Príbeh o cumlíku

Vždy sa nájdu aj ženy, ktoré budú argumentovať, že cumlík používali popri dojčení bez ťažkostí. Väčšinou sú však súčasne spokojné s tým, že dojčili pár mesiacov. Veď dojčenie predsa nemá trvať dlhšie. Prípadne to hovoria ženy, ktoré majú malé bábätko a zatiaľ nepozorujú žiadne dôsledky používania cumlíka. A vždy budú existovať aj deti, ktorým je "všetko jedno" a budú sa dojčiť, aj keď tvorba mlieka klesá. Problém je, že tieto skúsenosti nie je možné preniesť na väčšinu ostatných bábätiek. Zľahčovanie používania cumlíka spôsobilo, že som ho začala používať aj ja. A dôsledky som musela riešiť sama. Pretože tí, ktorí mi cumlík odporučili, zrazu nevedeli, ako pomôcť napraviť škody, ktoré spôsobil. Ja som totiž chcela dojčiť!

Keď sa narodila dcérka, bola presne ten typ bábätka ako jej starší brat, niektorí by ju nazvali „náročné dieťa“. Neustále si vyžadovala moju pozornosť a blízkosť, a keďže aj ja som jej blízkosť potrebovala, snažila som sa nájsť riešenie ako to skĺbiť, aby som sa mohla venovať aj synovi a byť aj jemu na blízku. V tomto nám pomohla šatka na nosenie, kde sa dcérka upokojila a spala, a ja som mala voľné ruky. Problém však nastal v tom, že nevedela zaspať bez prsníka, a tak to u nás niekedy vyzeralo tak, že na prsníku bola každú chvíľu. Keďže však bola v šatke, nebola to prekážka. Odmietala ale spávať v kočíku. Nakoniec som podľahla tlaku blízkej rodiny a tiež odporúčaniu pediatričky, keďže dcérka pribrala za prvý mesiac viac ako 1,5 kg a tento prírastok sa jej zdal vysoký.

Začala som používať cumlík

Zrazu spala omnoho dlhšie a dokonca aj v kočíku. Síce sa po takom dlhom spánku budila s obrovským plačom, ale pripisovala som to tomu, že keď si dobre pospala, tak jej dobre vytrávilo.

Mliečka bolo dosť, tak som ju vždy nadojčila a upokojila sa. Takto sme fungovali krásne niekoľko týždňov a naozaj bez ťažkostí a ja som sa vnútorne upokojila a utvrdila v tom, že cumlík nemôže byť až taký problém. Písali to predsa aj v toľkých internetových diskusiách - množstvo matiek sa vyjadrilo, že cumlík nič nespravil. Na to, že následky jeho používania nemusia byť ihneď viditeľné, som prišla neskôr, pravdepodobne rovnako ako tie matky z internetu. Lenže to už tam nenapíšu...

Na najbližšej poradni po prevážení nastal šok: dcéra pribrala za 6 týždňov minimum, skoro vôbec. Nikdy som sa neriadila rastovými tabuľkami, ale nevedela som si vysvetliť, kde by mohol byť problém. Preto som sa skontaktovala s poradkyňou pri dojčení, ktorá bola u nás aj po pôrode. Poradkyňa mi vysvetlila, že pre to, aby bábätko získavalo z prsníka dostatok mlieka, je kľúčové jeho správne prisatie. To, čo mi ukazovala aj tesne po pôrode. Zrazu som videla, že dcérka sa skutočne už neprisáva tak, ako vtedy - s doširoka otvorenými ústami. Okrem toho mi poradkyňa pri dojčení vysvetlila, že satím cumlíka sa stratí čas, ktorý by bábätko trávilo na prsníku. A tak získa menej mlieka a aj mne sa menej mlieka tvorí. Cumlík nám predlžoval intervaly medzi dojčením, a tak sa dcérka dostávala na prsník, keď už bola veľmi hladná. Dokonca som sa párkrát pristihla, hlavne v noci, keď som bola ospalá, že keď zamrčala, tak som jej ho hneď vložila do úst, aby spala ďalej. Klesla mi tvorba mlieka, keďže nebola dojčená podľa jej potrieb. Jej potreby totiž maskovalo používanie cumlíka. Poradkyňa pri dojčení mi odporučila, aby sme spolu prešli situácie, v ktorých teraz cumlík používame a postupne začali hľadať riešenia, ako dcérku utíšiť či uspať v týchto situáciách bez cumlíka. Pomohla mi s úpravou dojčenia. Po odchode laktačnej poradkyne však nastúpila znova moja rodina. Ani ja sama som úplne nechápala, ako by bolo možné, že ak je dieťa hladné, dá sa oklamať cumlíkom. Veď predsa musí vedieť, že z neho netečie. Urobila som teda len to, že som začala zvyšovať tvorbu mlieka bylinkami, o ktorých mi poradkyňa pri dojčení hovorila. Naďalej som však používala cumlík. Na nasledujúcej poradni už krásne pribrala. Zdalo sa, že je všetko v poriadku. O pár dní však prišlo obrovské sklamanie: dcérka začala prsník odmietať, hoci bola evidentne hladná. Myslela som, že nemám mlieko, pretože inak by sa predsa najedla. No ona bola taká hladná a nervózna, že sa odmietala prisať. Musela som jej mlieko najprv vstreknúť do úst a potom, keď sa trochu nasýtila, dokázala sa prisať. Súčasne som pociťovala bolesť pri dojčení, bradavky boli akoby ošľahané vetrom, „zodraté“ a svrbeli. Začala som cumlíky častejšie sterilizovať, natierať bradavky a užívať výživové doplnky na liečbu bradaviek. Poradkyňa pri dojčení mi vysvetlila, že pri správnom prisatí sa tkanivo bradaviek nepoškodzuje a že riešením tejto situácie je zlepšovanie prisatia bábätka. Povzbudila ma, že nájdeme spôsoby, ako sa zaobísť bez cumlíka, že to zvládnem.Teraz som sa už aj ja pevne rozhodla, že cumlík zrušíme, vedela byť bez neho na začiatku, bude vedieť aj teraz.

