka. Taktiež mi ukázala, ako správne nosiť dieťatko a práve nosenie sa stalo úžasnou súčasťou nášho života! Po jej návšteve som sa cítila omnoho lepšie. 

Kým sme sa s poradkyňou pri dojčení stretli znova, čakala nás poradňa s prevážením malého a ja som bola presvedčená, že to bude v poriadku. Bohužiaľ sa ukázalo, že synček pribral za týždeň len 90 gramov. Pediatrička mi odporučila dokrmovať umelým mliekom a odovzdala mi aj letáčik, ktorá fľaška je najlepšia. Z ordinácie som odchádzala s plačom a volala poradkyni pri dojčení Veronike, že malý nepriberá dostatočne. Veronika ma upokojila a povedala, že to vyriešime tak, aby sa synček čoskoro dojčil výlučne. Ukázala mi, ako dokrmovať bábätko na prsníku laktačnou pomôckou (cievkou na prsníku), odporučila mi zvýšiť tvorbu mlieka. Moja tvorba mlieka napriek všetkému nestúpala, dokrmovali sme cievkou na prsníku umelým mliekom.

Samozrejme som synčekovi naďalej pomáhala sa správne prisávať k prsníku a sledovala pitie pozorovaním pauzy v brade a toho, či pije efektívne, stláčala som prsník, aby vypil ešte viac mlieka. A postupne som sa dokázala zbaviť byliniek pre zvyšovanie tvorby mlieka, pretože synček dostatočne priberal a spokojne sa dojčil. Po približne 2 mesiacoch som ich vysadila úplne.

Vo veku 5,5 mesiaca som začala synčekovi ponúkať jedlo, ale dôsledne som často ponúkala prsník. Obávala som sa poklesu tvorby mlieka. Po začatí podávania jedla som sa asi upokojila psychicky, že malý už nie je výlučne závislý na mne a zrazu bolo mliečka dosť. Samozrejme zohralo podstatnú úlohu aj zlepšenie techniky dojčenia. Keď píšem tento príbeh, synček má 16 mesiacov, ja mu stále prsník aktívne ponúkam a malý si tiež iniciatívne pýta. Som zvedavá, ako dojčenie bude vyzerať neskôr, lebo vo svojom okolí nemám dlhodobo dojčiace mamičky.

Synček sa stále veľmi rád nosí v šatke a v ergonomickom nosiči. V šatke spí dokonca aktuálne svoj denný spánok – vyzerá to síce komicky, keď do úväzu na dojčenie k prsníku skladám 16-mesačné dieťa, ale jeho spokojný spánok je pre mňa priorita. Stala sa zo mňa nadšená šatkárka a dojčiaca mama. S mesačným synčekom v šatke sme absolvovali slávnostnú večeru u kamarátov na svadbe, veľa rôznych nákupov, grilovačiek. On vždy spokojne sledoval zo šatky dianie a ja som bola v spoločnosti kamarátov.

Som veľmi rada, že som nepodľahla tlaku na dokrmovanie fľašou a hľadala som cestu ako dojčiť. Vďaka dojčeniu a intenzívnemu noseniu mám pocit, že som „mama so všetkým, čo k tomu patrí“.

Radka N.