Aké však bolo moje sklamanie, keď som zistila, že aj keď je nadojčená, je pri mne a nosí sa v šatke, nevie bez cumlíka zaspať. Snažila som sa jej cumlík nahradiť prsníkom, ale keďže bradavky neboli ešte zahojené, bolo nemysliteľné, aby bola častejšie na prsníku. A ona toto aj odmietala, na spanie a upokojenie jednoducho prsník neakceptovala. Dojčenie bolo pre ňu čisto len na nakŕmenie sa. Keď liečba začala zaberať, už som to prestala riešiť a rozhodla sa, že ak cumlík mať musí, budem ich častejšie meniť a viac sterilizovať, aby sa infekcia nevrátila. Obmedzila som cumlík len na spanie, ale kedykoľvek to bolo ťažké a nedalo sa to s ňou vydržať, znervóznela som, lebo som situáciu nevedela inak riešiť a dostala cumlík.

Aj babky boli naprogramované na cumlík: začala plakať - dostala cumlík. Čo na tom, že občas padol na dlážku, v rámci testovania imunity to nebola prekážka, čo na tom, že osoba ktorá jej ho podáva do úst nemá čisté ruky alebo práve dofajčila cigaretu. Poznáte to? Dieťa vyhodí cumlík von z kočíka, keď ste práve na prechádzke a náhradný nemáte, voda po ruke nie je, čo urobí matka? Keď v noci spíte a dieťa vedľa vás mrnčí a vy chcete, aby spalo ďalej, a ani za svet, ako na potvoru, neviete nájsť, kam zapadol cumlík, aby ste mu ho dali a mohli spať ďalej? Potrebovala utíšiť alebo len popestovať, bola umlčaná cumlíkom, pretože ten bol na upokojenie, že som tým potláčala jej potreby, som si uvedomila až dnes... Po pár týždňoch sa bolesti bradaviek vrátili. Teraz však už boli také intenzívne, že som vládala dojčiť len so zubami zaťatými do plienky.

Zvažovala som, či neprestať dojčiť úplne. Našťastie som sa rozhodla nevzdať to a zabojovať.

Aby sme sa odučili od cumlíka, museli sme sa odučiť všetci

Po preliečení bradaviek, ktoré tentokrát už bolo omnoho náročnejšie, som jej cumlík nahradila prsníkom. Chvíle hnevu a „umrnčanosti“, predtým „cumlíkové“, sme sa učili zvládať inak. Neuveriteľné, ako matka musí byť v tomto prípade kreatívna - ja, aby som jej ho nedala, keď už som si s ňou nevedela rady, a manžel, aby mi nekričal: „Daj jej cumeľ, zlá je“. Všetky sme vyhodili, doma neostal ani jeden, žiadna poistka ani zadné dvierka pre každý prípad. A ostatní? Keď nebudeme mať so sebou žiadny cumlík, žiaden jej nevypadne a žiaden jej nedajú. V noci cumlík nehľadáme, nestresujeme sa, či sme ho nezabudli doma, ak sa niekam ponáhľame.

Dcérka nepoužívanie cumlíka zvládla dokonca lepšie ako ja, zaspí bez neho a upokojí sa tiež, stačí jej prsník a nemusí byť na ňom stále, ako som sa obávala, že sa to skončí, keď jej cumlík zoberieme. Noci sú v tomto ešte náročné, ale verím, že to chce čas a aj toto prekonám.

Diana Eliášová